Platí voči šéfovi – ako ty ku mne, tak ja k tebe?

Aspoň tak by to malo byť, no prax je iná. Nadriadení sa často povyšujú aj vtedy, keď by nemuseli.

Ako vo zveráku
Doba je neľahká, na každého tlačí - máte byť samostatná jednotka, teda ten, čo si vie vždy poradiť a neotravuje...  Ale občas potrebujete i šéfove kontakty alebo hoci len jeho slovo, jeden telefonát, ktorý by veci posunul. Poznáte aj druhú stranu - jemu sa nechce (alebo naozaj nemá tých 5 minút čas...) a tak to zhodí celé na vás. Bohužiaľ, vzápätí akosi pozabudne, že ak chce od vás niečo, načo až taký dosah nemá, nemusí sa stretnúť s vašou bezbrehou ochotou a lojalitou. Vašu "neposlušnosť" nechápe a začne sa vyhrážať ako vie. Tlačí a tlačí, nepovolí a nepovolí. Ako sa zachovať?

Poddať sa mu, či ukázať mantinely?
Môžete urobiť čo chce a myslieť si svoje alebo vzdorovať a riskovať jeho odutú tvár, ktorá vám to čoskoro pekne spočíta. V každom prípade rátajte s tým, že vám nebude príliš vďačný za to, čo a koľko pre neho v rámci zadanej úlohy urobíte. Berie to za samozrejmosť... A ak svojej ochote stanovujete hranice či rovno kladiete odpor (hrdosť vám nedovolí nechať ho navážať sa do vás), neprijme to. Určite sú výnimky, ktoré majú aj na šéfovskom poste dostatok sebareflexie a dá sa a nimi vyjsť – pracovne i ľudsky. No môžete ich hľadať ako ihlu v kope sena.

Príležitosti im krivia charakter
Nájdu sa aj tí s ľudskou tvárou, ale väčšina si nechá pokriviť charakter možnosťami, ktoré sa nadštandardne ponúkajú. A nechajú sa oklamať (často vedome a radi) falošnou priazňou, ktorou okolo nich rafinovane nešetria podriadení či spolupracovníci, ba i klienti. Je to totiž veľakrát pohodlnejšie pre obe strany, ale nie každý má na to žalúdok. Ak patríte k tej menšine, ktorej to takto nechutí, zmeňte "jedáleň". Možno aj národnú kuchyňu a potom môžete porovnávať... Ale  minimálne si budete môcť povedať, že ste sa pasívne nepodriadili niečomu, s čím nesúhlasíte.     

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK