Reportáž a tip na výlet v Budapešti: Umenie chátrajúcich krčiem

Jednou z mála možností sa v Budapešti stali krčmy v ruinách. Opustené, nevyužité budovy premieňajú ich noví obyvatelia na centrá nezávislého umenia.

Šľachovitý pán v rokoch s dlhými sivými vlasmi ma pozýva do svojho kráľovstva. "Pozor na psa, je hneď za dverami a je chorý," upozorňuje. Potom vojdeme dovnútra. Naľavo je tmavá komora, napravo spálňa s obývačkou, pracovňou a ateliérom. Miestnosti dominuje posteľ a obrovské čierne plátno pred doskovým fotoaparátom.

Zo stropu visia svetlá, na stenách sú ledabolo rozvešané portréty. V policiach sú zoradené kazety, medzi stoličkami na zemi rôzne filmárske náčinie. András Szirtes, známy maďarský filmár "dokumentov snov", tu tvorí aj býva. "Mám byt päťdesiat kilometrov za Budapešťou. Ale keď sa uprostred noci zobudím a dostanem nápad, nemôžem si sadnúť do auta a prejsť päťdesiat kilometrov, aby som ho zrealizoval," hovorí. "Preto väčšinou spávam rovno tu."

Second hand
Filmár Szirtes je jedným zo štyristo umelcov, ktorí našli strechu nad hlavou v Tűzraktéri v Budapešti. Tűzraktér je centrum pre umelcov najrôznejších žánrov a druhov, muzikantov, maliarov, divadelníkov, filmárov, fotografov, dizajnérov, cirkusantov, DJ-ov, VJ-ov a ďalších. Približne štyristo umelcov a umeleckých skupín tu má stály ateliér, ostatní prichádzajú hosťovať alebo len tak odohrať svoje predstavenie.

"Keď sa niekto zastaví a povie: prišiel som z Tenerife a chcem u vás odohrať predstavenie, nájdeme mu voľný priestor v programe. Sme veľmi otvorení," tvrdí Orsolija Budai, programová manažérka umeleckého centra Tűzraktér. Priestor s rozlohou 5¤000 štvorcových metrov, kde bola kedysi škola, zaplnili umelci.

Popri ateliéroch a galériách tu fungujú aj bary a diskotéky, ale aj environmentálne centrá, burzy starých vecí, kiná a priestory na diskusie alebo workshopy. Zvyčajne sú posledným spôsobom, ako využiť staré, nepotrebné budovy, určené na demoláciu. Práve preto krčmy v ruinách nemajú obvykle dlhé trvanie. Obyčajne ich prevádzkovatelia musia po dvoch-troch rokoch zatvoriť a otvoriť znovu na inom mieste, lebo nový investor sa rozhodol starý dom zbúrať alebo zrekonštruovať.

Krčmy v ruinách sú obyčajne zariadené nábytkom zo second handu. "Čo je tu nové?" zamyslí sa Timea Adamic z pubu Szimpla. "Poháre!" Ostatné zariadenie pochádza zo starých kaviarní, kín alebo ho jednoducho doniesli ľudia. "Naši hostia často prídu s nejakým nábytkom," pokračuje Timea. "Stoličky, stôl či lampu už nepotrebujú a myslia si, že nám sa zídu. Samozrejme, takéto veci sa nám hodia."

Dodržiavajte nočný pokoj
Kaviareň Szimpla bola úplne prvým pubom v ruinách, ako obrazne Budapešťania tento typ podnikov nazývajú. Štyria umelci hľadali veľký priestor pre art podnik, ktorý by si zariadili podľa vlastného vkusu. Komerčné priestory boli príliš drahé. Ale prenajať starú opustenú budovu, ktorá je každému nanič, si mohli dovoliť. Neskôr okrem kaviarne otvorili aj veľký pub. Má dve poschodia a záhradu s letným kinom. Ako to, že Szimpla vydržala, keď niektoré podniky v ruinách po krátkom čase musia zatvoriť? "To je tajomstvo majiteľov," usmieva sa Timea. "Asi to bude tým, že neprestali podnik zlepšovať. Snažia sa prinášať stále nové veci."

Z ulice by si človek ani nevšimol, že v budove nejaký podnik je. Na Szimplu upozorňuje len malý štít. A špeciálne poznávacie znamenia: zvláštna dopravná značka s perami a ukazovákom, ktorá symbolizuje "pssssst", a maketa rozhnevanej susedy v okne. Majú naznačiť hosťom, aby na ulici dodržiavali nočný pokoj. Za bránou čaká hosťa prekvapenie: obrovský priestor. Sú tu stoly, premietacie plátna, priestor na burzu bicyklov a letná záhrada. Dovnútra smú aj domáci maznáčikovia. A dôchodcovia platia len polovicu ceny.

Keď po majiteľoch Szimplu začali nápad opakovať aj ďalší ľudia a otvárať iné krčmy v ruinách, nebrali to szimplisti ako konkurenciu ani ako ukradnutý nápad. "Naopak, tešili sme sa, že je takýchto podnikov viac a ľudia sa môžu prechádzať od jedného k druhému," hovorí Timea. "Dnes sú tieto podniky jedným zo symbolov Budapešti."

U Zubára ponúknu viac ako pizzu
Niektoré krčmy v ruinách si ponechali meno podnikov alebo inštitúcií, ktoré na ich mieste sídlili pred nimi. Napríklad Fogas ház, v preklade Dom zubov. Kedysi tu určite pracoval zubár. Dnes je to ideálne miesto pre nočný život. Hneď oproti je prvý bangladéšsky bufet v Budapešti s údajne najlepšou bangladéšskou kuchyňou v celom meste. Priamo v areáli podniku si noční hladoši môžu kúpiť pizzu alebo iný fast food.

Vo Fogas háze však nejde o jedlo. "Sme kultúrna a vzdelávacia asociácia, veľa programov pre mladých sme organizovali ešte predtým, ako sme mali tento priestor," vysvetľuje spolumajiteľ Daniel Ongjerth. "Chceli sme vytvoriť miesto pre mladých umelcov, architektov, dizajnérov a rôzne sociálne hnutia. Na prvom poschodí sú ateliéry, na prízemí tri galérie – lomografie, fotografie a videa, bike shop a servis, a miestnosť s pingpongovým stolom. Niekoľkokrát do týždňa organizujeme kultúrny program. Hosťujú tu dídžeji, ale aj najlepší maďarskí džezoví umelci."

Drinky vo výťahu
Socialistický budapeštiansky supermarket Corvin poznajú azda všetci Slováci, ktorí v tých časoch do Budapešti zavítali. Nevzhľadná budova štvorcového pôdorysu s hladkými stenami, akoby stvorená v dobách socialistického realizmu. Zdanie však klame. Obchodný dom je oveľa staršia budova, ktorú sa však komunistom nechcelo renovovať, tak ju jednoducho prekryli. Obchody v nej fungujú dodnes. A okrem nich aj jedna krčma v ruinách.

Corvin tetö sa môže pochváliť rozľahlými priestormi a hlavne obrovskou letnou terasou na streche. Ešte prednedávnom servírovali nedočkavým hosťom drinky priamo vo výťahu. Teraz už k podniku patrí aj malý bar Legaya na prízemí s klasickými socialistickými bufetovými stolmi "na stojáka". Takže kto má chuť, môže si svoj nápoj kúpiť hneď dole.

Attlia Kovács ukazuje obrovské priestory Corvin tatö, osvetlené červenými lampami. "Predtým tu bola škôlka a jedáleň pre robotníkov," vysvetľuje. "Neskôr iba sklad. Priestory sme si prenajali pred štyrmi rokmi." Okrem pubu tu funguje aj barterový obchodík. Za prinesenú vec si môžete vybrať inú. Vraj je to skvelý spôsob, ako inovovať šatník, keď sa vám v ňom už niečo nepáči.

Umelci majú menu so zľavou
Niektoré krčmy v ruinách zanikli, z iných sa stali klasické komerčné bary a diskotéky, v ktorých sem-tam ešte cítiť nápad a ruku umelca. Približne pätnásť skalných podnikov však v Budapešti permanentne pretrváva. "Veľmi rada do nich chodím. Majú nižšie ceny ako ostatné podniky v centre, stretneš tam veľa mladých ľudí aj zaujímavých umelcov, ktorí do priestoru vložili svoju prácu," hovorí rodená Budapeštianka s krkolomným menom Zsuzsi Szasz.

"Návšteva krčmy v ruinách je skvelý spôsob, ako sa v Budapešti zoznámiť s ľuďmi. Chodia sem domáci, ale aj zahraniční študenti, a v poslednej dobe aj veľa turistov."

Tűzraktér dostal za rok 2010 dokonca ocenenie Pro Urbe od mesta Budapešť za prínos ku kultúrnemu rozvoju mesta. Bodaj by nie, tlačený program Tűzraktéru zaplní každý týždeň niekoľko strán. Koncerty, divadelné predstavenia, cirkusové šou, filmové premietania a ďalšie aktivity sú tu na dennom poriadku.

V lete umelci nacvičujú priamo v záhrade. Toto všetko dopĺňajú workshopy, konferencie a diskusie. Majú tu dokonca divadelné a koncertné sály a vlastné nahrávacie štúdio. Pravda je, že rozľahlé priestory vyzerajú dosť alternatívne a nie je to kultúra pre každého.

Film Szirtesa alebo koncert chalanov, ktorí hrajú na kolesách od bicyklov a tankových nádržiach nazývaných "soundburgery", nie je žiadny mainstream. Ale svojich divákov majú. V Tűzraktéri začali navyše podávať aj lacné denné menu. Pre umelcov so zľavou.

Text: Marianna Wolfová, spolupracovníčka Pravdy
Foto: Marianna Wolfová