Hovoríte s deťmi o svojich školských (ne)úspechoch?

Na to, akí v skutočnosti boli oni a že doba je v mnohom niekde úplne inde, ako bola pred dvadsiatimi rokmi.

Nenafukujte sa, priznajte omyly
Ak máte v zásuvke hrdo odloženú kôpku "čistých" vysvedčení a v ďalšej ležia desiatky ocenení zo vzdelávacích súťaží, iste na to aj radi upozorňujete... A dávate sa pochopiteľne za svetlý príklad, čím však môžete dokonale otráviť detskú hlavičku, ktorá prirodzene môže vzdorovať a pocítiť okrem zášti aj komplexy.  Niekedy dokonca i tí, ktorí si takéto dokumenty zo školských čias radšej ani neuchovali a chceli by na niektoré svoje "kúsky" zabudnúť, tlačia na svoje ratolesti, pričom vlastné neúspechy nepriznajú.

Porovnávanie a neúprimnosť - stres
Najlepšie, čo môžeme urobiť pre dieťa, aby zvládalo more povinností, je prestať ho porovnávať so sebou a v snahe priaznivo naň vplývať - byť čo najúprimnejší. Nezaškodí uvedomiť si aj podstatný fakt, že časy sa menia a podmienky - vtedy a dnes, sa v mnohom rozchádzajú. Nehovoriac o tom, že každý sme iný a  psychika sa nedá nasilu nikým ovládať. Deťom treba dať hlavne pocit, že ich rešpektujeme ako individuality a poskytnúť im priestor, aby mali čas na seba a svoje hry a oddýchnutí si sadali k školským úlohám.

S nohami na zemi
Chcieť mať z detí géniov, ktorí budú na slovo poslúchať ešte aj pri všetkých ďalších náročných rodičovských požiadavkách, je pritiahnuté za vlasy. Aj my dospelí sme len ľudia, so svojimi problémami v práci i súkromí. Neventilujme si vlastné zlyhania tým, že budeme za prísnych a obmedzených mravokárcov, ktorí si nevidia od nosa. Tým len znásobíme stres okolo seba a znemožníme zdravý duševný vývoj bezbranného človiečika. Ten podrastie, prekukne nás a keď sa úplne osamostatní, budeme mu skôr na smiech, než za rovnocenných partnerov, ktorých si má pre čo vážiť a uznávať. 
        
Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK