Darujme starším náš čas, vráti sa nám to!

Nebude to tak večne a treba si všímať staršiu generáciu okolo nás, ktorá už nemá až také optimistické vyhliadky. Raz to oceníme od tých mladších tiež!

Ukážme im záujem
Starší (slabý a chorý) človek sa ťažšie zmotivuje k činnosti a aktívnemu životu, ako mladý a zdravý. Treba s týmito ľuďmi veľa komunikovať, dať im dostatok pozornosti, vedieť ich počúvať a dávať najavo uznanie i obdiv. Pýtať sa o rady a životné skúsenosti, zaujímať sa o ich osudy, o to, čo ich trápi, čo cítia. Takto im môžeme pomôcť udržať ich v relatívne psychickej pohode, dať priechod ich myšlienkam, umožniť im ventil. To potrebujeme napokon všetci, ale starší a bezmocnejší ľudia oveľa viac.    
 
Nechajme sa poučiť
Pre toho, kto už dávno nie je v produktívnom veku, komu robia spoločnosť často už iba štyri holé steny, ulahodíte najviac, keď mu vytvoríte atmosféru rovnocenného vzťahu. Keď sa môže cítiť súčasťou diania okolo seba, aj keď ho už nemôže výraznejšie ovplyvniť. Cez vás by sa mu to však mohlo podariť – ak prevezmete a osvojíte si jeho skúsenosti i životné múdrosti a budete ich posúvať ďalej. Môžu byť veľmi prospešné a vzácne, určite ich netreba podceňovať. Nuž a nezabúdajte prejaviť za to všetko vďačnosť a oceniť potenciál človeka. Nech cíti zmysluplnosť svojej existencie až do konca života.     

Nedovoľme im zomrieť zaživa
Najbližšie k staršej generácii máme cez vlastných rodičov a starých rodičov, ktorým často odporujeme a neradi im dávame možnosť zasahovať nám do súkromia. Málokedy si uvedomujeme, že veľké vplyvy ani nemajú a ani sa o to neusilujú. Chcú byť s nami hlavne v živom kontakte, oživovať si spomienky a konfrontovať vlastné životné príbehy s tými našimi. Iste, radi by nás aspoň vyvarovali chýb, ktorým sa nevyhli oni. Toto všetko sú myšlienky, ktoré im nedovoľujú úplne sa odrezať od sveta a čakať už len na svoj posledný deň. Doprajme im pocit spolupatričnosti, dajme im zmysel jesene života. Aj sami to raz budeme potrebovať.

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK