Uplakané bábätko. Máte doma i vy také?
Niektoré deti sú hneď po návrate z pôrodnice pokojné a spavé. Dokonca, musíte ich budiť i na kŕmenie, inak by prespali takmer celý deň. Iní deti si naopak občas zaplačú, najmä ak cítia hlad, nepokoj či mokrú plienku. A potom sa nájde i tretia "kategória" dojčiat, ktoré preplačú celý deň a nech sa snažíte akokoľvek, utíšiť sa vám ich podarí naozaj iba ťažko.
Pravdepodobne ste sa už stretli s radou, ktorú naše mamy počúvali takmer neustále (a doteraz jej veria), že dieťa treba nechať vyplakať a ono sa samo utíši. Nuž, možno to niekde funguje a dieťa od únavy a vyčerpania zaspí. Ale ktorá citlivá mama sa dokáže pozerať na svojho plačúceho potomka bez toho, aby jej jeho plač "netrhal" srdce? Túto metódu radšej ani neskúšajte u dieťaťa, ktoré vám ešte nevie povedať prečo plače. Môže totiž plakať preto, že mu je za vami smutno a potrebuje objatie alebo preto, že je hladné, smädné alebo má mokrú plienku. Rovnako ho však môže bolieť bruško či mať iný (niekedy i závažný) zdravotný problém.
Poznáte najčastejšie príčiny plaču bábätiek?
- pocit samoty a nedostatku blízkosti matky
- dieťa chce počuť svoj hlas
- bolesť bruška alebo kolika
- reflux
- hlad alebo smäd
- strach z tmy
- prerezávanie zúbkov
- bolesť (napríklad ušiek)
- zápalové ochorenia a teplota
- únava
Broňa Lacková (31)
Moja dcéra Ema plakala odkedy sme prišli z pôrodnice. Nepomáhalo nič. Najskôr som si myslela, že mám malo mlieka a malá je hladná. Na poradni ma však naša detská lekárka upokojila, že dcéra priberá dobre a mliečko jej určite nechýba. A tak sa začala naša "tortúra" s plačom, ktorá trvala takmer do jedného roku. Nosila som ju celé dni a noci na rukách a keď už som nevládala striedal ma manžel alebo svokra, ktorá s nami bývala. Malá nebola, hladná ani smädná. Plienku mala vždy čistú. Nemala reflux ani žiadne bolesti. Ona proste plakala celý deň a celú noc. Zaspala vždy tak na pol hodinu a potom sa kolotoč plaču spustil znovu. Dokonca, nemohla som s ňou ísť na prechádzku, lebo len čo sme vyšli z bytu, Ema spustila strašný vreskot. Trápila som sa, že neviem utíšiť vlastné dieťa a zároveň som sa bála, či naozaj nemá nejaký zdravotný problém, ktorý sme s lekárkou zatiaľ nenašli. Plač zmizol ako šibnutím čarovného prútika zo dňa na deň, keď dcéra začala chodiť. Mala vtedy desať mesiacov a táto činnosť ju natoľko vyčerpávala, že cez deň si na plač ani nespomenula a o ôsmej večer okamžite zaspala.
Text: -maj- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
