Ako končia synagógy na Slovensku

Náboženské obrady sa konajú v bratislavskej, košickej, prešovskej, novozámockej a komárňanskej synagóge. V bývalých centrách židovského náboženského života sídli však aj fitnescentrum, pekáreň, domov dôchodcov, obchod s textilom alebo reštaurácia.

Do bývalej synagógy v historickom centre Komárna sa už nechodia modliť Židia. Nahradili ich vyznávači kultu tela. Už dvanásť rokov je v nej totiž fitnescentrum. Predtým tam bol sklad zeleniny. Minulosť budovy pripomína jej tvar, pamätná tabuľa a historická fotografia z roku 1850. „Chceli sme, aby sa budova aspoň zvonka podobala pôvodnej stavbe," hovorí prevádzkar fitnescentra Jakub Litva. Mnohí Komárňania o histórii budovy ani len netušia. Židovskej obci nepatrí od päťdesiatych rokov minulého storočia.

Ortodoxná synagóga v Komárne je zase súčasťou domova dôchodcov. Podľa kunsthistorika a riaditeľa Slovenského centra židovského kultúrneho dedičstva Maroša Borského ide o architektonicky citlivý príklad začlenenia synagógy do novostavby. Z ďalšej komárňanskej synagógy už zostali iba okná a jediná stena s pamätnou tabuľou. Stojí v Európskom dvore. "Zhodou okolností alebo iróniou osudu je momentálne nemeckým domom," hovorí Judita Haasová zo Židovskej náboženskej obce v Komárne.

Keďže žiadna z troch pôvodných synagóg neslúži pôvodnému účelu, komárňanskí Židia sa chodia modliť do bývalého židovského starobinca Menház.

V bývalej synagóge v Krupine je dnes ubytovňa a reštaurácia. Aj pôvodne išlo o súkromný dom, ktorý prestavali na synagógu - nemala však zvláštne architektonické prvky. Cez vojnu chrám zničili a viackrát vyrabovali. Ani skalická synagóga na prvý pohľad návštevníka mesta nezaujme. "Je to taký domček v hradbách, vôbec nevyzerá ako modlitebňa. Keď ľudí upozorním, že to bola kedysi synagóga, sú dosť prekvapení. V súčasnosti je tam garáž alebo sklad," hovorí sprievodkyňa Ľubica Rozborilová.

V Studienke na Záhorí sídli v budove bývalej synagógy obecný úrad, v Huncovciach veľkosklad bytového textilu, v Borskom Mikuláši pekáreň. Bývalá synagóga v Spišskej Belej je v súkromnom vlastníctve a funguje ako obytný dom. Kino v žilinskej synagóge dopremietalo vlani v novembri a chystá sa jeho rekonštrukcia.

Snaha je, peniaze chýbajú
Či už je zo synagógy pekáreň alebo galéria, rozhodnutie o využití budovy je na majiteľoch. Ani predstavitelia židovskej obce necítia ľútosť za tým, že budovy už neslúžia ako židovské chrámy. "Synagógu, kde nie je tóra, už Židia nepovažujú za vysvätené alebo sväté miesto. Tým je navždy len židovský cintorín. Aj v Izraeli som bol v obchode a vôbec som nevedel, že ide o bývalú synagógu," hovorí Juraj Turčan z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.

Židovskí veriaci sú radi, ak sa bývalé synagógy premenia na kultúrne stánky. "Nemáme nič proti galériám, kultúrnym domom, múzeám či koncertným sálam. Protestovali sme však proti rekonštrukciám, ktoré viedli k tomu, aby sa z nich stali pohostinstvá, krčmy a diskotéky. To sme chápali ako znesvätenie," vraví hovorca Ústredného zväzu židovských obcí v Slovenskej republike Jaroslav Franek.

O osude synagóg rozhodujú finančné možnosti ich vlastníka. Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí ich patrí dvanásť, na odkúpenie ďalších nemá prostriedky. Celkovo je synagóg na Slovensku podstatne viac, ako by ich tu mohli Židia využiť.
"V mnohých mestách stoja významné židovské pamiatky, ktoré však neplnia svoj účel, nie je tam komunita ani nikdy nebude," tvrdí kunsthistorik Maroš Borský.

Mnohí súkromní majitelia, najmä mestá a obce, by aj chceli bývalé synagógy reprezentatívne zrekonštruovať, ale nemajú na to dosť peňazí. Strecha synagógy v obci Veľká Ida je polorozpadnutá. "Chceli sme tu otvoriť obecné múzeum a pamiatku na holokaust, ale nezohnali sme financie. A synagóga stále chátra. Snahu máme, ale peniaze nie," hovorí zástupca starostu Peter Nagy.

Nedostatok financií na opravu židovských pamiatok pociťujú aj v Senci, Šuranoch, Spišskom Podhradí či Ružomberku. Mestá a obce najskôr riešia akútne problémy ako infraštruktúru či nezamestnanosť. "Nemôžeme čakať, že budú obnovovať finančne náročnú pamiatku," tvrdí Borský. Pozitívnymi príkladmi sú podľa neho zrekonštruované synagógy v Trnave, Nitre a Rohožníku.

Kedy opravovať a kedy nie
Peňazí na opravu synagóg nemá dosť ani ministerstvo kultúry. "Ministerstvo má záujem, aby synagógy boli priebežne obnovované. Židovská obec ako ich vlastník má však len obmedzené finančné prostriedky a pokiaľ nie je vyriešené budúce využitie týchto objektov, tak obnova pokračuje pomaly," povedal Andrej Piško z ministerstva kultúry. V rámci podprogramov programu Obnovme si svoj dom ministerstvo prispelo napríklad na obnovu synagógy v Bytči a v Trenčíne a na neologickú synagógu v Žiline.

O rozvoj židovských pamiatok sa snaží aj projekt Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva. Zahŕňa 24 pamiatok, nielen aktívne a bývalé synagógy, ale aj expozície múzea a židovské cintoríny. Ide napríklad o synagógu v Liptovskom Mikuláši, Trnave, Šamoríne, Stupave, Nových Zámkoch, Bardejove či  Prešove.

"Využitie tých objektov môže byť do budúcna rôzne. Z niektorých miest budú ľudia odchádzať, a tak miestne stavby vrátane synagóg budú chátrať. Bez toho, aby do nich chodili ľudia, je zbytočné ich opravovať," myslí si Borský.

Do chrámu na klavír
Do malackej synagógy chodia žiaci základnej umeleckej školy. "Bývalá modlitebňa je predelená na dve časti - na prízemí je výtvarný ateliér, na poschodí zasa koncertná sieň. V triede na poschodí sa vyučuje klavír," povedala Tatiana Búbelová z Mestského úradu Malacky. Synagógu môžu navštíviť aj turisti.

Šamorínsku synagógu si prenajala súkromná spoločnosť a využíva sa na kultúrno-spoločenské účely, podobne aj v zrekonštruovanej synagóge v Trnave je zriadená súkromná galéria. Synagóga v Príbeníku je majetkom obce, už vyše päť rokov je zrekonštruovaná a dnes v nej sídli Galéria národov. Okrem výstav sa tam konajú aj prednášky.

Zo synagógy evanjelický kostol
Zo synagóg sa postupom času stávajú aj náboženské centrá a chrámy iných vierovyznaní. Jedným z prípadov je haličská synagóga. Evanjelický biskup Miloš Klátik ju vysvätil v októbri 2009. Evanjelici v obci vlastný kostol nemali, predtým sa stretávali v priestoroch obecného úradu a katolíckeho kostola.

"Židovská obec bola rada, že sa pamiatka zachová a evanjelici túžili po vlastnom mieste, kde by sa stretávali. Je zachovaná v pôvodnom stave, ale slúži evanjelickej cirkvi. V oltárnom priestore je výklenok, kde sa ukladala tóra. Momentálne je tam obraz Krista," hovorí bývalá farárka v Haliči Katarína Trtolová.

"V Nemecku je na predaj dvetisíc bývalých kostolov, lebo sa zmenšujú kongregácie, farnosti sa spájajú. V New Yorku mnoho synagóg funguje ako adventistické kostoly," uzatvára Borský.

Text: Eva Okoličániová pre Magazín Pravdy
Foto: archív mesta Senec