Zvyky na Ondreja v Pribyline

Tak, že pri varení halušiek vydajachtivé dievky možno zistia, ako sa bude volať ich nastavajúci muž, a pri liatí olova sa dozvedia, čím sa bude živiť. Ľúbostnú mágiu si môžete aj skúsiť, stačí prísť do skanzenu v Pribyline v nedeľu 27. novembra.

Program začne o desiatej hodine. Najskôr je pripravená tradičná zabíjačka a potom zvyky opradené veštbami a ľúbostnými čarami. Svätý Ondrej bol vraj považovaný za patróna neviest, preto zrejme toľko zvykov je spojených práve s veštením ženíchov, so slobodnými devami a sobášmi. Na Ondreja sa lialo olovo, triaslo plotom aj varili papierové halušky. Roztavené olovo sa leje cez ucho kľúča do misy so studenou vodou. "Podľa tvaru, ktorý sa z olova ulial, dokázali niektoré ženy vyčítať, čím sa bude živiť budúci manžel dievčaťa," vysvetľuje ondrejský zvyk Anna Kolkusová z Liptovského múzea.

"Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa, aby si mi dal znať, s kým ja budem pred oltárom stáť," takúto riekanku zase odriekali dievčatá večer, keď chodili po dedine a triasli plotom pri tých domoch, kde mali Ondreja. O kom sa im potom v tú noc prisnilo, ten sa mal stať ich manželom.

Tradičným ľudovým zvykom na Ondreja bolo tiež varenie papierových halušiek, keď si budúce nevesty ťahali svojho osudového muža. "Dievčatá sa stretli v kúdelnej izbe a na papieriky si napísali mená chlapcov, zašúľali ich do cesta a dali variť. Prvý kus, ktorý vyplával na hladinu, dievča vytiahlo a dozvedelo sa meno nastávajúceho muža," dodala Kolkusová.

Ondrejské jarmoky s dávnymi praktikami a zvykmi oživili v pribylinskom skanzene pred piatimi rokmi, aby umožnili zachovať slovenské ľudové obyčaje. "Ondrejské jarmoky boli tradičné jarmoky, ktoré bývali v Liptove vo všetkých mestečkách a obciach od Ružomberka cez Partizánsku Ľupču, Trnovec, Sielnicu, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Hybe. Pred Vianocami to bol posledný jarmok, keď si ľudia mohli niečo kúpiť na sviatky," pripomenula riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline tvoria objekty drevenej ľudovej architektúry, ale aj stredoveké kamenné stavby - kostol z Liptovskej Mary a kaštieľ z Parížoviec. Sú to ukážky bývania a spôsobu života rôznych vrstiev obyvateľstva v Liptove na prelome 19. a 20. storočia. Návštevníci tak vidia, ako sa žilo bezzemkovi, strednému aj bohatému roľníkovi, remeselníkovi, obecnému richtárovi či ako v tom čase vyzerala dedinská škola. Väčšina dreveníc sú kópie s pôvodnými prvkami domov liptovských dedín, ktoré pred 36 rokmi zaliala priehrada Liptovská Mara.

Text: Renáta Jaloviarová pre Pravdu
Foto: www.liptovskemuzeum.sk