Proti stresu nie sme bezmocní

Nadobličky vyplavujú hormóny adrenalín a kortizol. Stúpa krvný tlak i srdcová frekvencia. Lenže tento prastarý mechanizmus je v súčasnosti, keď je najväčším ohrozením upchatá križovatka v meste alebo vlečúci sa rad pri pokladnici v supermarkete, neprimeraný. Napätie z organizmu už neodčerpávame nárazovou telesnou aktivitou, nervozita sa hromadí a vzniká nebezpečný chronický stres.

 
Koniec leta sa nesie v duchu konca dovoleniek, začiatku školského roka a pracovného kolotoča, z ktorého nás vytrhnú až Vianoce. V období finančných problémov, ustavičnej hrozby straty zamestnania poznamenalo permanentné psychické napätie vážne náš život. Stres je telesná choroba, ktorá vychádza z hlavy a zo srdca. Samozrejme, nemožno ho vnímať len v negatívnom zmysle slova, pretože krátkodobé napätie je zdravé. Mobilizuje imunitný systém organizmu. Nebezpečný je dlhodobý, chronický stres, pretože ten môže spôsobiť vznik rôznych ochorení.
Hovorí sa o tzv. stresovej imunosupresii. "Dlhotrvajúce psychické napätie, nedostatok spánku či nesprávne stravovacie návyky vedú k útlmu niektorých funkcií imunitného systému," potvrdzuje aj prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., imunologička zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Výskumy dokázali, že psychická záťaž má rovnako dramatické dôsledky pre organizmus ako telesná trauma či pôsobenie biologických škodlivín.

Slúži ako obrana
Pojem stres zaviedol už v roku 1936 kanadský fyziológ a endokrinológ Hans Selye. Použil ho vo svojej významnej stati o stresovom syndróme, ktorá bola publikovaná v londýnskom časopise pre lekárstvo a biológiu Nature. Na základe svojich pozorovaní a dlhoročných výskumov stresu zistil, že všetky živočíchy odpovedajú na škodlivé vplyvy (infekcia, poranenie, emócia) vždy rovnakou fyziologickou reakciou - zvýšeným vylučovaním stresových hormónov do krvného obehu - nazval to adaptačným syndrómom. Ten slúži ako obrana pred poškodením.

Väčšina stresujúcich zážitkov je normálna a zdravá. Aj šťastné udalosti ako povýšenie v práci či narodenie dieťaťa sú do istej miery stresujúce, nútia nás, aby sme čiastočne zmenili svoj život, prispôsobili sa novým podmienkam. Dlhodobo pretrvávajúci stres a z toho ustavične zvýšená hladina spomínaných stresových hormónov sa však spájajú so zdravotnými problémami. Mnohí sa navyše uchyľujú k nezdravým rýchlym spôsobom zvládania stresu, ako sú cigarety či alkohol.

Syndróm pondelkového rána
Podľa štatistík až 90 % ľudí zažíva stres aspoň dvakrát do týždňa. 25 % ľudí dokonca považuje stres za súčasť každodenného života. Až 70 % mužov a 60 % žien uvádza, že najvyššiu záťaž v súvislosti so stresom pociťujú v zamestnaní a so stresom a jeho následkami súvisí až 50-60 % všetkých vymeškaných pracovných dní.

Špecialisti zaoberajúci sa stresom však čoraz častejšie hovoria aj o tzv. víkendovom strese. Keď po hektike pracovných dní konečne príde na rad sobota a nedeľa, mnohí sa snažia dohnať zameškané - nákupy, párty, vysedávanie pred televízorom alebo presný opak: totálne vyčerpanie vo fitnescentre. Nasleduje syndróm pondelkového rána, ktorý dôverne poznajú najmä pracovníci rýchlej záchrannej služby, srdcové infarkty i autonehody sú omnoho častejšie ako inokedy. V niektorých ambulanciách - najmä v zahraničí - sa v tomto čase ráno ani nerobia odbery krvi, pretože hodnoty by mohli byť zavádzajúce.

Jazda na horskej dráhe
"Nazdávam sa, že v boji so stresom je najdôležitejšia zmena postoja k okolitému svetu," konštatuje psychiater Paul J. Rosch, predseda Amerického inštitútu stresu. "Stačí sledovať ľudí na horskej dráhe. Jedni sedia zaborení v sedadle so zavretými očami a túžia len po tom, aby sa tá strašná jazda už skončila. Medzi pasažiermi sa však nájdu aj lovci dobrodružstva či osoby, ktorým je všetko ľahostajné. Všetci prežívajú to isté, ale reagujú celkom odlišne - negatívnym stresom, pozitívnym stresom alebo stres vôbec nepociťujú."

Aj oddych si treba plánovať. Zahrnúť doň nielen partnera, rodinu, priateľov, ale aj koníčky, pri ktorých možno natankovať energiu do života. Ležať lenivo na pohovke môže niekto, kto je totálne vyčerpaný. Treba sa venovať niečomu, čo organizmu prináša stav nazývaný po anglicky "flow" (tok, prúd). Ide o situáciu, keď sa človek cíti šťastný, telo funguje optimálne a náš duch takpovediac bdie. Flow sa najlepšie navodí pomocou telesnej námahy, ale prinášajú ho aj duševné, kreatívne činnosti.

Varovné signály
Fyzické: črevné a žalúdočné ťažkosti, vracanie, bolesti brucha, pálenie záhy a žalúdočné vredy, strata chuti do jedla, búšenie srdca, bolesti hlavy, zvýšený krvný tlak, znížená odolnosť organizmu
Psychické: pocity úzkosti, podráždenosť, zlosť, depresia, nespavosť, problémy s koncentráciou, únava, negatívne myslenie
V správaní: nutkavé prejedanie sa alebo odmietanie jedla, nadužívanie liekov, sklon k častým menším nehodám, zhoršený výkon v práci, škole, rodinné konflikty, utiahnutosť

Stres nie je diagnóza...
...rôzne diagnózy však môžu byť jeho následkom. Lepšie ho znášajú flegmatici, rozhodní a sebaistí ľudia. Stres sa našťastie dá zvládnuť. Vedci odporúčajú prechádzky v lese, odbúranie nenávisti a závisti, pravidelnú stravu a spánok, rozhovory s ľuďmi, vyhľadávanie svetla, masáž, relaxačné techniky. Pomôcť môžu aj potravinové doplnky, najmä tie s obsahom selénu a zinku, mnohým sa osvedčili ženšenové preparáty. Ženšen sa totiž považuje za najúčinnejšiu rastlinu podporujúcu činnosť nadobličiek. Voľnopredajné lieky s účinnými látkami z liečivých rastlín určené na upokojenie, proti podráždenosti či úzkosti najčastejšie obsahujú valeriánu, medovku, mätu či chmeľ (napr. Persen, Revispan, Sanason), ďalej kombináciu upokojujúcich liečivých rastlín s guajfenezínom (Novo-Passit), na potlačenie fyzických a psychických prejavov stresu sa bezpečne a úspešne používa aj homeopatia (tablety Sédatif PC). Lieky proti úzkosti, sedatíva a antidepresíva sú viazané na lekársky predpis.

Text: Bianka Stuppacherová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK