Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Napíš bývalému list

Milý Maxim, pred tromi mesiacmi som sa po dva a pol roku vzťahu rozišla s priateľom. Je to tak lepšie pre nás oboch, ale veľmi ma trápi, ako som to urobila. Rozišla som sa s ním po telefóne, v afekte, a nechcela som sa s ním stretnúť. Na druhý deň som sa opitá na párty bozkávala s najlepším priateľom, ktorého on nenávidí. Bohužiaľ, dostalo sa to k nemu. Nechcela som sa s bývalým priateľom ani stretnúť, ani písať si. Nemám ospravedlnenie pre svoje správanie, ani sa ho nepokúšam ospravedlniť. Vyhodil si ma z priateľov na Facebooku, a ja som mu písala, že prečo a že ho nechcem stratiť ako priateľa a podobné veci (že prečo, ako keby to nebolo evidentné, že prečo). Odpísal mi, že som klamárka (áno, klamala som ho cez vzťah, a preto sa nám celý zrútil, ale nie je to len moja vina...), že som mu zničila život a stále mu ho ničím atď... Odpísala som mu rovnakým naštvaným tónom, nie pekné veci. On mi odpísal tiež, ale na to som už nereagovala. Odpísal, že to, čo cíti, nie je nenávisť, ale hnev nad tým, ako to všetko prebiehalo a ako sa to skončilo. Mrzí ma to. Že som mu spôsobila ukrutnú bolesť, stále ma to ťaží. Po rozchode sme sa vôbec nevideli, aj keď on chcel. Chcel sa stretnúť poslednýkrát, a ja som odmietla. Neviem, či to pochopíš, dosť o tom pochybujem, že to vôbec niekto pochopí. Ani ja sama nechápem svoje konanie. A teraz mi, Maxim, prosím, povedz, čo mám robiť. Mám mu napísať, že sa chcem stretnúť a ospravedlniť sa mu za všetko? Alebo sa mám vykašľať na to a neničiť mu naďalej ten život? Neviem, čo mám robiť. Maxim. cítim sa príšerne, tak, že sa to ani opísať nedá. Pomôž, prosím, veľmi ťa prosím.

Peťa

Niekedy človek urobí niečo, čo mu je neskôr ľúto a potom obhryzený vlastným svedomím až na kosť hľadá spôsob, ako to aspoň trochu dať do poriadku. Chyby robíme všetci. Len niektorí si ich dokážeme priznať a len niektorí z tých niektorých sa dokážeme odhodlať k niečomu, čo by sa dalo nazvať odčinenie. Takže napriek tomu, že si sa rozišla s priateľom nechutným spôsobom, ku cti ti slúži, že ťa to mrzí. Zdá sa mi, že si občas viac reaktívna než uvážlivá, preto by som ti poradil, aby si bývalému priateľovi napísala list, ktorý môžeš skoncipovať v pokoji, viackrát si ho prečítať než ho odošleš a nenecháš sa v ňom vyprovokovať k vyjadreniam, ktoré tak vlastne ani nemyslíš. Ste s priateľom rozídení krátko, takže všetky tie záležitosti, ktoré nepreboleli môžu v rozhovore – či už osobnom alebo virtuálnom – vyprovokovať ďalší konflikt. Napíš bývalému list, ospravedlň sa za veci, za ktoré sa treba ospravedlniť, poďakuj mu za to dobré, čo pre teba urobil a čím pre teba po minulé roky bol a zaželaj mu šťastný naplnený život. Nenavrhuj mu priateľstvo, zatiaľ priateľstvo u vás dvoch neprichádza do úvahy, musí uplynúť čas, musíte sa každý zakotviť inde, pár vecí musí prebolieť, na pár vecí musíte zabudnúť. Ak potom zostane aj veľa dobrého a ak základom vášho niekdajšieho vzťahu bolo kamarátstvo, potom sa môžete kamarátiť. Raz. Potom. V budúcom živote, keď budete mať vrásky okolo očí a o číslo väčšie džínsy. No a moja mama by ti ešte poradila, aby si po odoslaní listu urobila ešte aspoň jeden dobrý skutok ako úrok z omeškania. Niečo pre svojho blízkeho, do čoho by sa ti inak nechcelo. To dobré sa ti odloží na špeciálne konto dobrého vo veľkej vesmírnej pánbožkovej banke, z ktorej si stále vedomky či nevedomky vyberáme a pretože niekedy je sakramentsky ťažké neklesnúť do mínusu, treba si tam ukladať, kým sa dá. Lebo byť nedobrým nie je vôbec taká sranda, ako je to nakreslené v komiksoch.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!

Text: Maxim E. Matkin pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK