S dobrákmi šéfovia vypečú. Drzí získajú viac

Vedci z Cornell University´s School totiž po vyše dvadsiatich rokoch výskumu zistili, že dobráci zarábajú v priemere o osemnásť percent menej ako ich agresívnejší kolegovia. Slovenskí personalisti mnohé závery Američanov potvrdzujú.

Znie to tvrdo a nespravodlivo, ale dokázala to štúdia na vyše desaťtisíc ľuďoch – zlých mužov šéfovia hodnotia oveľa lepšie ako typických dobrákov. "S dobrými chlapcami spoločnosti väčšinou vypečú," tvrdí spoluautorka štúdie Beth A. Livingstonová pre Wall Street Journal. Podľa nej firmy stále očakávajú od mužov skôr tvrdšie vystupovanie a správanie. Nechcú trasorítky.

Správajú sa slovenskí šéfovia inak? "Z našich zdrojov môžeme potvrdiť, že dobráci zarábajú skutočne menej ako agresívnejšie alebo konfliktné typy ľudí," hovorí riaditeľka personálnej spoločnosti Hill International Slovakia Alena Dušatková. Hneď však upozorňuje, že medzi agresívnymi a konfliktnými vidí rozdiel.

"Konfliktný je zvyčajne na krátkej ceste preč zo spoločnosti. Agresívny môže byť vítaný, ak svoju agresivitu konštruktívne využíva nielen vo svoj prospech, ale aj na presadzovanie firemných cieľov. Nemá problém vyrátať šéfovi všetky svoje zásluhy a výkony, patrične ich zdôrazňovať pri každej príležitosti, zatiaľ čo dobráci mlčia, lebo im je trápne takto sa zviditeľňovať," vysvetľuje personalistka.

Ako využiť očakávania
So "záporákmi" väčšina spolupracovníkov nechce prísť do vyčerpávajúcich konfliktov. Tí  to veľmi dobre vedia. S agresívnym kolegom vyhrá len ten, kto sa sám začne agresívne a tvrdo presadzovať. V slovenských firmách stále platia očakávania, že muži sú drsnejší a tvrdší, vedia sa lepšie presadiť a ženy sú ústretovejšie, chápavejšie, ústupčivé.

Inteligentní zamestnanci tieto očakávania vedia využiť na dosiahnutie svojho cieľa. Muži očakávanou agresivitou, ženy očakávanou prispôsobivosťou. "Spoločnosti naozaj vítajú, ak sú muži agresívnejší a vedia sa presadiť, tieto schopnosti šéfovia hodnotia ako žiaduce v nádeji, že agresívny zamestnanec dosiahne viac pre spoločnosť, viac na svojej pozícii, chopí sa každej príležitosti a nezaváha pred zodpovednosťou a prípadným manažérskym postom. Šéfovia naozaj nemajú radi mužov trasorítky a chcú sa ich zbaviť," hovorí Dušatková.

Upozorňuje tiež, že agresívni muži sa v zamestnaní správajú inak ako agresívne ženy. Muži sú otvorenejší, priamo idú za svojím cieľom, komunikujú a žiadajú priamo, agresívne ženy plánujú a rozohrávajú zložité manipulačné postupy, využívajú priamu otvorenú agresivitu až po jemné formy zaliečania sa, intrigovania, získavania podpory či ženské zbrane.

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, môže sa stať, že agresívny muž si osvojí postupy agresívnej ženy a naopak. S takou taktikou agresívny muž víťazí, lebo zmätie všetkých okrem skúseného šéfa. Podľa personalistky Dušatkovej sa agresívna žena používajúca "mužské" postupy odkryje, stáva sa čitateľnou, ale aj obávanou. Šéfovi tým umožní, aby sa k nej správal ako k agresívnemu mužovi – priamo, otvorene, silovo. Pre šéfov je najzložitejšia situácia, keď žena koná tvrdo, drsne, otvorene, ale zároveň žensky jemne a rafinovane. Ženy šéfky zväčša takejto taktike výborne rozumejú, lebo ju samy používajú, ale šéfovia muži jej odolávajú ťažšie, pretože jej ťažšie rozumejú. Ak jej však rozumejú, zvyčajne sa  aj bavia a situáciu s agresívnou kolegyňou využijú na dosiahnutie cieľov spoločnosti.

Ťahúni kontra dravé šťuky
S dobrými zamestnancami spoločnosti viac rátajú ako so stabilnými, spoľahlivými a nekonfliktnými. Platí to najmä v čase firemnej krízy, pretože dobráci vtedy trpezlivo potiahnu svoju prácu a "nezavadzajú so svojimi požiadavkami". Podľa personalistky Dušatkovej sú im spoločnosti za to vďačné, ale nevedia to oceniť ani neskôr, v čase relatívneho blahobytu spoločnosti. Spoliehajú sa práve na lojálnosť a vernosť dobrých a pokojných zamestnancov, na ich slušnosť.

Od agresívnych jedincov očakávajú firmy presadenie nielen svojich záujmov, ale aj riešení v prospech spoločnosti, preto sa spoliehajú, že tvrdšie konajúci vybavia aj nemožné. Agresívni zamestnanci sa neobávajú prísť s novými riskantnými návrhmi, ktoré môžu byť pre spoločnosť veľmi vítané. Sú odhodlaní, majú radi výzvy a prekážky, radi víťazia. Neboja sa prevziať zodpovednosť a dotiahnuť veci do konca, aj keď ide o nepríjemnosti a obmedzenia. U agresívnych sa (niekedy iracionálne) predpokladá, že rovnako tvrdo ako svoje vlastné záujmy budú presadzovať aj firemné záujmy a stále budú súťažiť so všetkými. Práve preto sú spoločnosti ochotné lepšie platiť agresívnejších zamestnancov, ale len v spojení s ich vysokým pracovným nasadením a výkonnosťou. Potom agresívny "berie všetko".

"Ľudia, ktorí sú v kariére agresívni a konajú tvrdo, to majú naozaj ľahšie, často sa stávajú šéfmi a ak náhodou nie, tak svojim šéfom pomáhajú práve svojou agresivitou v tíme. Oveľa častejšie ako "dobrí" dostanú tí agresívni lepší plat, lepšie sa predajú, majú širší pracovný akčný priestor, dostanú viac príležitostí aj lepšie pracovné podmienky. Ak však takýto človek nepodá potrebný výkon, potom jeho agresivita bude dôvodom na skoré skončenie v spoločnosti," tvrdí Dušatková.

Agresívny či problémový?
Kým u menej skúsených šéfov vyvoláva agresívne správanie zamestnancov  neistotu, skúsení s ním vedia veľmi dobre pracovať, dokonca z neho ťažiť. Každý šéf chtiac-nechtiac musí vo svojom správaní používať prvky a postupy spojené s určitou mierou agresivity, ak chce dosiahnuť plnenie pracovných úloh a rozvoj spoločnosti. Ak si pracovník agresívnym konaním presadzuje zvýšenie platu a hrozí,  ak sa jeho požiadavka nesplní, šéf sa neobáva výpovede, ale jej prípadných dôsledkov a v takom prípade okamžite zvažuje výhody a nevýhody zvýšenia platu a výpovede. Šéf takisto zvažuje možné poškodenie vlastnej reputácie, ak ustúpi tlaku zamestnanca. Zvyčajne navrhne kompromis alebo oddialenie riešenia. Vo väčšine prípadov  stačí, ak agresívny zamestnanec po krátkom čase svoj tlak zopakuje a vtedy už šéf zaujme definitívne stanovisko – buď mu plat zvýši, alebo prijme výpoveď zamestnanca, pretože medzitým sa už pripravil na obidve alternatívy.

Podľa Dušatkovej nie je dobré drzo si vydupávať plat, ale ani čakať, kým si človeka všimnú a pridajú mu. Ideálne je citlivo zvážiť všetky pre a proti, situáciu firmy, svoje postavenie a výsledky, možnosti kariérneho rozvoja a rozhodnúť sa slušne a asertívne požiadať o zvýšenie platu. Spôsob komunikácie v práci je veľmi dôležitý.

Drzo si vydupávať plat znamená zaradiť sa do kategórie problémových, niekedy obávaných zamestnancov. Ale pozor, aj tu platí, že veľa závisí od osobnosti a skúseností šéfa. Ak je šéf neskúsený, tak agresívne konajúci zamestnanec je ten, ktorý uňho veľa dosiahne. Skúsený šéf sa agresivity zamestnancov nezľakne, dokonca ju môže vítať. Agresívny zamestnanec v pracovnom tíme totiž pôsobí ako šťuka v rybníku, zvýši pozornosť a aktivitu všetkých, svojím tvrdým správaním donúti ostatných tvoriť rôzne komunikačné stratégie, ktoré prinesú osoh  v podobe nových tvorivých návrhov pre riešenie pracovných záležitostí. Ani čakať, kým si zamestnanca všimnú  a zvýšia mu plat, však nie je vždy dobré. Dlhodobo frustrovaný slušný zamestnanec po čase aj tak odchádza a platí, že zvýšenie platu si možno vymôcť agresívnym, ale aj asertívnym, slušným a prijateľným spôsobom.

Takže oplatí sa byť agresívny či nie? Agresivita vo všeobecnosti nie je známkou lepšieho pracovného výkonu. Svedčí o tom, že zamestnanec je lepšie osobnostne vybavený na presadzovanie svojich cieľov. Závisí skôr od profesie a typu práce. "Niektoré pozície vyslovene vyžadujú agresívne konanie a presadzovanie sa, aj keď v civilizovanom dizajne. Okrem manažérskych napríklad niektoré obchodnícke a technické pozície, práca v ozbrojených zložkách a podobne. A sú profesie, kde je vylúčené, aby sa zamestnanec presadzoval tvrdo a drsne, napr. niektoré medicínske, poradenské, pedagogické, právnické či finančnícke," uzatvára personalistka.

Ako dosiahnuť zvýšenie platu bez agresivity
• Pripraviť si argumenty.
• Poukázať na to, koľko ste spoločnosti usporili tým, že vám doteraz plat nezvýšila.
• Poukázať na svoju oddanosť firme, stabilné pracovné výkony a spoľahlivosť.
• Ak šéf povie nie, prísť o pár týždňov s tou istou požiadavkou a zopakovať argumenty. Dodať, že ak spoločnosť požiadavke zvýšiť plat nevyhovie, zrejme nie je so zamestnancom dostatočne spokojná a prišiel čas odísť. Nevyhrážajte sa, ale vyjadrite ľútosť, ak budete musieť odísť a vyzdvihnite, prečo rád pracujete práve v tejto spoločnosti.
• Naučíte šéfa, že ste dosiaľ veľa dávali, o svoj zvýšený plat nelicitujte, a keď čas dozrel, on je na ťahu.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK