Tip na výlet: Zámok Schloss Hof a stredoveká slávnosť v Hainburgu

Do mesta, ktoré je súčasťou Dolnorakúskej výstavy 2011, zavítajú hudobníci, cirkusanti a šarlatáni z minulých dôb. V Hainburgu Pri pranieri (Auf der Freyung) sú pre divákov pripravené exhibičné zápasy, tanečné čísla, ale aj hltači ohňa. Svoje umenie predvedú aj remeselníci. "Návštevníci sa dozvedia, ako naši predkovia kovali, aké to bolo byť hrnčiarom, jednoducho ako žili. Samozrejme aj pre deti bude prichystaný špeciálny program," informovala v mene organizátorov Beata Havranová. Okrem slávnosti môžu hostia navštíviť aj stálu výstavu v Továrni kultúry (Kulturfabrik Hainburg). Expozícia ponúka pohľad do sveta najväčších dobyvateľov a objaviteľov - z predhistorických čias až po 21. storočie.

Dolnorakúska výstava 2011 s názvom Získať - objaviť - zažiť v rímskej krajine Carnuntum sa koná od 16. apríla do 15. novembra. Jej cieľom je poukázať na zmeny v priebehu tisícročí, od Rimanov až po súčasnosť. Mesto Hainburg na Dunaji je jedným z viacerých výstavných miest. Ďalšími sú múzeum Carnuntinum v kúpeľoch Deutsch-Altenburg a múzeum pod holým nebom Petronell.

Ak už ste v Rakúsku, zámok Schloss Hof je ozaj len na skok. Asi 30 km od Bratislavy leží zrekonštruované najväčšie cisárske vidiecke sídlo v Rakúsku. V 58-hektárovom areáli dominuje barokový zámok. Zo siedmich terás stupňovitého areálu päť skrášľujú záhrady na ploche 16 ha. Niektoré plné zelených geometrických hriadok, živých plotov a rôznofarebných kvetov sú v tejto letnej sezóne prvýkrát sprístupnené verejnosti.

"Je to jeden z najkrajších záhradných areálov európskeho baroka. Pracuje tu v rôznom ročnom období od päť do 19 záhradníkov," povedala sprievodkyňa Jarmila Leitner.

Na záhradných terasách nechýbajú parterové záhony, do ihlanov a inakšie tvarované stromoradia, prírodný labyrint, mohutné fontány ani umelecké sochy. Novotou svieti aj Neptunová fontána, ktorá s upraveným okolím existuje od roku 2006. Je rovnaká ako na obraze z roku 1759 od talianskeho maliara Bernarda Bellotta.

"Po pôvodnej fontáne zostali iba v zemi ukryté základy. Postavili ju podľa dobových záznamov a vodu dotiahli zo susednej obce," priblížila sprievodkyňa náročnú obnovu fontány. Vraj vďaka perfektnej inventarizácii z roku 1793 bol do zámku z rôznych miest i krajín vrátený pôvodný nábytok i stovky ďalších exponátov. Návštevník tak môže nazrieť do súkromia panovníčky Márie Terézie či cisára Jozefa II.  prechádzať sa ich herňou, spálňou a ďalšími priestormi. Vidí na akej vysokej posteli spávali, aké obrazy viseli na stenách, na akom stole hrávali hry, aké tapety boli v ktorej izbe, z čoho pili čaj.

Začiatky zámku siahajú do roku 1725, kedy renesančný kaštieľ kúpil princ Eugen Savojský a pristavil dve krídla. Krása objektu zapôsobila na Máriu Teréziu, ktorá usadlosť získala (1755) od dedičov princa, a darovala manželovi cisárovi Františkovi Štefanovi. Ten až do svojej smrti (1765), od jari do neskorej jesene, tam býval mnohé týždne. Pre problémy s ubytovaním takmer 200-členného služobníctva sa Mária Terézia rozhodla (1770) pristaviť ešte jedno poschodie zámku. Počas tých prác vyzdobil cisársky dvorný architekt Franz Anton Hillebrandt aj fasádu a interiéry v duchu dobového vkusu bohatým klasicistickým dekórom. Tým vtlačil zámku jeho dnešnú pečať.

Text: SITA, TASR
Foto: schlosshof.at