Slnko je hviezda, ktorá nám v zime chýba

Preto sme sa s ním porozprávali o tom, ako trávi dlhé zimné večery, keď slnko chýba a čo najnovšie "vyčítal" z hviezd na oblohe aj na zástave EÚ.

Ako trávi astronóm dlhé zimné večery? Je to vaša hlavná sezóna?
Ako "slniečkar" mám výhodu. Pozorujem Slnko, presnejšie najvyššiu atmosféru Slnka - korónu a v nej sa nachádzajúce chladné protuberancie. V zime je Slnko v našich zemepisných šírkach nad obzorom nižšie, skôr sa prejde po nebeskej klenbe, a tak ho pozorujeme kratšie. Na druhej strane dlhé zimné večery skôr poslúžia na interpretáciu pozorovaní. V prípade Slnka je to hľadanie súvislosti medzi slnečnou aktivitou a jej eruptívnymi prejavmi na Zem, ktoré - čím ďalej, tým viac - majú škodlivý vplyv na pretechnizovaný svet (družice, telekomunikačné systémy, poškodzovanie prístrojov v lietadlách a pod.).

Pozorujete to aj ďalekohľadom?
V tomto smere to majú moji kolegovia zo stelárneho oddelenia a oddelenia medziplanetárnej hmoty náročnejšie. Pozorovanie trvá dlhšie, ba aj počasie je k nim nemilosrdné. Hoci dnes sa takmer všetky pozorovania robia automaticky, to znamená, že pozorovateľ sedí pri monitore v teplej vykurovanej miestnosti, kde sleduje, ako mu beží pozorovanie. Aj napriek tejto výhode sa občas k ďalekohľadom do kupoly predsa len ísť musí. Najlepšie sa majú teoretici. Či je leto, či zima, stále sedia v teple.

Čo robíte, keď máte celkom voľný večer?
Ak mám voľný večer, venujem sa rodine alebo relaxujem pri rozhlase či televízii (ale až okolo polnoci, na čo sa manželka veľmi hnevá) a snažím sa na nič nemyslieť. Takých situácií je však dosť málo. Okrem profesionálnej práce, ktorú často robím aj po večeroch, rád píšem spomienky na cesty po svete.

Vy ste už vydali - práve koncom roka - cestovateľskú knihu Zážitky v tieni Mesiaca, ktorá je o vašich 18 expedíciách za úplnými zatmeniami Slnka po celom svete...
Teraz pripravujem knihu o ľuďoch, presnejšie o tvárach ľudí. Pochodil som kus sveta, rád ľudí od istého času fotografujem. Z tvárí sa dá veľmi veľa vyčítať.

Dostali ste pod stromček aj nejakú knižku? Začali ste ju už čítať?
V našej rodine mi nedávajú pod stromček knihy. Vedia, že čítania vedeckej a odbornej literatúry mám po krk. Túto literatúru treba čítať nielen pre vedecké články, ale aj kvôli prednáškam pre verejnosť. Faktov pribúda - človek ani nestihne prečítať všetko, čo sa zverejní. Laická verejnosť to však ako celok stíha, a tak sa pri odpovediach na mnohé otázky po prednáškach aj potrápim. Obzvlášť ťažko sa vysvetľujú bludy z webu, ktorým mnohí im veria. Pod vianočný stromček teda dostávam skôr praktické veci.

Niektorí ľudia sa dlhých zimných večerov boja - z nedostatku slnka a svetla majú depresie, prípadne sa nudia. Pocítili ste niekedy niečo také? Čo by ste poradili na zlepšenie nálady?
Dlhých zimných večerov sa netreba báť. Iste, kratší deň a dlhšia noc, menej svetla, viac chladu a pochmúrneho počasia nepochybne vplývajú na psychiku človeka, ale - ak máte dosť práce či nejaké hoby, človek depresii uniká.

Je to také ľahké?
Spomeňme si na naše mamy a staré mamy! Ich manželia chodili ďaleko do sveta za prácou a ony boli často samy doma. A vždy si našli nejakú robotu, mali rôzne záujmy, ktoré napĺňali práve po večeroch. Dnešný moderný človek príde z práce domov (ak ju má), napapká sa a hodí sa v mnohých prípadoch na pohovku či vhupne do kresla a zapne telku. A potom nadáva. To je zle. Človek, kým vládze, mal by vyvíjať aktivitu.

Čo teda radíte?
Prechádzky, záujmy, prácu v dobrovoľníckej organizácii, dobrú knihu... Rovnako by som odporúčal urobiť si duchovnú hygienu či očistu. Zamyslieť sa v tichosti nad sebou, svojimi činmi, nad svojím konaním. Upratujeme byty, umývame a leštíme autá, tepujeme koberce, ale čo sa deje v našom vnútri, v našej duši, to vidieť nechceme.

Prečítali ste za dlhých zimných večerov z hviezd nejaké zvláštne posolstvo pre rok 2012? Skrývajú naozaj hviezdy veštby?
Vopred musím povedať, že konštelácia hviezd na oblohe či planéty neskrývajú nijaké veštby. To všetko si vymysleli ľudia, aby odohnali a rozptýlili obavy o svoju budúcnosť. Kým nevedeli, čo vlastne hviezdy a planéty sú a prečo sú zoskupenia také, aké sú, dohadovali sa o tom. Človek je tvor zvedavý, poverčivý a náchylný aj dnes veriť kadejakým bludom, ktoré vehementne šíria mnohé médiá. Ak človek žije v strachu a neistote, je lepšie ovládateľný, a to je cieľ tých, ktorí vládnu svetu. To vedeli už starí učenci a v modernom svete to pokračuje vďaka médiám neuveriteľne rýchlo.

Počuli ste o tom, že súčasným hitom je koniec sveta 21. 12. 2012? Čo vy na to?
Akosi sa už zabudlo povedať, že to nemá byť "koniec sveta", ale jeho prerod k lepšiemu životu po obrovskej skaze. Koniec sveta nastáva pre každého z nás, keď zomrieme, ale svet žije ďalej a bude ešte dlho existovať.

Čo by sa malo stať naozaj?
Ak sa mám zmieniť o konkrétnych, významných astronomických, periodických udalostiach, tak to bude prechod Venuše popred slnečný disk 8. júna 2012 - z nášho územia bude viditeľná len skoro ráno jeho záverečná fáza. Ďalej to bude prstencové zatmenie Slnka 20. mája 2012, viditeľné prevažne len z Tichého oceánu, čiastočne z východnej Číny, južného Japonska a západnej časti USA. Úplné zatmenie Slnka, ktoré ma najviac zaujíma, nastane 13. novembra 2012 a bude pozorovateľné v severovýchodnej časti Austrálie a v Tichom oceáne (ďalšie nastane až 20. marca 2015). Okrem toho, opakovať sa budú pravidelne meteorické roje, napríklad Geminídy, Orionidy a podobne. Samozrejme, nedá sa vylúčiť príchod nejakej neperiodickej kométy, akou bola v koncom roka 2011 kométa Lovejoy, viditeľná z južnej pologule.

Viete sa na nebo pozrieť aj ako romantik? Len pre jeho poéziu? Trávite aj tak niektoré večery?
Samozrejme. Toto veľmi rád robím v miestach, kde je teplo, dobrá priezračnosť vzduchu a málo vonkajšieho osvetlenia. Veľmi rád spomínam na noci prežité v roku 2006 v púšti Sahara či Tenéreé, kde boli také fantastické podmienky na pozorovanie, že sa mi zdalo, že od svetla Mliečnej cesty vidím svoj tieň, ako ho vidíme cez deň od Slnka či v noci od Mesiaca. To som síce možno prehnal, ale naozaj bolo v týchto miestach vidno na okolie. Veď si len predstavte, že do okruhu tisíc kilometrov nebolo nijaké mesto! Pohľad na bezmračnú a bezmesačnú oblohu mi pripomína ničomnosť človeka ako tela, ale bohatosť jeho duše.

Nachádzate v každej krajine iné nebo? Ako v cudzine trávite dlhé zimné večery - dá sa o krajine dozvedieť niečo iné cez deň a niečo iné večer a v noci? Treba mať odvahu spoznávať aj nočný život?
Musím najprv poznamenať, že aj "naše" nebo sa mení - v závislosti od rotácie Zeme a sklonu rotačnej Zeme voči rovine ekliptiky (večer vidíme inú oblohu ako ráno, v lete inú ako v zime). To presne platí aj pre miesta na zemskom povrchu, ktoré človek navštívi. Najväčší rozdiel v stave neba je, ak prídete na južnú pologuľu a čím ste južnejšie od rovníka, tým je to s orientáciou na nebi horšie. Nevidíte tam Polárku ani Veľký voz, ktorý hádam u nás každý pozná. Zato sa tu vyskytne nádherný pohľad na Južný kríž, ktorý však nie je taký výrazný ako spomínaná Polárka či Veľký voz. Väčšinu súhvezdí južnej oblohy nepoznám, ale pomôže mi pri tom otáčavá mapka oblohy.

Uvidíme ešte dlho pokope všetky hviezdičky EÚ? Čo hovoria hviezdy?
Hviezdy nie sú proti hviezdičkám EÚ. Dokonca som rád, že naše malé, ale duchom bohaté Slovensko je v únii a sme členmi jednej európskej rodiny. Pevne verím, že krajiny EÚ nájdu spôsob, ako prosperovať. K tomu však musia priložiť ruky všetci občania, nielen politici. Európa, a to som konštatoval mnohokrát po návrate z Indie či Afriky, ba aj Južnej Ameriky, si žila nad pomery. Budúcnosť sveta patrí veľkým zoskupeniam. V dnešnom globálnom svete maličké krajiny nezmôžu nič. Koniec koncov, aj vo vesmíre pozorujeme hierarchické zoskupenia, napríklad galaxie, kopy galaxií, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú náš vesmír, v ktorom žijeme a ktorý poznávame.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: archív Vojtecha Rušina