Ženy na slávnych pretekoch: Najkrajšie oči Dakaru viedli do cieľa kamión

Žien, ktoré sa odvážili a štartovali na Rely Dakar 2011, bolo trinásť. Na motocykloch, štvorkolkách, automobiloch i na kamiónoch dokázali, že môžu byť zdatnými súperkami mužom. Na veku nezáležalo. Súťažila 27-ročná Španielka Eulalia Sanz Pla-Gilbertová i 60-ročná Američanka Sue Meadová.

Motocykel – cestný či terénny – nebol nikdy silnou stránkou nežného pohlavia. Rely Dakar je však prekvapujúcou výnimkou. Nielenže dámy dorazili až do cieľa pretekov, ale navyše dosahovali rýchlosť, ktorú im mužská konkurencia mohla závidieť. Ony samy argumentovali slovami: "Ženy strácajú v nešťastí odvahu oveľa menej a sú oveľa viac odolné voči zlu."

Pred štartom premiérového ročníka Dakaru v roku 1979 bol zakladateľ súťaže Francúz Thierry Sabine z účasti žien na jeho pretekoch raz nadšený, raz opatrný. Trochu ho zaskočila myšlienka, že niektoré ženy chceli štartovať bez asistencie. Prinútil ich, aby sa zoskupili a prenajali si jedno vozidlo. Francúzky Marido Cousinová, Christine Martinová a Pascale Geurieová nazývali túto skupinu "štartérky" a delili si pomocný Range Rover.

Patrila medzi ne aj Martine De¤Cortanzeová, prvá žena v cieli celej histórie podujatia. Jej šarm, elegancia a úsmev spolu s krásnym 11. miestom v celkovom poradí nepochybne prispeli k tomu, ako sa preteky zapísali v očiach verejnosti. Práve Martine a jej vôľa sa postarali o jeden z prvých míľnikov rely.
Pamätným sa stal jej šmyk na jednom z afrických mostov, po ktorom ostala pol hodiny visieť nad tridsaťmetrovou priepasťou. Svoje dobrodružstvá majstrovsky opísala v knihe Dievča v púšti. Knižku prakticky nie je možné v súčasnosti vo Francúzsku kúpiť a toto dielo sa spolupodieľa na vytváraní legendy o Dakare.

Šampiónka priviedla dcéru
Vicemajsterku pretekov rely 1982, víťazku štyroch pretekov majstrovstiev sveta Michéle Moutonovú netreba zvlášť predstavovať. Táto pilotka výnimočných kvalít sprevádzala novinárov počas Rely Dakar a znovu objavila Argentínu. Krajinu, ktorá ju očarila už pred viac ako dvadsiatimi rokmi a o ktorej snívala, že ju znovu precestuje.

"S pretekmi rely-raid som sa prvý raz oboznámila ako členka tímu Peugeot v rokoch 1988 a 1989, keď som zabezpečovala rýchlu asistenčnú podporu pre Ariho Vatanena a Jackyho Ickxa," približuje Michéle. "Alain Guéhennec bol mojím spolujazdcom. V roku 2004 som sa zúčastnila na mojom prvom Dakare ako pilotka v službách tlače spolu s Jojom Groineom a v roku 2009 som túžila svoju účasť zopakovať. Keď ma zástupcovia oddelenia pre styk s verejnosťou spoločnosti Amaury Sport Organisation požiadali, aby som znovu sprevádzala novinárov, ihneď som túto ponuku prijala a ako navigátorku som si priviedla svoju dcéru Jessie."

Každý deň vyrážala spolu s fotografmi alebo novinármi. Niekedy priamo na trať, inokedy na asistenčnú trasu, podľa potreby.

"V prvých etapách rely, ktoré viedli cez pampu, bola krajina trochu monotónna, ale potom sme prechádzali skutočne nádherným terénom," vravela. "Od začiatku sme sa stretávali s nesmiernou pohostinnosťou a záujmom miestnych obyvateľov: na trati bolo rovnaké množstvo ľudí o piatej hodine ráno ako o tretej popoludní. Raz nám trvalo dve hodiny, kým sme prešli dvadsať kilometrov... Tieto preteky sú naozaj osobité, jedinečné vďaka životu, ktorý tam vediete, ako aj vďaka osobným stretnutiam. Dva týždne sa delíte o všetko, všetci spia pod stanmi, rýchlo sa ponáhľate na raňajky a potom vyrážate na cestu... Je neuveriteľné, ako sa človek dokáže prispôsobiť a zvyknúť si."

Návyková vášeň, ktorá bolí
Víťazkou predchádzajúceho ročníka medzi motocyklistkami je Eulalia Sanz Pla-Gilbertová (celkovo 39.). Mladá katalánska motocyklistka, desaťnásobná majsterka sveta v triale, mala pred štartom jediný cieľ: pokoriť Dakar. "Ak sa dokáže, že na Dakare môžeme súťažiť a konkurovať aj my ženy, dúfajme, že v budúcnosti nás bude súťažiť čoraz viac," zdôrazňovala.
Španielka však nebola jedinou ženou za riadidlami motocykla. Okrem nej súťažili aj ďalšie, napríklad Talianka Silvia Giannettiová (od účasti na rely ju neodradila ani vážna dopravná nehoda a následné niekoľkomesačné liečenie v roku 2008) či Švédka Annie Seelová, známa ako Princezná rely.

"Dakar je veľmi návyková vášeň, ktorá bolí, ale nedá sa s ňou prestať," povedala 41-ročná Švédka, víťazka medzi ženami z roku 2010. Tá utrpela viac ako pätnásť zlomenín, ani to ju však neodradilo. Vlani prežila hrôzostrašný pád s motocyklom do veľkej jamy.

Aj kategória automobilov ponúkla slušný počet žien: päť. Medzi nimi bola aj Američanka Sue Meadová, profesionálna novinárka, ktorú v roku 2007 uviedli do siene slávy terénneho motoristického športu (Off-Road Motorsports Hall of Fame). Jedinou zástupkyňou žien v štvorkolkách bola Camelia Liparotiová s francúzsko-talianskymi koreňmi. Vo svojich 42-rokoch sa mohla pochváliť, že je jedinou ženou, ktorá dokončila Dakar na štvorkolke (2010).

A úžas zo žien na Dakare ešte nekončí, pretože Andrea Mayerová zo Švajčiarska riadila vlani kamión MAN. Bývalá odborná redaktorka niekoľkých motocyklových časopisov mala bohaté skúsenosti v týchto pretekoch, ale nikdy nesúťažila v najsilnejšej kategórii. Majiteľka "najkrajších očí Dakaru" je známa aj tým, že je partnerkou Francúza Peterhansela, jednej z legiend podujatia.

Miss ČR i Miss World 2006 Taťána Kuchařová, ktorá sa objavila na Rely Dakar v roku 2010, približovala Dakar slovami: "Sú to najväčšie preteky na svete... Rozhodne najväčšia športová akcia, na ktorej som sa kedy zúčastnila. Vládnu tam síce bojové podmienky, noci v stane a ustavičný pobyt na cestách, takmer bez spánku, ale je to zážitok a dobrodružstvo. Rada prekonávam sama seba!"

Tento rok deväť žien
Medzi bezmála 750 pretekármi, ktorí sa 1.¤januára 2012 postavili na štart 34. ročníka Rallye Dakar, bolo aj deväť žien: päť v kategórii automobilov (dve ako pilotky a tri v úlohe navigátoriek), dve v triede motocyklov a po jednej v kamiónoch a štvorkolkách.

Slávne ženy na Dakare:

Caroline Casiraghiová - monacká princezná štartovala na Dakare v roku 1985 v úlohe navigátorky, po havárii kamióna sa vzdala v druhej alžírskej etape.

Chantal Nobelová - francúzska herečka, v siedmom ročníku (1985) sa tiež predstavila ako zdatná navigátorka. S favorizovaným Georgesom Groineom došli s kamiónom Mercedes na 5. mieste, prevzali pritom trofej za druhé miesto v kategórii kamiónov nad 10 ton.

Christine Caronová - ďalšia francúzska herečka a profesionálna plavkyňa. Po poruche Range Roveru v roku 1983 strávila so spolujazdkyňou Bernadette Sacyovou noc pod stanom s Tuaregmi uprostred Ténéré, 300 km od najbližšej civilizácie.

Sophie Telliezová - Osemnásobná francúzska šampiónka a finalistka v behu na 100 metrov na olympijských hrách v Mexiku 1968. So spolujazdkyňou Nicole Dacquayovou v piatom ročníku neuspela. Piata etapa sa im stala osudnou.

Jutta Kleinschmidtová - niekdajšia členka nemeckého tímu na boboch, ktorá mala premiéru na rely  v roku 1988, sa po víťazstve v roku 2001 stala najslávnejšou ženou Dakaru.

Michéle Moutonová - vicemajsterka sveta v rely (1982), ktorá svoj krst v off-road súťažiach ako členka tímu Peugeot okúsila v roku 1988, sa na dakarskom podujatí objavila v rokoch 2004 a 2009.

Eulalia Sanz Pla-Gilbertová - jedenásťnásobná majsterka sveta a desaťnásobná majsterka Európy v triale zo Španielska bude obhajovať prvenstvo medzi motocyklistkami z roku 2011.

Taťána Kuchařová - Miss ČR 2006 i Miss World 2006 sa ako členka Czech Dakar Teamu postavila na štart Dakaru 2010.

Martyna Wojciechowska - známa z poľského Playboya, popri expedíciách na Mount Everest či Antraktídu okúsila v roku 2002 i Dakar. Šéfredaktorka poľského National Geographicu si nepočínala zle, v aute Toyota vybojovala celkové 44. miesto a získala trofej Toyota Trophy.

Text: Andrej Haverda, spolupracovník Pravdy
Foto: archív