Cestujte. Dostanete odpovede na svoje otázky

Dáša

Pred siedmimi rokmi som sa vybrala na rok do Ameriky. Vtedy som ešte netušila nič o tom, že na cestách, mimo domova, mi prídu odpovede na otázky, ktoré ma trápia. Nemusia to byť otázky, ale kľúč k problému, s ktorým si neviem dať rady. Trápila som sa, myslela som si, že ma priťahujú muži, ktorí by mi mohli byť otcom, čo podčiarkoval fakt, že som otca stratila ešte v útlom detstve. Kamarátky sa odo mňa odvracali, pohŕdali mnou, keď pri mne videli takých starých chlapov, častokrát aj o 30 rokov starších. Ja som si však s mladšími nerozumela. Až v Amerike sa to zmenilo. Zrazu som bývala v dome s 28-ročným mužom. Síce bol ženatý, so ženou mali práve veľmi hlbokú krízu. Zistili sme, že akosi spontánne vyhľadávame jeden druhého a vtedy mi to došlo. Veď ja si rozumiem aj s mladšími. Zázračné na tom bolo, že išlo o silný pocit, z ktorého ma doteraz mrazí po chrbte a som presvedčená o tom, že som musela zmeniť všetko – prostredie, krajinu, profesiu, skrátka všetko, lebo doma by som k takémuto poznaniu nikdy neprišla. Nešlo o hlúpu náhodu, pretože odvtedy som už stretávala len rovesníkov.

Denisa
Viem, že na cestách prichádzajú dôležité odpovede, ale tiež som o tom nevela odjakživa. Naučil ma to môj otec – cestovateľ. Odvtedy očakávam takýto prínos od každej jednej cesty. Všade sa vyberám strašne nedočkavá. Najlepšie na tom je, že keď sa ponorím do tej krásnej atmosféry, tak na to aj pozabudnem. Prichádza to ako blesk z jasného neba. Tento rok som bola na dovolenke v Andalúzii. Prvýkrát sama. Minulý rok sa mi totiž nepáčila partia, s ktorou sme boli minulé leto v Toskánsku. Objavila som tam niečo, čo sa týkalo mojich vzťahov. Nemám šťastie na mužov, len som nevedela prísť na to, kde robím chybu. Objasnilo sa mi to tam, no tentokrát mi to povedal muž, s ktorým som sa tam zoznámila a pozval ma na večeru. Viem, že to, čo mi povedal, akoby omylom, pretože nemohol vedieť veľa o mojom súkromí, bol dôležitý odkaz pre mňa. Ja som totiž všetkých mužov urážala za to, že ma nechceli a v sebe som si pestovala taký nejaký srd. Riešila som to aj s mužom, s ktorým sme mali taký čudný trojročný vzťah. Aj bol, aj nebol, skôr nebol. Najprv chcel on mňa, potom ja jeho, potom sa zľakol, no stále sme boli v kontakte. Keď som prišla domov, prestala som ho urážať, pretože sme mali urážky ako na dennom poriadku, vyzeralo to, akoby nás bavili... A neuveríte, všetko okolo mňa sa zrazu začalo meniť.

Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK