Mýty a fakty o bábätkách

Múdre knihy, ktorých ste si v tehotenstve nakúpili dostatok vám nedodali istotu, že svoje dieťa vychovávate správne. S radami od mamy či svokry nesúhlasíte a kamarátky majú na váš problém rozdielne názory. Ako sa v tom potom vyznať? Vsaďte na intuíciu a materský inštinkt!

Nosenie dieťaťa na rukách
Na internetových stránkach, v poradniach pre mamičky či v novšie vydaných knihách nájdete, že keď vaša práve narodená ratolesť zaplače, máte k nemu pribehnúť, upokojiť ho, vziať na ruky. Vraj sa tak buduje milujúci a láskyplný vzťah matky a dieťaťa, utvárajú sa väzby.
Pravda či mýtus?
Dieťa je na matky citovo naviazané od prvého dňa. Je na nej fyzicky závislé (potreba jedenia, prebaľovania, kúpania). Samozrejme, potrebuje aj citové podnety. Pokiaľ však svojho potomka počas dňa hladíte, rozprávate sa s ním, dojčíte ho (samozrejme nie pri zapnutom televízore), určite sa medzi vami utvára silné puto. Pozor však, už dvojmesačné dieťa si uvedomuje, že keď zaplače a mama či otec ho hneď vezmú na ruky, čoraz častejšie si takúto pozornosť bude vynucovať plačom. A verte, že nosiť na rukách po celý deň ročné dieťa dá vašej chrbtici i nervom riadne zabrať.

Nechajte ho vyplakať
Túto radu zvyčajne dostanete od žien "starších ročníkov", ktoré pri troch- štyroch deťoch, narodených takmer po sebe, nemali čas každému z nich venovať dostatok pozornosti.
Pravda či mýtus?
Každá matka (i tá neskúsená) časom rozozná, čo "vraví" plač jej dieťaťa. Inak totiž znie plač zo strachu, inak od hladu a úplne inak ten, ktorý hovorí "chcem len počuť svoj hlas". Rozhodne preto netreba k dieťaťu behať hneď keď zaplače, ale ani nechávať ho zbytočne srdcervúco plakať. V tomto prípade platí, že zlatá stredná cesta je prospešná pre matku i dieťa.

Text: -kk- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK