Turecká káva nie je horšia ako iné. Potvrdili to aj odborníci

Výsledky vyplývajú zo štúdie vykonanej Vysokou školou chemicko-technologickou v Prahe pre Inštitút kávy. Štúdia porovnávala, koľko kofeínu, antioxidantov, ale aj rakovinotvorného furánu či akrylamidu sa v káve pripravenej rôznymi spôsobmi nachádza.

Experti skúmali štyri druhy: mletú praženú kávu na prípravu "tureckej" kávy, kávu v kapsliach, rozpustnú kávu a mletú kávu na prípravu espressa. "Nakoniec sme dospeli k záveru, že (spôsob prípravy) žiadnym spôsobom neovplyvňuje obsah kofeínu, ani škodlivín," povedala Jana Hajšlová z VŠCHT. Jedinou výnimkou je instantná káva, kde je vďaka spôsobu jej výroby menej furánu.
Negatívne látky podľa Hajšlovej však ani v jednom prípade neboli vysoké a zdraviu škodlivé.

Obsah kofeínu v nápoji podľa štúdie ovplyvňuje predovšetkým použitá odroda kávy, nie spôsob jej varenia. Typ robusta obsahuje jeho vyšší obsah ako odroda arabica. Z hľadiska psychostimulačného účinku je teda jedno, či si človek dá espresso, rozpustnú alebo zalievanú kávu.

Štúdia sa zamerala aj na obsah takzvaných antioxidantov, teda látok, ktoré pomáhajú proti vzniku rakoviny, ischemickej choroby srdca, infarktu či mozgových mŕtvic. "Pri konzumácii štyroch až šiestich šálok kávy do seba dostanete viac antioxidantov, ako keby ste jedli pol kilogramu ovocia alebo zeleniny," povedal Pavel Kohout z Fakultnej Thomayerovej nemocnice, ktorý pôsobí ako odborný garant Inštitútu kávy. Ich najvyššie množstvo pritom obsahovala pražená mletá a kapslovaná káva.

Hajšlová pritom odporúčala pri kúpe kávy sústrediť sa predovšetkým na známe, najpredávanejšie značky, ktoré zaručujú kvalitu. Posúdiť kvalitnú kávu človek môže aj podľa jej arómy. Na nej sa totiž podieľa viac ako 800 látok. "Urobiť synteticky arómu kávy je nemožné," dodala. Arómu a chuť môže ovplyvniť predovšetkým doba praženia a teplota, ktorá je pri nej dosiahnutá.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK