Maxim E. Matkin radí: Prečo ľudí trápi môj šťastný život?

Milý Maxim, žijem v 30-ročnom šťastnom manželstve. Možno je stále aj preto šťastné, že pred 20 rokmi som sa zoznámila s priateľom zo zahraničia, zaľúbili sme sa a doteraz to trvá. Stretávame sa 2-, 3-krát do roka. Už na začiatku sme si povedali, keďže aj on je ženatý a obidvaja máme radi svojich partnerov, že sa nikdy nerozvedieme. Telefonujeme si, píšeme, vyrozprávame si svoje problémy, povzbudíme sa a každý problém prestane byť vzápätí problémom. Obidvom nám to takto vyhovuje a nikomu neubližujeme, navyše keďže sa u nás vytvárajú hormóny šťastia, prenášame to potom aj na partnerov. A šťastnému človeku sa všetko darí. Môj pokojný život narušila spolužiačka z gymnázia. Pred 4 rokmi sme mali stretnutie po 30 rokoch. Ja v dobrej viere, že tam idem na to, aby som porozprávala o svojom živote, aký v skutočnosti je, som povedala pravdu a od šťastia som sa rozplývala. Moja spolužiačka od zúrivosti skoro odpadla a vyhlásila, že „my celá trieda takého veci odsudzujeme“. Všetci spolužiaci mlčali aj triedna profesorka. Milý Maxim, zaujíma ma tvoj názor, keďže ja si myslím, že je každého vec, ako si zariadi život a tobôž spolužiakov skutočne nemusí trápiť, či ja mám 100 alebo žiadneho frajera. Zaujímavé, že moju spolužiačku netrápia tí, ktorí sú rozvedení, trpia tam deti (to napr. ja odsudzujem, ale sa do takých vecí nestarám), ale môj šťastný život. Takisto si myslím, že pár slov mohla povedať aj p. profesorka, nie na moju obhajobu, ale toľko, že sme dospelí ľudia a sami sme si zvolili cestu života a že na stretnutí sme na to, aby sme si vypočuli každého príbehy, a nie moralizovali. Minulý rok som stretla p. profesorku a povedala mi, že načo som to tam povedala. Ale ja predsa hovorím pravdu a nie klamstvá, ktoré spolužiakom vyhovujú. Takže keby som nebola išla na stretnutie, žijem si ideálne. Problémy nemám žiadne, nakoľko každý jeden okamžite riešim. Len tento jediný, aj keď som vyriešila, že viac medzi tých moralistov nepôjdem, predsa ma zaujíma tvoj názor, aký to malo význam zasahovať zo strany spolužiačky do môjho šťastného života, aj keď sa jej na jej názor nikto nepýtal?

Súhlasím s pani profesorkou – nemala si o tom hovoriť. Nie pre reakcie spolužiakov, ale preto, že tvoj neštandardný model manželského šťastia je založený na tom, že isté veci musia zostať tajomstvom. Aspoň sa teda domnievam, že tvoj manžel nevie, že 20 rokov miluješ aj niekoho iného. Dať na stretávke do pléna, aký je tvoj recept na manželské šťastie, mi príde ako nerozumné, pretože zo svojho manžela robíš paroháča a dávaš životu šancu, aby to prasklo nejakým veľmi nechutným spôsobom. Všetci so všetkými sa totiž v tejto malej krajine poznáme a klebeta sa šíri často rýchlejšie než svetlo. O frajeroch a frajerkách sa nerozpráva, aspoň teda nie skôr, ako prejde nejakých tých obligátnych 50 rokov premlčania. Premýšľam nad tým, prečo si mala potrebu sa na stretávke pochváliť. Či si túžila po tom, aby ti to spolužiaci schválili, či si chcela provokovať alebo či si si potrebovala vyrovnať nejaké 30 rokov staré účty zo školských lavíc. Pretože stretávky bývajú často o tom – podobajú sa na snahu urobiť účtovnú uzávierku. „Má dať/dal“ a „kto sa smeje naposledy.“ Čo bolo za prehnanou reakciou spolužiačky, to si môžeme len domýšľať, asi tam bola nejaká bolesť oklamanej manželky z opačného garde. Tvojich spolužiakov nie je nič do toho, ako žiješ svoj život, no niektoré veci sa naozaj nemajú predkladať cudzím ľuďom na striebornom podnose. Tajomstvá, rovnako ako súkromné šťastie sú krehké záležitosti a netreba ich príliš ukazovať a vystavovať nepriazni počasia a všeobecného posudzovania.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!

Text: Maxim E. Matkin pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK