V manéži na vlastné oči

Najprv sa v kamennom šapito medzi známym zábavným Vidám parkom, budapeštianskou zoo a historickými kúpeľmi koná národný festival a hneď po ňom aj medzinárodný. Ten sa začal 2. februára a skončil sa jedinečným galaprogramom 6. februára. Vyrovná sa tomu v Monte Carle, nad ktorým drží patronát samo monacké knieža. Maďarský principál si po hlavnom festivalovom programe vymyslel aj Festival Plus. Jedinečné predstavenia unikátnych vystúpení budú až do 11. marca.

Deviaty cirkusový festival v jednom z mála kamenných šapít v Európe, ktoré funguje po celý rok. Nehnuteľných kolegov má ešte v Bukurešti, Mníchove, Kodani, Madride, Paríži, Moskve a v Minsku. Prehliadka výkonov najlepších maďarských a medzinárodných cirkusových a varietných umelcov ponúka okrem etablovaných hviezd manéže príležitosť ukázať svoj talent pred veľkým publikom aj mladým talentovaným artistom. Budapeštiansky cirkusový festival je odrazový mostík do novej kariéry pre mladých nádejných umelcov.

Pre obyčajných divákov nie je dôležité, kto nakoniec získal zlato, striebro či bronz. Dôležité je, že maďarský Veľkocirkus hlavného mesta (v origináli Fővárosi Nagycirkus) opäť prilákal návštevníkov a ukázal im to najlepšie zo súčasného cirkusového umenia. Vidieť skvelé vystúpenia uprostred manéže na vlastné oči je jedinečný zážitok.

Nejasný dátum
Prvú pevnejšiu cirkusovú stavbu v Budapešti postavil holandsko-nemecký cirkusový principál Ede Wulff. Tá sa neskôr stala akoby satelitom zoo. To boli začiatky budapeštianskej cirkusovej nehnuteľnosti. Stavba prechádzala rôznymi rekonštrukciami a úpravami. Bolo to približne pred 120 rokmi. Dátum si totiž cirkusanti prispôsobujú vlastným potrebám.

Výročie je dobrý dôvod na bombastické prilákanie divákov na jedinečný jubilejný program. Hoci je známe, že do budapeštianskeho kamenného cirkusu sa len tak nejaké artistické vystúpenie nedostane. Program je vždy nabitý, aby sa ľudia mohli spoľahnúť, že dostanú kvalitu. Cirkus, ktorý kočuje od mesta k mestu, tento problém nemá. S jedným programom vydrží dlho. Aj niekoľko rokov. V kamennom šapite ho musia striedať minimálne raz za štvrť roka, aby nebol opozeraný. Wulfova stavba vydržala do roku 1968. Vtedy starý cirkus zbúrali. Dnešnú budovu otvorili v roku 1971.

Talianska tlačenica
Čas cirkusov sa, našťastie, neskončil. V Taliansku je ich štyristo. V Nemecku približne rovný počet. Európskou cirkusovou veľmocou je aj Francúzsko. Z našich susedov Maďarsko a Česko. Slovensko bolo minulú sezónu precirkusované. Taliani si k nám dokonca trúfli prísť s obrovským šapitom Medrano. Najdôležitejší účinkujúci na ktorom stála väčšina programu Medrana Brian Casartelli na konci sezóny ocenil slovenského cirkusového ducha. Pôvodne chceli cez Slovensko len prejsť z Maďarska, kde už boli opozeraní, do Poľska, kde očakávali väčší záujem.

Vystúpenia v Trnave a v Trenčíne však boli pre nich šokom, ktorý ich zahamoval. Aj naše publikum bolo šokované. Zrazu sa pri kruhových objazdoch vedľa nákupných centier len tak popásali slony, spoza stanu trčali žirafy a plagáty sľubovali najväčší pojazdný zverinec v Európe. K tomu bombastické a nabité predstavenie. Naozajstná cirkusová kvalita. Stádo koní na zadných, líhajúce si slonice, superrýchly žonglér, smiešni šašovia...

Zostali u nás po celú sezónu. Takmer všade sa dočkali dlhotrvajúceho potlesku postojačky. Taliani sa definitívne rozhodli. Už nasledujúcich niekoľko mesiacov strávia opäť u nás. K Medranu pribudne ďalší cirkus. Jeden na východe, druhý na západe. Chystá sa k nám aj konkurent Medrana a turné si u nás zabezpečujú aj dva konkurenčné vodné cirkusy, ktoré majú miesto pilín v manéži veľký bazén s vodou.

Ťažké hlavy
K tejto talianskej tlačenici isto pribudnú aj nejaké menšie české šapitá, ktoré k nám chodia už roky. Antonín Aleš starší, principál cirkusu Aleš, či direktor Humberta Hynek Navrátil dobre vedia, že prísť jeden po druhom znamená mať menej divákov a cirkus po takom kolose, aké vozia Taliani, nemá šancu až tak zaujať. Isto majú z toho ťažké hlavy. Prísť niekam po veľkolepom programe ako druhý sa neopláca. Brian Casartelli sa už minulý rok žartom zastrájal, že keď sa Slovákom páčilo ich vystúpenie, tak to k nám tento rok dovezie naozajstný cirkus.

Slovensko nemá cirkusovú tradíciu. Jediný náš dnešný cirkus je už len malé varieté Karlson. Starý kúzelník putuje v súčasnosti po kultúrnych domoch a spolu so svojou rodinou predvádza malú šou.
Tento rok bude pre nás nielen rokom volieb, ale aj cirkusu.

Text a foto: Vladimír Kampf pre magazín Pravdy