Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Nemám motýle v bruchu
Nikto nepošliape cudzie city, ak ich má v úcte.
Milý Maxim, obraciam sa na Teba v nádeji, že mi poradíš ako ďalej. Pred dvoma týždňami som sa zoznámila cez internet s jedným mužom. Začalo to písaním esemesiek, postupne sme si začali telefonovať. Jeho hlas bol neskutočne príjemný, v tej dobe som bola chorá, bol zvedavý, ako sa mi darí, či sa mám už lepšie. Stretnutie sme stále odkladali kvôli môjmu ochoreniu, neustále opakoval ako veľmi sa na mňa teší. Hovoril, že som isto veľmi sympatická. Dovtedy sme sa nevideli. Mala som z toho celého naozaj veľmi príjemný pocit, že sa na mňa konečne usmialo šťastie. Vyšiel mi z toho príjemný milý citlivý mladý muž, ktorý túži po láske a priateľstve rovnako ako ja. Na stretnutí som však zistila, že ma nič k nemu nepriťahuje, žiadna iskra, fluidum, proste nič. Myslím, že z jeho strany tam sympatie sú. Prosím, nemysli si, že súdim ľudí len podľa vzhľadu, no neviem si predstaviť vzťah s človekom, ktorý ma fyzicky nepriťahuje. Myslíš, že ak budeme spolu tráviť viac času, mohlo by sa to samo od seba nejako zvrtnúť? Nechcem mu dávať nádeje a potom ho zraniť. To určite nie. Viem ako veľmi bolí zrada a pošliapanie citov. Je naozaj také ťažké nájsť muža, ktorý by bol aj srdcu milý aj očiam pre potechu! Chcem tak veľa?
Každému z nás je jasné, že aby bola láska láskou a vzťah vzťahom musí byť medzi dvoma ľuďmi vzájomná fyzická príťažlivosť. Otázkou je, kde, kedy a ako tá príťažlivosť vzniká. Filmy a knihy to popisujú tak, že sa v daždi niekam ponáhľate, do niekoho vrazíte, keď sa pozriete, kto to je, je to krásny neznámy/krásna neznáma, spoja sa vám oči a vy viete, že to je ten pravý/tá pravá a po pár neškodných peripetiách si padnete do náručia a odkráčate k oltáru. V živote je to tak málokedy. Keby ste sa spýtali párov vo svojom okolí, ako sa dali dokopy, vypočujete si množstvo príbehov o tom, ako boli roky kolegami, susedmi, spolužiakmi, kamarátmi, ako sa tisíckrát videli, rozprávali a stretli, až kým si zrazu jedného dňa neuvedomili, že na tom druhom je niečo výnimočné, že bez neho sa už nedá žiť a že by umreli pre jediné objatie. Kdesi som čítal o vedeckom výskume, ktorý sa zaoberal tým, prečo sa práve konkrétni dvaja ľudia do seba zamilujú. Zistili, že to nevedia zistiť. Je to jednoducho nejaké kúzlo, ktoré je ťažké ovplyvniť, predvídať, usmerniť. Je to alebo to nie je. Ale aby to prípadne bolo, treba tomu kúzlu dať šancu, treba zašepkať zaklínadlo a čakať, čo sa stane. To zaklínadlo má znenie "Dnes mám čas, rada/rád pôjdem s tebou na kávu/na túru/do kina/darovať krv/venčiť psa". Ja viem, milá Rebeka, že ťa trápi "obyčajnosť" tvojho stretnutia s chlapíkom z internetu. Možno to nikdy nebude inak, možno tento muž nikdy nebude tým, pri ktorom sa ti rozbúcha srdce. Ale možno bude, len potrebujete trochu času. Rozumeli ste si duševne a to nie je zlý základ. Asi bolo v tvojom živote viac takých, u ktorých iskra preskočila hneď. A kde sú tí muži teraz? Ak to nevyšlo systémom "Uvidela som ho a šla som do kolien", tak treba vyskúšať aj iné systémy. Napríklad: "Mala som si s ním čo povedať, tak som mu tomu dala šancu, či sa z toho časom niečo nevyvinie." Fyzicky aj duševne príťažliví muži existujú, často však žijú maskovaní za niekoho, za koho by si nedala päť korún, tak ako to mali zariadené Superman a Clark Kent.
PS: Nikto nepošliape cudzie city, ak ich má v úcte. S definitívnymi vyhláseniami vo veci vlastných citov je však múdre počkať, pretože niekedy sa nič nehýbe rýchlejšie než ručička na tachometri vzájomnej príťažlivosti.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!
Text: Maxim E. Matkin pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK