Kypré ženy, černošky aj zrelé dámy - v móde sa tabu láme ťažko

Jednoduchá odpoveď by mohla znieť áno. Stačí si prelistovať niekoľko známych módnych časopisov, aby čitateľ dospel k názoru, že sa jednotlivé dievčatá podobajú ako vajce vajcu, takmer všetky dosahujú ledva hmotnosť bežného školáka a nedokonalosti im vyhladí stále dokonalejšia počítačová retuš.

Možno sa bežná adresátka žensky orientovaného periodika z času na čas pozastaví nad všetkými vymenovanými argumentmi, ale vníma ich ako nepísanú normu. Skutočný rozruch a reakcia zväčša prichádza až vtedy, keď svet módy prekročí nastavené mantinely. Keď prelomí predsudky.
Tak ako slávne magazíny dokážu spustiť (hoci občas len efemérnu) popularitu konkrétnych trendov, dokážu tiež z faktu pôvodne vnímaného ako bizarnosť či dokonca neprípustnosť vytvoriť medzinárodný imperatív. Skutočnými pioniermi lámajúcimi zaužívané pravidlá sú časopisy Vogue Italia a Vogue Paris, nasledované titulmi vo výrazne nižších nákladoch, medzi ktorými rezonuje Numéro, i-D či napríklad L´Officiel.

Múry rasizmu sú z pevných skál
Verejnosť žije v ilúzii voľnomyšlienkarského a liberálneho sveta módy. Keď však príde na rad obchod, vizuálna odlišnosť má obmedzený priestor. Jeho rozsah sa zvyšuje s popularitou trendu, občas mu však treba dopomôcť. Málokto by napríklad veril, že módny priemysel bojuje so zakoreneným rasizmom. Ľudí s tmavou pleťou je medzi obyvateľmi planéty niekoľko stoviek miliónov.

Ponúka ich niekto ako ideál krásy? Áno, dnes už je situácia lepšia, ale pred rokmi mali zaručené miesto na stránkach slávnych magazínov či v reklame iba belošky (s výnimkou Naomi Campbellovej). Skutočný prelom nastal až v roku 2008, keď sa taliansky magazín Vogue rozhodol zasvätiť svoje číslo práve kráskam tmavej pleti.

"Čierne dievčatá nikto nevyužíval. Vídam toľko krásnych dievčat a ony sa sťažujú, že nemajú dostatok práce," komentovala vtedy svoje rozhodnutie šéfredaktorka časopisu Franca Sozzaniová. Jej slová potvrdzuje fakt, že napríklad svetoznáma značka Prada nemala od roku 1997 až do 2008 jedinú černošku, ktorá by sa predviedla na móle.

"Stačí sa rozhliadnuť, koľko čiernych dievčat je vidieť v reklamách - prakticky žiadnu. Pokiaľ ide o hlavné módne značky, černošky tam nie sú vôbec zastúpené. Je to šokujúce a ohavné," uviedol pre Reuters v roku 2008 fotograf Nick Knight. Aj on fotografoval pre "čierny" Vogue. Podľa bookerov z módnych agentúr práve snaha povolaných urobila drobnú štrbinu v múre predsudkov, že čierne modelky nevyzerajú exkluzívne alebo sa nepredávajú v Ázii. Ako citovala agentúra AP bookerku Sarah Doukasovú z agentúry Storm, nastala zmena.

"Podporná mediálna kampaň pomohla. Dievčatá tmavej pleti alebo Hispánky sú teraz obsadzovanejšie. Čierny Vogue prispel k oslave rôznosti - sociálnej aj vizuálnej," vyjadrila sa. S odstupom troch rokov vidieť, že afroamerické modelky dostali výraznejší priestor na mólach aj v časopisoch.

Hľadá sa rómska topmodelka
Pre slovenský trh nie je otázka černošských modeliek veľmi aktuálna, ale čo napríklad Rómky? Andrej Taraba z modelingovej agentúry Exit Model Managment povedal, že jeho agentúra zamestnávala v minulosti jednu rómsku modelku. "Nebola pre nás podstatná jej etnická príslušnosť, skrátka mala zaujímavú tvár a spĺňala predpoklady. Na druhej strane sme sa stretávali s prekvapenými reakciami, najmä u zahraničných klientov, ktorých zaskočilo, že takto môže vyzerať slovenská tvár," prezrádza Taraba.

Priznáva, že predstaviť si rómsku modelku na domácej módnej prehliadke je tak trochu fatamorgána. "Módny svet na Slovensku je na môj vkus príšerne konzervatívny. Len veľmi málo klientov dokáže vyjsť zo zabehaných koľají," hodnotí modelingový expert. Voľnejšie pomery podľa neho panujú v prípade magazínov. "Tam si modelky vyberá fotograf, pričom mnohí módni fotografi vyberajú netradičnejšie tváre. Sú pre nich zaujímavé z hľadiska atmosféry, príbehu," uvádza Taraba.

Krása rovná sa mladosť. A bodka?
Ani pri módnych editoriáloch pod vedením špičkových fotografov však neexistuje voľnosť, vďaka ktorej by časopisy pravidelne ponúkali staršie krásky. Hoci v časoch dokonalej počítačovej retuše by už vek modelky nemusel byť problémom. Mnohé módne magazíny sa oblúkom vyhýbajú dámam starším ako 30 rokov. Nedávny prieskum v USA potvrdil, že na obálku amerického Vogue má šancu dostať sa takmer výlučne len mladšia hviezda. Len dvoma dámami po štyridsiatke, ktoré za posledné dva roky umiestnili tvorcovia na titulnú stranu, bola herečka Halle Berryová a Sarah Jessica Parkerová. Dokonale vyretušované - až v januári k nim pribudne Meryl Streep.

"Takáto estetická norma vedie k negatívnemu vnímaniu veku v spoločnosti," uviedla autorka štúdie Denise Lewisová z univerzity v Georgii. Podľa nej je najviac rizikové, ak sa v magazíne objaví štyridsiatnička, ktorá vyzerá na dvadsať. "Súboj s vekom a snaha vyzerať mlado ovplyvňuje ženy po celom svete. Vek však nie je strašiak. Nemal by byť," myslí si Lewisová.

V porovnaní s konzervatívnym americkým Vogue, ktorému šéfuje povestná Anna Wintourová, sú však omnoho odvážnejší a liberálnejší jeho európski bratia. Francúzske vydanie módnika pravidelne fotografuje dámy, ktoré sa blížia k päťdesiatke. Forma je zväčša provokatívna - kontrast vrások a skutočného veku s lascívnosťou a provokáciou mladosti.

"Myslím, že Vogue Paris počas môjho pôsobenia zbúral niekoľko tabu. Jedným z nich bol aj vek. Nikdy som nemala pocit, že krásne je iba to, čo má menej ako 20 rokov," vyhlásila bývalá hlava časopisu Carine Roitfeldová. Jej talianska kolegyňa Franca Sozzaniová jej prikyvuje. Sama odobrila módny editoriál plaviek so 46-ročnou matkou štyroch detí, bielovlasou Kristen McMenamyovou.

"Osobnosť je dôležitejšia ako mladosť," vyhlásila. "Môžete starnúť, ale stále žiť v mladom duchu. A navyše si myslím, že moje biele vlasy dokážu vytvoriť peknú fotku," zhrnula pre Telegraph.co.uk modelka, ktorá je múzou módnych domov Chanel a Givenchy.

Kríza si pýta slovanskú krásu
Vzhľadovo neštandardné typy žien, ako McMenamyová či napríklad štyridsaťročná Stella Tennantová, ktorá nedávno vo Veľkej Británii dostala cenu Modelky roka, sú však podľa odborníkov ojedinelými lastovičkami a ich využitie stojí na sile osobnosti. Trh vo všeobecnosti ovláda dopyt po stále nových dievčatách a kráse.

"Dnes má modelka tri-štyri roky na to, aby urobila veľkú kariéru. Po tejto dobe je veľmi ťažké udržať ju medzi top elitou. Módny priemysel chce permanentný prísun nových dievčat - stále menej chce ikony. Súvisí to s ekonomickou krízou, klienti nechcú platiť dvadsať-tridsaťtisíc dolárov denne, keď môžu platiť tritisíc," tvrdí Saša Jány z pražskej pobočky agentúry Elite.

Zároveň vníma dopyt po určitom type dievčat. Rôznorodosť akoby nefungovala. "Kedysi módu tvorili aj špecifické looky. S krízou trend ustúpil. Zrazu prišla doba, keď každý potrebuje predávať," vysvetľuje. Pre slovanské typy modeliek je to však ideálne obdobie. "Sú krásne. Firmy dokážu uspokojiť."

Oslava ženských tvarov nie je v pláne denne
Ako svieži vánok pôsobia odjakživa počiny časopisov, ktoré sa rozhodnú zasvätiť svoje strany ženám s kyprými tvarmi. Vidieť dámu krv a mlieko na obálke totiž vôbec nie je normou. V podstate ju len pred pár mesiacmi prelomila už spomenutá šéfredaktorka talianskeho magazínu Vogue, keď na titulnej strane nechala pózovať tri Venuše v spodnej bielizni (dovtedy sa vždy fotografie nachádzali len vnútri časopisov).

"Nie je možné zmeniť prístup celého módneho sveta. Ak sa však podarí prinútiť aj ďalších módnych editorov a vydavateľov, aby viac angažovali plnšie dámy, splnilo to účel," uviedla Sozzaniová na svojom osobnom blogu. Provokácia podľa nej dokáže zmeniť myslenie. A zdá sa, že v niečom má pravdu. Napríklad módna agentúra Ford Models má už roky špeciálnu divíziu, v ktorej sústreďuje na plnšie modelky.

"Máme za sebou najlepší rok v histórii nášho trinásťročného pôsobenia," cituje New York Magazine šéfa divízie Garyho Dakina. Bookerka Ameerah Omarová z agentúry Wilhelmina vníma veľkú zmenu v kontraktoch, ktoré začali dostávať dievčatá konfekčných veľkostí 38 a 40. "Nefotia už len pre klientov, ktorí chcú spropagovať oblečenie pre plnšie ženy, fotia pre firmy ako H&M, účinkujú v medzinárodných kampaniach," vymenovala zmeny.

Na Slovensku je situácia trochu iná. Ako hovorí Andrej Taraba z modelingovej agentúry Exit Model Managment, domáci klienti majú požiadavky odlišné od svetových dizajnérov. "Nepresadia sa modelky, ktoré predvádzajú v Paríži či Miláne. Pre slovenský trh sú prichudé. Klienti preferujú skôr misskovské ženské miery, prehliadkový biznis je tak posunutý," vysvetľuje Taraba. Jeho agentúra zastrešuje dve dievčatá, ktoré pracujú v kampaniach pre ženy s plnšími tvarmi. "O prácu nemajú núdzu, ale nemám pocit, že by došlo k zmene v porovnaní so situáciou spred pár rokov," hovorí.

Dajú sa vychovať z čitateliek anorektičky?
Taliansky Vogue vytvoril svoje "XXL-vydanie" aj preto, aby podporil petíciu proti novému fenoménu internetovej doby - takzvaným proanorektickým stránkam. Štíhlosťou posadnutí jednotlivci sa na podobných fórach stretávajú a vymieňajú si inšpirácie na udržiavanie čo najštíhlejšej postavy. Mnohí z nich však trpia aj vážnym zdravotným problémom - anorexiou. Je chvályhodné, ak proti nej vystúpi jeden z najslávnejších módnikov sveta - na druhej strane pôsobí snaha čiastočne pokrytecky. Jeden mesiac plnokrvných Venúš skrátka nedokáže vymazať tisícky fotografií, počas ktorých všetky prestížne periodiká zásobujú čitateľky superštíhlymi dievčatami.

Podľa Tarabu však úsudok o vnímaní vlastného tela a méty štíhlosti formuje najmä šoubiznis. "Samozrejme, nechcem to oddeľovať, ale modelky sú len veľmi malou súčasťou medializovaného sveta. Dnes sú takmer všetky bezmennými tvárami, a tak sa s nimi ľudia neidentifikujú. Vzory nachádzajú v moderátorkách, herečkách, televíznych celebritách. Tam sa naozaj núka otázka, prečo nevidíme medzi nimi tučných alebo škaredých ľudí," hovorí.

Zároveň však dodáva, že pri hľadaní budúcich modeliek a scoutingu v školách sa stretáva skôr s opačným problémom. "Rozhodne nemám pocit, že by dievčatá chceli nasledovať modelky z reklám. Mladé dievčatá sú lenivé, nešportujú, mnohé majú nadváhu, celé dni vysedávajú pri televízii a na facebooku a nemajú osvojenú ani základnú pohybovú kultúru. Stalo sa nám, že dievča sa nedokázalo postaviť na jednu nohu pri fotení," prekvapuje Taraba. "Hovorí sa, že dievčatá sa inšpirujú chudými modelkami a chcú vyzerať ako ony. Hovorím, kiežby," dodáva.

Text: Zdeno Gáfrik pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK