Nový fenomén adrenalínu - prečo tak radi chodíme po hrane
Adrenalínové športy ako skok padákom z lietadla či na lane z mosta sú čoraz obľúbenejšími narodeninovými darčekmi.
Niektoré formy zábavy, pri ktorých testujeme svoje hranice, už dokonca vychádzajú z módy. Horskú dráhu možno vytlačí novinka - chôdza po hrane budovy.
Nič pre tých, ktorým sa už na balkóne desiateho poschodia panelového domu krúti hlava. Na svete je nová zábava vo výške stoviek metrov, pri ktorej sa rozbúcha srdce a trasú nohy. EdgeWalk alebo SkyWalk, v preklade chôdza po hrane či chôdza v oblakoch, je prechádzka po úzkej rímse budovy bez zábradlia, pričom zhora odvážlivca istí silné priemyselné lano.
Novú extrémnu atrakciu sprístupnili v auguste kanadskom meste Toronto a patrí k doteraz najvyšším tohto druhu. Záujemcom o adrenalín v krvi a krásny výhľad pred sebou umožňuje rozprestrieť ruky a nakloniť sa cez 116. poschodie CN Tower, telekomunikačnej veže vysokej 553,33 metra. Po adrenalínový zážitok si však návštevníci chodia na plošinu, ktorá je umiestnená vo výške 356 metrov.
"Keď sa upokojíte a konečne si uvedomíte, kde ste, je to vzrušujúce," opísala svoju skúsenosť reportérka kanadskej súkromnej televízie CTV Michelle Dubé, ktorá si EdgeWalk vyskúšala medzi prvými. Najskôr sa odmietala pustiť istiaceho lana, nakoniec sa odvážila nakloniť nad okraj 1,5-metra širokej kovovej rímsy a vychutnať si pohľad na mesto ležiace na brehu jazera Ontario.
Dvadsať minút vo výške, zážitok na celý život
Rovnako ako za všetky adrenalínové atrakcie aj za chôdzu po rímse budovy si treba zaplatiť. Dokopy 90-minútový zážitok stojí 175 amerických dolárov (asi 121 eur), pričom samotný pobyt na hrane budovy trvá 20 až 30 minút. Zvyšný čas zaberie obliekanie uniformy, ktorá sa podobá odevu požiarnikov, dychová skúška a cesta výťahom.
Predtým, ako sa niektorí osmelia a zavesia sa na lane nad okraj plošiny, musia ešte absolvovať pomalú prechádzku, počas ktorej sa im upokojí tep. Po chvíli si zvyknú na pocit, že ich od voľného pádu delí len tenká kovová rímsa, a uvoľnia kŕčovité zovretie istiaceho lana. To vraj udrží aj autobus a je pohyblivo upevnené na kovový kruh, ktorý obieha celú budovu, takže umožňuje chôdzu dookola.
Torontská veža je obľúbená nielen turistami, ale zažila aj kúsky viacerých a extrémnych športovcov. Už v roku 1979 z nej s padákom zoskočil americký kaskadér Dar Robinson pri nakrúcaní snímky Highpoint (1982). Na plátne potom diváci videli Christophera Plummera, ako padá z v tom čase najvyššej budovy sveta. O rok neskôr sa Robinson na plošinu veže vrátil, zoskočil istený len tenkým oceľovým lanom a prekonal svetový rekord.
Hlavne sa nepozerať dole
Prechádzka po rímse CN Tower nie je jedinou adrenalínovou atrakciou tohto druhu. Obľúbená je aj veža Sky Tower v Aucklande na Novom Zélande, ktorej návštevníci sa môžu prechádzať po otvorenej rímse vo výške 192 metrov. Podobný systém využívajú aj v americkom štáte Arizona, kde v roku 2007 sprístupnili plošinu nad Grand Canyonom. Turisti sa môžu prejsť po betónovej ploche v tvare podkovy, ktorá leží takmer 1,2 kilometra nad riekou Colorado. Romantikom ponúka dokonca možnosť prekvapiť svoju polovičku žiadosťou o ruku vo výške, ktorá vyráža dych.
Tým, ktorí majú závrat už pri pohľade na fotografie ľudí visiacich na lane vo výške, zrejme vidina podobného zážitku lákavá nepríde. Je úplne prirodzené, že v podobnej situácii nastupuje strach a aj kaskadéri priznávajú, že pred skokom z výšky sú často na smrť vydesení. "Je to varovná informácia, že niečo je nad naše bežné sily. Strach je reakciou na poznané nebezpečenstvo a má obrannú funkciu. Určite neodporúčam napríklad človeku, ktorý má strach z výšky, aby skákal s padákom," hovorí psychológ Karol Kleinmann. Prekonať takéto obavy je možné len pomaly, postupným dávkovaním toho, čo je nám také nepríjemné.
Napriek hroziacemu zraneniu aj silnému pocitu strachu z neznámeho sa do podobných nebezpečných situácií ľudia púšťajú so stále väčším nadšením a chuťou. Prečo sa nám tak páči zažívať nebezpečenstvo? Odpoveďou je naše telo, ktoré sa nám po prekonaní hraničných momentov odmení veľkou eufóriou.
Dôležitý stres
Vďaka adrenalínu, hormónu, ktorý sa tvorí v dreni nadobličiek, sa dokážeme prispôsobiť náhle zvýšenej záťaži. Aby jej organizmus odolal, dostane sa do stavu stresu. Srdce začne pracovať rýchlejšie a zrýchli sa dýchanie, zúžia sa cievy a stúpne hladina cukru v krvi. Telo si pripravuje energiu na jednu z troch možných reakcií – zaútoč, uteč alebo zamrzni – ktoré v minulosti pomáhali človeku prežiť. Dnes ich vyhľadávame ako zdroj zábavy a vzrušenia.
"Človek pri rizikových športoch prežíva podobné pocity ako pri vysokom strese. Navyše ho sprevádza aj pocit slasti a vrcholového blaha, že práve zažíva niečo mimoriadne. Po úspešnom dokončení riskantného výkonu prichádza adrenalínový "orgazmus" v zmysle - dokázal som to, vyhral som sám nad sebou," objasňuje psychológ.
Každý extrémny šport či atrakcia je svojím spôsobom chôdza po hrane. Agentúry, ktoré ponúkajú adrenalínové zážitky, zabezpečujú svojím zákazníkom komfort pri prekonávaní svojich hraníc a zaručujú im bezpečnosť. Niektorí extrémni športovci sa však skutočne pohybujú na hranici života a smrti. Fotografie horolezcov bez lana, známych pod anglickým označením free climber, šokujú svet. Bez istenia sa na vlastnú päsť šplhajú na skalné steny vysoké stovky metrov. Stačí zle stúpiť a hrozí im pád, pocity, ktoré sa dostavia na vrchole, im však za to stoja.
Podľa psychológa je základným motívom odvážlivcov, ktorí skúšajú adrenalínové športy, prekonať sám seba, ale zároveň dokázať niečo, čo nezvládnu iní. Hľadajú krajné limity svojich schopností a možností a zároveň sa tým chcú odlíšiť od bežnej populácie. Nie je ťažké vypestovať si od podobných stresových situácií závislosť, ak človek správne neodhadne chvíľu, kedy prestať. "Telo aj psychika si vtedy začnú žiadať čoraz častejšie a silnejšie zážitky. Prežívajú iba tí, ktorí majú v sebe pokoru," hovorí Kleinmann.
Túžba odlíšiť sa, skúšať stále nové zážitky či ocitnúť sa v inom druhu nebezpečenstva – aj vďaka tomu vznikajú stále nové druhy adrenalínových športov a atrakcií. Zážitky ako skok s padákom z lietadla či z mosta s pružným lanom okolo chodidiel sú dostupné každému, kto si za ne zaplatí. Čo bude ďalej? Možno sa už onedlho budeme môcť aj my poprechádzať po rímse jednej zo slovenských výškových budov.
Text: Barbora Stránska pre Magazín Pravdy
Foto: PROFIMEDIA