Búrka v mozgu menom epilepsia. Viete, ako ju zvládnuť?

V minulosti boli epileptické záchvaty považované za trest bohov. Podľa legendy mal byť prvým známym epileptikom bájny Herkules.

Nervové bunky mozgu medzi sebou komunikujú pomocou elektrických signálov. Za normálnych okolností komunikácia prebieha podľa presného vzorca. Pri epilepsii sa však vzorec poruší a v mozgu dochádza k "elektrickej búrke", ktorá je zodpovedná za charakteristické záchvaty.

Príčin vzniku epileptickej aktivity v mozgu je mnoho. Niektoré z nich neboli dodnes odhalené. Za poruchu môže napríklad chemická nerovnováha v koncentrácii iónov a minerálov, infekcia centrálneho nervového systému, otrava toxickými látkami, alkohol či drogy. Môže ju však spustiť aj rast nádorov v mozgu a poranenie hlavy. Jednu z príčin dokonca objavili vedci vďaka obyčajnému vysávaču.

Sprievodný jav? Mýty a predsudky
Epileptikov sprevádzajú mnohé ťažkosti, mýty a predsudky. Majú problémy pri vzdelávaní, hľadaní zamestnania, nadväzovaní vzťahov. Napriek tomu, že väčšina odborníkov na epilepsiu je presvedčená, že môžu podávať rovnaké pracovné výkony ako zdraví ľudia, je medzi nimi vyššia nezamestnanosť a často sú nútení robiť prácu, ktorá nezodpovedá ich kvalifikácii a skúsenostiam.

"Veľa pacientov má skúsenosť, že potenciálny zamestnávateľ považuje ich ochorenie za príťaž a znevýhodňujú ich oproti iným uchádzačom, často veľmi výrazne," hovorí neurológ Ľubomír Lipovský z Neurologickej kliniky SZU. Dokonca aj Najvyšší súd USA v jednom zo svojich rozhodnutí vyhlásil, že strach okolia je príčinou diskriminácie omnoho častejšie ako samotný hendikep, ktorým ľudia s epilepsiou trpia.

Diagnóza a liečba
Dnes je na trhu už dostatok liekov, vďaka ktorým možno toto ochorenie udržať na takej úrovni, že pacient môže viesť plnohodnotný život a jeho okolie často ani nevie, že je epileptikom. Po všetkých potrebných vyšetreniach a stanovení diagnózy liečba spočíva v režimových opatreniach, podávaní liekov, ale aj možnom operačnom riešení.
"Cieľom liečby je dosiahnuť úplné vymiznutie záchvatov alebo aspoň zníženie ich počtu na minimum, a to pri minime nežiaducich účinkov liečby," prízvukuje Lipovský. "O úplne kompenzovanej epilepsii, teda úplne pod kontrolou, hovoríme vtedy, ak sa počas dvoch rokov neobjaví ani jeden záchvat. Kompenzovaný pacient je taký, ktorý nemal záchvat viac ako jeden rok a o čiastočne kompenzovanom ochorení hovoríme vtedy, ak má pacient menej ako jeden záchvat mesačne," vysvetľuje.

Lieky, ktoré sa používajú, takzvané antiepileptiká, neovplyvňujú samotnú príčinu ochorenia, ale pôsobia na poškodené mozgové bunky a ovplyvňujú ich elektrickú aktivitu. "Existuje asi 20 rôznych prípravkov, ktoré je možné použiť samostatne alebo v rôznych kombináciách. O najvhodnejšom type rozhodne lekár na základe typu a frekvencie záchvatov, možných nežiaducich účinkov liečby a veku pacienta," vraví profesor Ján Kyslovič, dekan Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave. "Výber ovplyvňuje aj pohlavie, iné ochorenia, ktorými pacient trpí a lieky, ktoré proti nim užíva."

Lekár a pacient by mali spolupracovať a zvážiť všetky aspekty života s epilepsiou a pokúsiť sa aj o pohľad do budúcnosti, keďže liečba epilepsie je dlhodobá, často celoživotná. "Otázka generickej preskripcie pri liekoch je častou otázkou, ktorú pacienti kladú. Čoraz viac sa totiž zaujímajú o svoju terapiu, čo je veľmi pozitívne," hovorí Kyselovič.
Prvou voľbou pri liečbe je monoterapia - využitie jedného lieku. Pri nedostatočnej kontrole záchvatov sa môže pridať ďalší liek, pričom nové poznatky poukazujú, že niektoré kombinácie môžu byť účinnejšie ako iné. Nádejné výsledky vykazuje pridanie moderných prípravkov, ktoré majú veľmi dobré mechanizmy účinku.

"Podľa doterajších údajov sa po nasadení prvého antiepileptika podarí dosiahnuť stav bez záchvatov asi pri polovici pacientov, po druhom lieku asi pri 60 percentách a pri treťom sa darí dosiahnuť kontrolu nad záchvatmi asi pri 70 percentách chorých," hovorí doktor Lipovský. "Zvyšných 30 percent obyčajne označujeme ,farmakorezistentní’ pacienti. Medzi možnosti ich liečby patrí chirurgický zákrok, ktorý však tiež nie je vhodný pre všetkých."

V súčasnosti sa na liečbu využívajú čoraz častejšie antiepileptiká 3.¤generácie. Ich účinnosť je porovnateľná s predchádzajúcimi, no majú menšie riziko nežiaducich účinkov a vďaka tomu ich pacienti lepšie znášajú.

Pacientom slúži poradňa
Tým, ktorí sa chcú o svojom ochorení dozvedieť viac a naučiť sa s ním plnohodnotne žiť, je určená epileptologická poradňa. "Pacienti si môžu podľa kraja vybrať lekára, ktorému chcú svoju otázku adresovať, pričom celkovo je do poradne zapojených až 72 neurológov z celého Slovenska. Pokrytie krajov predstavuje sto percent a aspoň jeden lekár z poradne pôsobí až v 48 percentách okresov," vraví doktor Lipovský.

Priemerný čas, za aký pacient dostane odpoveď, je necelých 22 hodín. Poradňa je navyše anonymná, lekárovi sa nezobrazí e-mailová adresa, na ktorú odpovedá. "Poradňa funguje rok a väčšina otázok, až 72 percent, sa týkala liečby. O diagnostike sa chcelo poradiť 16 percent pacientov, menej ako 5 percent otázok sa týkalo problematiky zamestnania, tehotenstva, alternatívnych možností liečby a možnosti získať vodičský preukaz," dodáva Lipovský. Ide o najväčšiu epileptologickú poradňu v Európskej únii, pacienti, ale aj ich príbuzní sa môžu pýtať na www.zivotsepilepsiou.sk.

Čo robiť, ak sa stanete svedkom epileptického záchvatu
- Zachovajte pokoj a rozvahu
- Položte pacienta na bok, aby mu nezapadol jazyk a aby nevdýchol sliny. Ak je však polohovanie pacienta počas kŕčov príliš ťažké, nepoužívajte pri jeho ukladaní do optimálnej polohy násilie.
- Pod pacienta položte niečo mäkké a uvoľnite mu oblečenie – najmä okolo krku.
- Odstráňte z dosahu všetky predmety, o ktoré by sa mohol zraniť. Pozor na radiátor, schody, ostré predmety, oheň a podobne.
- Pacientom nehýbte, ak to nie je bezpodmienečne nutné, nesnažte sa ho obmedzovať v pohybe, nedávajte mu nič do úst ani sa nesnažte prichytiť mu jazyk.
- Nesnažte sa dávať pacientovi nič piť ani jesť, kým sa nepreberie z bezvedomia.
- Ak pacientovi v polohe na chrbte zapadne jazyk (napr. ak ho nedokážete obrátiť na bok), zakloňte mu hlavu a snažte sa predsunúť dolnú čeľusť.
- Pri parciálnom záchvate, keď človek neupadá do bezvedomia, sa ho snažte upokojiť, zabráňte poraneniu a privolajte lekársku pomoc, ak záchvat nevymizne ani po 10 minútach.

Čo sa nesmie pri generalizovanom záchvate
- Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk. Je to však nevhodné a rizikové pre pacienta aj pre vás.
- Nesnažte sa ho "prebrať" potľapkávaním, trasením, vodou, pokusmi o rozdýchanie ani nijako inak.
- Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.
- Čeľuste "zaseknuté" v kŕči nikdy násilne neotvárajte, a to ani vtedy, ak si pacient hryzie do jazyka a pri tom krváca.

Po záchvate
- Odstráňte z úst možnú prekážku, napríklad umelý chrup či potravu.
- Pacientovi nebráňte v pohybe, napr. ak sa snaží postaviť.
- Ak zistíte, že išlo o prvý záchvat, okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc.
- Okamžitý prevoz do nemocnice je nutný v prípade prvého záchvatu, pri poranení alebo trvajúcej dezorientácii.
- Ak sa záchvat opakuje, resp. naň nadväzuje ďalší, treba zavolať rýchlu zdravotnú pomoc.

Čo môže pacientovi privodiť záchvat
- stres
- strava chudobná na živiny
- pacient zabudne užiť dávku predpísaného lieku
- blikajúce svetlá
- alkohol
- lieky
- vynechanie jedla
- náhle ochorenie, horúčka a alergie
- nedostatok spánku
- emocionálne vypätie - hnev, starosti a strach
- nadmerná horúčava alebo vlhkosť

Text: Dorota Hudecová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK