Beh ako vybíjanie energie a dav ako zážitok

Kým v západných metropolách sú ľudia v bežeckých súpravách bežnou súčasťou mestského ruchu, sú na Slovensku stále tak trochu nezvyčajní. Bežcov v mestách však rok čo rok pribúda. Beh z Devína do Bratislavy, ktorý sa koná už od roku 1921, ich najnovšie prilákal vyše päťtisíc.

Obrovský záujem však nesprevádzal len posledný beh z Devína do Bratislavy. Takmer šesťtisíc ľudí si zašportovalo aj v disciplínach bratislavského ČSOB maratónu koncom marca, päť a pol tisíca ľudí napočítali v behoch košického maratónu vlani v októbri. O vzrastajúcej popularite rekreačného behu však najlepšie vypovedá beh z Devína. Na ten si totiž každoročne trúfa aj množstvo bežcov začiatočníkov.

Behali vojaci v uniformách i postavičky teletubbies
"Veľa ľudí, čo tu pretekalo, bežalo asi prvýkrát v živote. Keď nevedeli odhadnúť svoje sily, občas sa iným trochu plietli pod nohy. Ale na druhej strane, keď ich to pritiahne k behu, prečo nie," zhodnotil jeden z účastníkov 47-ročný Martin Kubo, ktorý na podujatie prišiel až z Popradu. Beh od jedného bratislavského hradu k druhému aj preto viac pripomínal spoločenské ako športové podujatie.

Pohodová nálada nevládla len na štarte a v cieli, ale aj počas samotných pretekov. Partie behali spoločne, niekedy aj rovnako odeté a vystrojené. Mohli ste stretnúť kolegov vo firemných tričkách, vojakov v uniformách i postavičky teletubbies. Veľa sa debatovalo, navzájom povzbudzovalo. Oproti minulým rokom sa zdalo, že pribudlo aj fanúšikov popri trati. V cieli čakali zástupy ľudí - partneri, rodiny, kamaráti.

"Aj som rozmýšľal, či organizátori nebudú musieť budúci rok už obmedziť počet bežcov, lebo na tom štarte to bol naozaj obrovský dav," hovoril Kubo. Pre divákov bol však práve veľký počet účastníkov zážitkom. Na prvý pohľad priblížil devínsky beh k atmosfére veľkých podujatí v svetových metropolách. Na 64. ročníku (niektoré roky sa beh nekonal) sa zúčastnilo 5 176 vytrvalcov, čo je nový rekord.

Kým v roku 2010 organizátori čelili veľkej kritike za neorganizovaný štart, tento rok napriek väčšej účasti boli bežci o čosi spokojnejší. "Hoci by sa dal štart určite lepšie rozdeliť podľa kategórií, stále sme na začiatku viac kráčali, ako bežali, aj tak to bol pre mňa zážitok - vidieť taký dav hromadne v pohybe," vyjadril sa jeden z bežcov, športový komentátor Juraj Kušnír.
On sám nepatrí k začiatočníkom, pre zdravie a kondíciu beháva už niekoľko rokov. Vlani žil jeden rok v Londýne, a tak môže porovnávať. "Tu v Bratislave, keď musím prebehnúť cez mesto, na mňa ľudia začudovane hľadia, rovnako ako na nás pozerali teraz počas behu z Devína. Vidieť človeka v športovom oblečení rútiť sa centrom mesta je tu stále čosi nezvyčajné," hovorí Kušnír.

V Londýne, ale i mnohých ďalších metropolách sa bežci úplne strácajú medzi inými chodcami. Neraz majú v meste i lepšie podmienky na šport. "V Londýne mali napríklad v parkoch verejné šatne a sprchy. Človek tak mohol vybehnúť ráno z domu, zabehať si, potom sa priamo v parku prezliecť a osprchovať a prejsť rovno do práce," spomína Kušnír, ktorý v Bratislave beháva najmä po nábreží medzi Euroveou a PKO a po petržalskej hrádzi.

"Na hrádzi je problém s osvetlením. Keď si človek chce ísť zabehať po práci, neraz sa už stmieva. A v Bratislave je vôbec málo miest, ktoré by boli vhodné na beh a osvetlené," sťažuje sa komentátor hokejovej extraligy. Ľudia však po behu túžia, a tak hľadajú rôzne alternatívy. Eva Hegedušová, 32-ročná účastníčka devínskeho behu, napríklad chodí často behávať na bežecké pásy do posilňovne. "Kvôli psychickému aj fyzickému zdraviu," dodáva.

Môj otec to dokázal aj v 75 rokoch
Vhodné miesto na beh chvíľu hľadala aj 28-ročná Alexandra Štefanovičová. Niekoľko rokov žila v zahraničí, v Bratislave začala pravidelne behávať až od januára tohto roku. "Musela som sa v meste najskôr zorientovať. Nakoniec som sa rozhodla pre program Tvoj Boot Camp. Dvakrát do týždňa beháme a cvičíme v športovej hale Elán, raz do týždňa beháme okolo jazera Kuchajda," vysvetľuje.

V jej vekovej kategórii je beh populárny aj preto, že ľudia okolo tridsiatky pracujúci v metropole majú často sedavé zamestnanie. "Jednoducho niekde potrebujem po robote vybiť energiu," vysvetľuje Štefanovičová. Z rovnakých dôvodov beháva aj 31-ročný Peter Hegeduš. "Viac síce za loptou, ale behávam aj okolo domu, keďže nežijem priamo v meste, ale pri Bratislave," hovorí.

Veľký počet ľudí na devínskom behu ho neprekvapil, sám registruje, že beh získava v posledných rokoch na popularite. "Súvisí to asi aj s tým, že sa dosť propaguje zdravý životný štýl," mieni. Živým dôkazom toho, že beh zdraviu rozhodne pomáha, by mohol byť aj 63-ročný bežec Miroslav Dida. Keď sme sa ho spýtali, čo mu beh dáva, namiesto odpovede šiel do kliku a pri zdvíhaní sa na rukách dokázal ešte aj tlesknúť.

"Môj otec to dokázal aj v 75 rokoch a vždy mi hovoril, aby som sa držal športu," vysvetľuje Dida, ktorý na devínskom behu prvýkrát bežal ešte ako dvadsiatnik. "Aj s priateľkou chodíme pravidelne behávať. Dva-, niekedy aj trikrát do týždňa sme na Železnej studienke v lesoparku," prezradil aktívny dôchodca, ktorý sa voľakedy venoval atletike.

Po jedenásťkilometrovom úseku medzi Devínom a centrom Bratislavy teda dupotalo začiatkom apríla viac ako desaťtisíc nôh. Mladých aj starých. Behom, najmä keď nebol ojedinelý, pomáhajú svojmu zdraviu. Ktovie, či ich dupot počuli aj kompetentní, ktorí by pre toto sympatické zlepšovanie kondície mohli vytvoriť predsa len o čosi lepšie podmienky.

Text: Milan Čupka pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu