Kone nikdy neklamú a nič pred nimi neutajíme

Neraz ľudí živili, ale často ich aj inšpirovali v umení. Na Slovensku nebývalo zvykom chovať si koňa len tak pre radosť, no situácia sa mení. Mnohí túžia chovať kone alebo si aspoň zajazdiť. A môžu si to splniť.

Jazda na koni vyzerá krásne a jednoducho, ale kto sa o ňu po prvý raz pokúsi, obyčajne zistí, že to vôbec nie je ľahké. Koňa však môže chovať aj ten, kto túto disciplínu neovláda. Podľa skúsenej koničkárky Dany Strnadovej dobrý chovateľ nemusí byť vôbec jazdcom a jazdec nemusí mať žiadne predpoklady pre chov koní.

"Chov koní predstavuje predovšetkým každodennú drinu. Môžu sa mu venovať iba ozajstní nadšenci, pretože zvyčajne to nie je zisková záležitosť. A jazdci bývajú rôzni - od snobov, ktorí si zaobstarajú koňa, lebo je to v móde, až po nadšencov, ktorí sú schopní drieť ako kone, aby svojho koňa uživili. Niektorým jazdcom stačí túlať sa na koni po lese, iní majú ambície profesionálnych športových  jazdcov, ktorí sa jazdectvom alebo výcvikom koní živia. Kým skupina snobov, ktorá si zaobstará koňa na vylepšenie imidžu, nepotrebuje okrem peňazí žiadne predpoklady, ďalší musia koničkárstvu doslova prepadnúť. Jedni sa na koňa pozerajú ako na športové náradie, berú ho sebecky, a keď ich omrzí (čo býva často po prvom páde), koňa sa zbavia. Na druhej strane jestvujú ľudia, ktorí za svoje zviera cítia zodpovednosť a kôň sa stane súčasťou ich rodiny či priateľom na celý život. Bolo by krásne, keby hlavným predpokladom ktoréhokoľvek koničkára bola v prvom rade zodpovednosť."

Jazdecký šport si nevyžaduje veľkú fyzickú silu, a tak je dostupný vlastne každému. Nie každý však obstojí v ďalších požiadavkách. "Treba mať cit, odvahu, zmysel pre spravodlivosť, empatiu, rozvahu, treba rozumieť reči koňa a cez ňu rozpoznať vlastné chyby a poučiť sa z nich." Aj keď vraj tieto vlastnosti človek nemá, spolužitie s koňmi - a jazdenie na nich - mu ich rozvinie  "Naše kone nás majú dokonale prečítaných a poskytujú nám spätnú väzbu - správu o tom, akí sme. Niekedy je tento pohľad do zrkadla zdrvujúci. Kone nikdy neklamú a nič pred nimi neutajíme "

Srdce v stáde
Niekto možno čaká od koňa podobnú lásku ako dostáva človek od psa. Vzťah človeka a koňa opísali aj mnohí umelci, ale znalkyňa  koní Dana Strnadová to vidí inak: "Treba si uvedomiť, že človek je predátor a kôň bol po stáročia jeho korisť - táto informácia je v koňoch zapísaná. Musíme ju prepísať správnym výcvikom a zaobchádzaním. Kôň môže mať rád svojho pána, ale život v stáde medzi príslušníkmi svojho druhu mu nenahradí žiadny človek. Jeho srdce je tam. Za všetkým, čo vyzerá ako prejav lásky, je vo väčšine prípadov výcvik alebo naučený stereotyp (kôň pribehne za svojim pánom, lebo dostane odmenu a podobne). Hoci to neradi počujeme, oddanú psiu lásku kone naozaj neprejavujú - aspoň v prípadoch, keď žije kôň prirodzene v stáde, nie keď je izolovaný a odkázaný iba na spoločnosť človeka."

Priblížiť sa ku koňom môže dnes naozaj každý. Sú na tradičných miestach - v cirkusoch, v zoologických záhradách, v rôznych parkoch a v rôznych kluboch. Niekoľko jázd si môže človek sám predplatiť, alebo ich dostane ako prekvapenie. Z takého darčeka sa môže vyvinúť aj hlbší záujem. Ako potom postupovať?

"Ak sa človek chce naučiť poriadne jazdiť, mal by navštíviť dobrú jazdeckú školu a učiť sa na vycvičených jazdeckých koňoch pod vedením trénera. Keď dosiahne istú úroveň jazdeckých schopností a naučí sa s koňmi manipulovať, dozrieva na kúpu vlastného koňa. Najjednoduchšie je mať ho v nájomnej stajni, kde všetku starostlivosť vykonáva školený personál. Ďalším krokom je držba koní vo vlastnej réžii - na to už treba mať vhodné priestory a skúsenosti, je to však podstatne lacnejší variant ako kôň v nájomnej stajni. Najhoršia kombinácia je neznalý, neskúsený človek, ktorý sa po hlave vrhne do kúpy koňa, nedajbože si ho ešte umiestni doma na záhrade. Vznikajú z toho ťažké úrazy, nešťastné a vyšinuté kone, ktoré zvyčajne zle skončia, problémy a sklamania," hovorí Strnadová.

Nechajme žiť kone ako kone
Kto prekoná počiatočné prekážky a stane sa koničkárom, zapadne do pestrého sveta. Je v ňom veľa spoločných podujatí -  od výstav, súťaží, pretekov, Hubertových jázd po sústredenia a semináre. A začnú sa ho dotýkať aj problémy, ktoré trápia koničkárov. Všetkých disciplín sa dotkol napríklad nezmyselný poľovnícky zákon, ktorý zakázal cyklistom a koničkárom jazdenie v lese.

A začne kone milovať, myslieť na to, čo potrebujú. "Najdôležitejšie z hľadiska koní je dnes šírenie osvety medzi majiteľmi koní a jazdcami. Na Slovensku stále prevláda držanie koňa v boxoch, a to niekedy 24 hodín denne. Kôň sa iba vytiahne na prácu a opäť strčí do boxu. Tento režim je skutočným týraním koní. Kone zo svojej fyziologickej podstaty potrebujú pohyb, čerstvý vzduch, spoločnosť stáda, vzájomné hry, nepretržitý pomalý príjem prirodzenej potravy. V skutočnosti neraz stoja dlhé hodiny zavreté v klietkach, v čpavkom presiaknutom prostredí, čo im ničí dýchacie cesty aj pohybový aparát, v deprimujúcej a beznádejnej izolácii a ubíjajúcej nude, s kŕmením dva či trikrát denne. Výsledkom takéhoto chovu koní sú psychicky a fyzicky odrovnané zvieratá, zničené už vo veku 15 – 18 rokov, hoci príroda im udelila minimálne dvojnásobnú dĺžku života. Z nevedomosti a zadubenosti ľudia koňom ubližujú. Ľudia môžu pre kone urobiť to, že sa začnú vzdelávať a počúvať hlasy etológov a hipológov, ktorí márne volajú po tom, aby ľudia nechali kone žiť ako kone," vysvetľuje Strnadová.

Spoločné maškrtenie
V súčasnosti získali kone aj nové vážne úlohy. Sú z nich napríklad liečitelia, liečia psychicky aj fyzicky postihnutých ľudí. Zakladateľom hipoterapie na Slovensku je MUDr. Karol Hollý, donedávna riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach, kde už roky úspešne využíva kone pri liečbe psychiatrických pacientov.

Za svoje schopnosti a krásu si koníky zaslúžia aj trocha z rozkoší, aké sa dnes dostávajú iným zvieracím miláčikom. Nájdu sa v zoopredajniach maškrty a hračky pre kone? "Pre kone jestvuje azda ešte väčší sortiment potrieb a výživových doplnkov či krmív ako pre psy a mačky. Je to obrovský biznis, niekedy hraničiaci so zdravým rozumom. Samozrejme, sú aj najrozličnejšie dobroty, vyrábajú sa dokonca spoločné pochúťky pre kone a ľudí. Kocka cukru je mimochodom pre koňa veľmi nezdravá, rozumný majiteľ koňa odmení svoje zviera kúskom mrkvy, jabĺčka alebo sušeného chleba," uzatvára chovateľka Dana Strnadová.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Jakub Dvořák