Oľga Feldeková o 1. apríli: Slušný človek malý žartík odpustí

Neľutujete, že ste sa nenarodili prvého apríla? Čo by sa z toho dalo vyťažiť?

Narodila som sa tesne pred prvým aprílom. To asi ovplyvnilo moju povahu. Keby som sa narodila priamo prvého apríla, bola by to úplná katastrofa.

Stále platí, že prvý apríl je pre vás vzrušujúcejší ako Vianoce?
Vianoce sú sviatky, ktoré zasiahnu dušu. Aj si človek poplače, keď niekto blízky pri štedrovečernom stole chýba. Na prvého apríla sa neplače. Je to aj deň vtákov a tí nás rozveseľujú svojím štebotom aj tým, že vedia vyletieť tak vysoko.

Aké najväčšie prvoaprílové kúsky ste povystrájali?
S prvoaprílovými žartmi som začínala ešte ako študentka. Mám dobrú kamarátku Helenku, ktorej som o svojich žartoch rozprávala. Odvtedy mi každý rok, ráno na prvého apríla telefonuje: "Oľga, je prvý apríl! Nezabudni, večer mi budeš referovať." Upustila som od jednoduchých aprílových žartíkov, ako: ide ti očko na pančuche, alebo zotri si krv z líca. Aby som mohla Helenke referovať, môj žart musí mať nápad. Zatelefonovala som, napríklad, susedovi zmeneným hlasom ako referentka zberných surovín, aby vyložil pred dom nepotrebné železo, že budeme odvážať. Potom som spoza kríčka sledovala, ako sa s manželkou mordujú a vynášajú starú pec. O nejaký čas mali rôznym železom zabarikádovaný celý vchod. Žart nakoniec vypálil v jeho prospech. Keď auto po železo nechodilo, rozčúlený sused zavolal do zberných surovín. Keďže tam asi pravá ruka nevedela, čo robí ľavá a nevedeli, či odvoz niekto nesľúbil, železo mu odviezli. Sused bol šťastný, že sa zbavil harabúrd a v našom dome ostali nepotrebné krámy celé roky.

Raz, ešte za socializmu, som zatelefonovala ráno istému výtvarníkovi ako sekretárka významného prominenta, že si súdruh chce kúpiť od neho obraz a že ho večer navštívi aj s manželkou. Večer sme s manželom a ešte dvoma priateľmi, akože náhodou, výtvarníka navštívili. Stôl sa prehýbal od vyberaných jedál, fajnových zákuskov, výtvarník sa ešte dopoludnia hnal do Modry kúpiť kvalitné víno. Potešili sa našej návšteve. Bolo dosť neskoro, výtvarník s manželkou vedeli, že prominent už nepríde. Konzumovali sme až do brieždenia a počúvali nadávky na súdruha. "Ak mu do toho niečo prišlo, slušnosť kázala sa ospravedlniť a včas návštevu odvolať. Hovädo komunistické!"

Pokračujete v týchto žartíkoch?
Priznám sa, že už do prvoaprílových žartov nevkladám toľko energie ako voľakedy. Telefón je drahý, niekedy zas rôzne starosti tento významný dátum prekryjú. Aj moja Helenka mi to akosi zabúda pripomínať. Už sa obmedzujem len na primitívne žartíky, ktoré som voľakedy odsudzovala. Pozriem sa z okna a pred manželom vykríknem: "Preboha, koľko v noci naváľalo snehu!" On sedí pri počítači, ani mu nenapadne podísť k oknu a iba precedí, aby sám seba nevyrušil v práci: "Prvý apríl!"

Narobili ste si aj nepriateľov? Idete do toho napriek tomu?
To, že som si z niekoho urobila aprílový žart, prezradím len ľuďom so zmyslom pre humor. Moji blízki priatelia sa zasmejú, o rok mi to vrátia. Často sa stalo, že vymysleli ešte niečo lepšie ako ja. Niektorí, trpiaci sebaláskou, sa o tom, že som žartovala, nedozvedeli dodnes. Mimo prvého apríla takéto žarty nerobím. V tento deň slušný človek malý žartík odpustí.

Inšpiruje vás, kto je aký typ a podľa toho mu chyták vymyslíte, alebo máte univerzálne postupy?
Približne viem, kto na čo naletí. Keď sa, napríklad, dozviem, že priateľ dostal výzvu z SPP, aby vyrovnal nedoplatok. Ospravedlním sa ako referentka z SPP, že nešlo o nedoplatok, ale preplatok, a aby si ho dotyčný prišiel vyzdvihnúť priamo do "našej" kancelárie. Prekvapilo ma, že sa dotyčný neobťažoval. Rozprával mi, čo sa udialo a povedal: "Akurát tam budem chodiť. Vedia číslo môjho konta, nech mi to pošlú. Oni sa pomýlili a ja aby som tajtrlíkoval. Byrokrati nevychovaní!"

Nachytal aj vás niekto? Ste nedotklivá, alebo sa tiež smejete?
Moji priatelia so zmyslom pre humor, z ktorých som si vystrelila, a vedia, že som to bola ja, mi to neraz vrátili. Raz, keď sme čakali návštevu (ešte neboli mobily), nám priateľ prilepil na bránku ceduľu: "Prosím, nezvoniť, uniká plyn." Návšteva nám hádzala kamienky do okna, nepočuli sme, a tak s fľašou a kyticou urazení odišli domov.

Je na Slovensku dosť zmyslu pre humor? Pribúda ho? Ubúda?
Neviem posúdiť, či je na Slovensku dosť zmyslu pre humor. Priatelím sa a spolupracujem s ľuďmi, ktorí ho majú nadostač. Ja si o sebe myslím, že ho mám dosť, ale posledné prvé apríle som akosi zlenivela.

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu