Čaká vás cesta? Dajte si pozor na gestá

Cestovatelia, ktorí sa chcú vyhnúť nepríjemným prekvapeniam, by si preto mali zistiť, aké gestá sa používajú v oblasti, do ktorej sa chystajú. Veď ani prikývnutie hlavou nemusí vždy znamenať súhlas.

Ľudia z rôznych častí Zeme sa líšia nielen výzorom, ale aj spôsobom komunikácie. Zatiaľ čo v jednej krajine takmer negestikulujú a hovoria skôr potichu, v inej to je presne naopak. A na to, aby človek postrehol rozdiel, vôbec netreba cestovať stovky či tisícky kilometrov ďaleko.

"Keď som začínala prednášať v Rakúsku, používala som veľmi živú gestikuláciu, ktorá je pre mňa prirodzená. Žiaci mi však naznačili, že im to veľmi nevyhovuje, pretože sú skôr zvyknutí na o niečo upätejší prednes. Neskôr sa mi tento ich prístup potvrdil - za vzdelaného a kompetentného odborníka totiž vždy považujú človeka, ktorý je odmeranejší a gestikuluje len veľmi striedmo," opisuje svoju skúsenosť odborníčka na reč tela Oľga Škvareninová.

Za pohľad do väzenia
Prvá vec, ktorú pri stretnutí - hoci aj letmom - Slovák urobí, je pohľad do partnerových očí. Ak človek uhýba pohľadom, signalizuje to priveľkú hanblivosť či dokonca klamanie a môže byť považovaný aj za nevychovanca. Práve očný kontakt naznačuje záujem a žmurkanie či zmysluplné pohľady sa s radosťou využívajú na nadväzovanie nových známostí.

V moslimských krajinách je však situácia celkom iná, najmä čo sa týka žien. Tie by sa mali pohľadu do očí muža vyslovene vyhýbať, a to aj cudzinky. Takýto pohľad môže byť totiž považovaný za pozvanie na sex a žena samotná sa tým v očiach moslimov stáva prostitútkou. "Smilnenie očami" neraz býva potrestané hoci aj väzením.

Dlhý pohľad do očí by nepotešil ani Ázijčanov. Číňanom či Japoncom totiž naznačuje, že ich partner nerešpektuje a v ich domovine sa preto považuje za neslušný. "Členovia nekontaktných kultúr počas komunikácie udržiavajú väčšiu vzdialenosť a prekáža im, keď sa ich dotýkajú neznámi ľudia. Ich mimika či gestá sú zdržanlivé, uplatňujú krátky alebo žiadny zrakový kontakt, tichšie hovoria. Priveľkú blízkosť pokladajú za prejav prehnanej dôvernosti. Patria sem napríklad Dáni, Nemci, severoeurópania, Japonci, Thajčania, Severoameričania," vysvetľuje Oľga Škvareninová.

Trochu paradoxne môže pridlhý pohľad do očí narobiť problémy aj v Latinskej Amerike. Považuje sa za agresívnu výzvu a neraz ho vidieť u protivníkov pred začatím roztržky.

Pozor na dvojzmysly
Najčastejšie gestá, ktoré znamenajú "super" alebo "všetko v poriadku", sú vztýčený palec alebo spojenie palca a ukazováka. Potápači dávajú pre jednoznačnosť prednosť tomu druhému - zdvihnutý palec smerom hore by totiž pohol znamenať aj stúpanie. Na súši však má však "krúžok" z palca a ukazováka významov viac ako dosť. Zatiaľ čo u nás, v Spojených štátoch a niektorých ďalších západných kultúrach je kladným symbolom, vyjadrujúcim, že je všetko v poriadku, v Brazílii či Nemecku má obscénny význam a naznačuje pohlavný styk. Originalitu si zachovávajú Japonci, pre ktorých je symbolom peňazí.

Každý sa zvítava po svojom
Gestá pozdravu sa líšia v závislosti od vzťahu s daným človekom, ale aj od krajiny, z ktorej pochádza. Rozdiely sa nájdu aj medzi príslušníkmi západnej kultúry. Zatiaľ čo mnohým Američanom sa zdajú bozky na líce príliš intímne, Európania majú problém zvyknúť si na americké objímanie.

"Keď som bola počas leta v Spojených štátoch, prekvapilo ma, že dva letmé bozky na líca sa im zdajú intímnejšie, ako keď sa pri objatí na človeka pritlačia celým telom. Vždy pri zvítavaní som ich začala bozkávať, oni mňa zas chceli objímať. Nakoniec sme vždy skončili pri oboch spôsoboch," spomína študentka Jana.

Milovníci dotykov a bozkov by si určite prišli na svoje v južanských krajinách. Krotiť by sa, naopak, mali napríklad v Ázii, kde sa namiesto podania ruky ukláňajú. V moslimských destináciách treba byť opatrný, najmä ak ide o kontakt medzi pohlaviami - pri pozdrave ženy by jej muži nemali podávať ruku, o inom fyzickom kontakte ani nehovoriac. Stačí sa obmedziť na jednoduchý slovný pozdrav.

Jeden, dva či tri bozky
Bozky na privítanie sú obľúbené v mnohých krajinách, líšia sa však v počte. V Kolumbii či iných juhoamerických štátoch si človek vystačí s jedným bozkom na pravé líce. V strednej či južnej Európe sa bozkávajú obe líca a v niektorých oblastiach Francúzska, Belgicka či Švajčiarska si treba vymeniť bozky hneď tri. Bozkávajú sa zväčša muži so ženami či dve ženy medzi sebou.
Na Strednom východe alebo v niektorých krajinách východnej Európy nie sú ani dnes výnimočné bozky medzi dvomi mužmi. Stačí si spomenúť na slávny bozk, ktorý Leonid Iľjič Brežnev uštedril Erichovi Honeckerovi. Mladšia generácia však uprednostňuje skôr podanie rúk či objatie spojené s potľapkaním po chrbte. Dodnes celkom nevymizlo ani starootcovské bozkávanie ruky. Nepripravené dámy môžu týmto spôsobom zaskočiť najmä starší džentlmeni napríklad z Poľska.

Áno aj nie
Keď sa človek nedohovorí jazykom, skúša celé telo. Opatrnosť by však nemala chýbať ani pri takých jednoznačných gestách ako "áno" a "nie". Krútením hlavy obchodníkovi v Saudskej Arábii len sotva naznačíte, že nesúhlasíte s cenou, ktorú si za tovar pýta, naopak. Pripravte sa na to, že bude považovať obchod v podstate za uzavretý - krútenie hlavou totiž na rozdiel od našich súradníc znamená áno.

Podobne sú na tom aj Bulhari či Albánci, ktorí na znak nesúhlasu prikyvujú a, naopak, krútia na znak súhlasu. Celkom iný spôsob súhlasu majú Indovia - hlavou kývu zboka nabok. Našincovi by sa mohlo zdať, že nad niečím váhajú či pochybujú, pokyvkávanie má však rovnaký význam ako hindské slovo accha - teda "dobre" alebo "rozumiem".

Nie je blízko ako blízko
Kultúry sa však vzájomne nelíšia len gestami, ale aj veľkosťou osobného priestoru. "Keď som bola v Mexiku, mala som pocit, že sa na mňa pri rozhovore domáci tak trochu lepia. Zatiaľ čo mne bol chvíľami ich dych na mojej tvári nepríjemný, zdalo sa, že oni sú úplne v pohode," spomína Katarína, ktorá v tejto krajine strávila niekoľko mesiacov. Jej pozorovanie bolo správne, pretože občania južanských národov majú menší osobný priestor.

"Príslušníci kontaktných kultúr komunikujú v menšej vzdialenosti a radi sa dotýkajú aj osôb, ktoré dobre nepoznajú. Ich mimika tváre i gestikulácia rúk sú nápadné, dlhšie sa pozerajú na človeka, s ktorým hovoria, ich reč je hlasnejšia. Komunikáciu vo väčšej vzdialenosti hodnotia ako chladnú a nepriateľskú. Nedostatok dotykov si vysvetľujú ako prejav chladu, odstupu, nepriateľstva a rezervovanosti. Ku kontaktným národom patria napríklad Taliani, Gréci, Turci, ľudia z juhu Európy a Latinskej Ameriky," vysvetľuje Oľga Škvareninová. Obyvatelia Stredného východu však udržiavajú ešte menšie vzdialenosti, a keď vzájomne komunikujú, je to doslova zoči-voči.

Na inú kultúru sa treba pripraviť
Ako sa teda vyhnúť nevhodnému správaniu? Ideálne je si o krajine a jej zvykoch vopred niečo naštudovať alebo sa poradiť s niekým, kto už má s danou oblasťou skúsenosti. V princípe je však niekoľko overených pravidiel.

"Na celom svete sa treba vyhnúť gestikulácii s vystretým ukazovákom alebo prostredníkom. V mnohých ázijských krajinách sa považuje za neslušné napríklad gestikulovanie ľavou rukou, ktorá býva považovaná za nečistú. Ako prví by sme nemali využívať dotykovú komunikáciu - radšej treba počkať na domácich. Pri cestách do ázijských krajín treba mať na pamäti, že nemožno automaticky prenášať zvyklosti z jednej ázijskej krajiny do druhej, pretože to, čo platí v jednej, už nemusí platiť v inej. Dokonca ani v susednom štáte," upozorňuje Oľga Škvareninová.

Text: Elena Zemková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK