Chanel no. 5 je stále jednotka

Parfum Chanel no. 5 ženy často dostávajú na narodeniny. Tento rok má narodeniny on.

Juh Francúzska, to sú polia levandule, sady jazmínu, lány ruží, ľalií a iných voňavých rastlín, ktoré sa dávajú do základu parfumov. Je to krása už na pohľad, celý kraj je idylický, mierne zvlnený, preslnený, s azúrovým nebom i neďalekým pobrežím mora. Niet sa čo čudovať, že práve tu sa rozšírila výroba francúzskych parfumov. Zachovalo sa niekoľko centier tejto výroby, ktoré dodnes produkujú vône a zároveň sú atrakciami pre turistov. Ich súčasťou sú muzeálne expozície, ale aj predaj vonných suvenírov.

Za pomerne dostupnú cenu si návštevník môže kúpiť malú fľaštičku esencie alebo mydlo. Parfumy majú známe vône, ale nemajú nijaké nálepky, človek sa môže iba domnievať, akú značku si kúpil. "Sú to tie najkvalitnejšie tunajšie parfumy, ale nie sú pre kupujúcich presne pomenované. Keby boli s nálepkou, bol by to už značkový tovar, a to by stálo niekoľkonásobne viac," prezrádza tajomstvo tunajšieho obchodu turistická sprievodkyňa.

V objekte to vyzerá ako v lekárni, všetko je svetlé, čisté, voňavé, návštevník sa môže kochať dobovým náradím a fľaštičkami, mydielkami, vrecúškami s rôznymi vonnými soľami a lupeňmi. A práve v tomto idylickom kraji vôní a slnka našla smrť Grace Kellyová, monacká kňažná, ktorá bola tiež milovníčkou  aj propagátorkou francúzskych parfumov. Zabila sa v aute na jednej z úzkych ciest v tomto mierne hornatom kraji, kde vozovku lemujú inak pôvabné krivolaké stromy. Jeden sa jej stal osudným. Aj táto smutná udalosť patrí do informatívneho prejavu  turistickej sprievodkyne po kraji parfumov. Hrôza v idylke. Tak to cítil aj nemecký spisovateľ Patrick Süskind, keď sa pustil do písania románu Parfum s podtitulom Príbeh vraha. Nazval ho hororom a v tomto duchu aj svoj príbeh napĺňal.

Román o parfumoch nezavoňal
Román vyšiel po prvý raz v roku 1985 a ľudia čakali, že to bude niečo "vonné", prekrásne a presvetlené ako francúzske levanduľové polia. Boli prekvapení, keď si román prečítali a mali z neho temný pocit. Napriek tomu sa stal hitom a vydáva sa dodnes. Aj sa dobre predáva. Záujem o literárnu predlohu umocnil aj film, ktorý podľa románu nakrútil – tiež v kraji okolo Grasse - nemecký režisér Tom Tykwer.

Autor knižky aj režisér filmu išli najmä po tom, čo je v parfumoch a vôňach živočíšne, opojné a balamutiace: Z niektorej vône sa možno až zblázniť. Medzi výrobcami parfumov existuje rivalita a ambícia, vyrobiť práve taký parfum. Parfum, ktorý by ovládol nielen telo, zmysly, ale aj osobnosť toho-ktorého človeka. Niektorí ľudia vraj majú prirodzenú vôňu, ktorá opantáva, niektorí by ju chceli mať. A na tom postavil Süskind svoju knižku o parfumoch. Je o človeku, ktorý chce dosiahnuť zázrak a je pre to ochotný urobiť všetko. Aj vraždiť. Je tam aj veľa smradu. Práve toto čitateľov prekvapilo, lebo si mysleli, že knižka o parfumoch môže byť len o vôňach.  Hovorí sa však, že smrad je vlastne koncentrovaná vôňa, a tak sa mu nedá vyhnúť. Keď si niekto na seba "napláca" hoci aj  Chanel no. 5, nemusí to byť pre okolie príjemné. Znalci tvrdia, že Chanel sa má len vystreknúť do vzduchu a človek sa má postaviť do jeho mrholenia. Len tak bude správne navoňaný.

Voňať chcel aj Východ
K tradičným značkám parfumov pribúdajú stále nové. Módne sú parfumy, ktoré nesú meno známych ľudí. Kto niečo znamená vo svete celebrít, má už aj svoj parfum. Parfum, ktorý vystihuje jeho vkus. Používať takýto parfum je troška popretím vlastnej  osobnosti, ale mnohým fanúšikom to vyhovuje - voňať ním, voňať ňou. Najistejšie však stále zostávajú osvedčené značky, ktorých názvy znejú troška ako básne - Chanel, Dior, Nina Ricci... Tieto vône zjednocujú svet. A ako to bolo v rozdelenom svete?

Voňať chcel každý, na Západe aj na Východe. V Moskve tiež mali na piedestáli francúzske parfumy, ale pre väčšinu ľudí boli nedosiahnuteľné. A tak Moskva víťazila aspoň v intenzite vône. Ruské "duchy”, silné voňavky, boli predmetom žartovania, no ľudia si ich aj tak nosili ako suveníry. Malé fľaštičky so silnou sladkastou vôňou alebo veľké fľaše toaletnej vody. Z Bulharska si zasa nosili  ružový olej, ktorý býval v malej ampulke v drevenom ozdobnom obale. Tieto vône boli príliš sladké, ale Poliaci dokázali vyrobiť hit, ktorý sa kupoval aj v Československu - bola to voňavka Byč može.

Z domácich produktov fascinovali Živé kvety, voňavky, v ktorých plávali bezfarebné kvety ako utopenci. Treba povedať, že Živé kvety, ruské či bulharské vône mali tiež pôvod v krásnych lánoch ruží, ale – domáci výrobcovia ich nevedeli spracovať tak, ako to vedia vo Francúzsku. V tej alchýmii je totiž prítomné všetko - kultúra, podnebie, príbehy ľudí, sloboda. Aj keď dnes majú tieto prvky k dispozícii aj iní - aj sa pokúšajú vyrábať parfumy - tradícia je tradícia a nič ju nenahradí. Preto Francúzsko zostáva baštou vôní, a preto dodnes diktuje.

Kvapka vône na noc
Preto sa aj túto jeseň objavila správa, že Joseph Mul, potomok pestovateľ kvetov v oblasti mesta Grasse na Azúrovom pobreží, stále pokračuje v rodinnej tradícii a predáva svoje jazmínové kvety módnemu domu Chanel na slávny parfum číslo 5. Tvrdí, že jazmínových kvetov je už v oblasti Grasse menej, ale aj tak zber každý rok pokračuje. Na jeden kilogram ich treba vraj do osemtisíc.

Práca ide pomaly - za jedno doobedie natrhajú ženy dva-tri kilogramy kvetov, na liter čistej jazmínovej esencie treba 660 kilogramov kvetov. Jazmínové polia, ktoré patria Mulovcom, sú na troch hektároch polí, ale zaisťujú 90 percent produkcie celého regiónu Grasse, kde pracuje asi desať ďalších pestovateľov. Nazbierajú asi 20 ton, ktoré idú na výrobu spomínaného parfumu Chanel 5. Ten je pri svojom 90. výročí stále najpredávanejší na svete.

Fľaštička tohto parfumu obsahuje jazmín a ruže, vanilku, kvety tropického ylang ylangu, jeho základný vzorec je zostavený z 80 ingrediencií a po prvý raz ho pripravil Ernest Beaux v roku 1921. Pôvodná vzorka je stále v trezore. Coco Chanel vtedy Beauxa požiadala, aby pripravil dámsky parfum s vôňou ženy a vybrala si vzorku, ktorá bola piata v poradí. Práve ten, do ktorého pridali jazmín. Je to jeden z prvých parfumov, ktorý obsahuje veľa kvetov, pričom nevonia po žiadnom kvete, uviedol parfumér Chanel Jacques Polge. Tento parfum sa stal jedným z najslávnejších na svete. Viaže sa k nemu aj výrok Marilyn Monroe, ktorá sa priznala, že do postele sa najradšej ukladá zahalená iba kvapkou tejto vône.

Text: Helena Dvořáková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK