Meno je nápadná značka, ale dá sa zaň aj skryť

Každé meno obsahuje nejakú šifru, ktorá má ovplyvniť život svojho nositeľa.

Niekedy je to len vzdialená podobnosť - Alžbeta sa napríklad automaticky chápe ako kráľovské meno, niekedy celkom polopatistické vyjadrenie - pôvabné sú napríklad indiánske mená alebo mená severských národov, ktoré poznáme z kníh a filmov: Orlie Pierko, Biely Tesák, Odvážny Bizón a podobne. Opisné mená doslova programujú svojho nositeľa - Tá, ktorá sa usmieva, Ten, ktorý sa nebojí, Ten, ktorý nesmie klamať, Tá ktorá pekne spieva. Žiť s takýmto zaväzujúcim menom je asi dosť náročné a dobre, že sa u nás nedávajú, hoci sú krásne.

Správa o rodičoch
My žijeme v kultúre kalendárovej a naše mená podliehajú úradom a miestnym zvykom. Aj takto vyhranený priestor však poskytuje dosť miesta pre fantáziu a vyjadrenie túžob. Rodičia už výberom mena zaraďujú svoje dieťa do určitej sociálnej vrstvy, vnuknú mu vysnené vlastnosti aj nasmerovanie.

Tým, ako svoje dieťa pomenujú, poskytujú však aj správu o sebe. Najviac sa to prejavuje v krajinách, kde si môžu meno vymyslieť a kde môžu dať potomkovi aj štyri mená. Obyčajne sa dá z takého mena vyčítať rodokmeň rodiny, mená babiek a dedkov, ale bývajú tam zašifrované aj tajné správy. Meno môže vyjadriť milú vec, obľúbené jedlo, pekné geografické miesto, kvet, ovocie... Dcérka Gwyneth Paltrowovej sa napríklad volá Apple - Jablko, jej celé meno znie Apple Blythe Alison Martin, synovia Beckhamovcov sa volajú Brooklyn, Romeo a Cruz - ten prvý vraj podľa miesta, kde ho splodili.

U nás by podobné pokusy zneli čudne, a tak sa radšej siaha po exotickejšie znejúcich menách z cudziny. Ozvláštňujeme tým aj náš kalendár. Americky znejúce mená sa používali medzi ľudom ako prezývky už aj za bývalého režimu a boli určitou provokáciou. Mnohí chlapci si hovorili Džony, Mekky, Pete, Harry a podobne. Niektoré exotické mená zo Západu sa stali synonymom nejakej vlastnosti a obsahovali aj určitý humor - Mercedes bola napríklad vždy krásna, či už v trampských piesňach, alebo vo filme Limonádový Joe.

Odkaz starých čias
Výberom mena môžu rodičia dať najavo svoju pýchu aj pokoru - Mária Magdaléna napovie o náboženskom cítení, z Marianny by mala vždy vyrásť kráska. Dorota Sadovská dala svojej dcérke meno Serafína, lebo sa ako výtvarníčka zaoberala postavami svätcov a nebies. Tak oživila aj toto krásne staré meno. Kedysi dávali ľudia často deťom práve mená svätých a tieto klasické mená sa dnes zasa stávajú moderné.

Do tohto prúdu sa radí napríklad aj skladateľ Petr Hapka, ktorý pomenoval svojich synov Kašpar a Haštal. Pôvodne vraj uvažoval aj nad menom Judáš, ale na prechádzke išiel okolo Kostola sv. Haštala a vtedy zmenil názor. Pre dieťa to je asi šťastie. Predsa len, žiť s menom Judáš by bol ustavičný boj o očistu, lebo toto meno symbolizuje zradu.

Starodávne mená nesú v sebe odkaz dejín a znejú ako memento. Zaujímavé by bolo, keby sa bratia v jednej rodine volali Baltazár, Melichar, Pankrác, Servác, Bonifác... Z takej zostavy ide sila. Určitú mágiu sa snažia namiešať rodičia niekedy aj tým, že všetky mená v rodine sa začínajú na rovnaké písmeno. Napríklad na I - Ilja, Ikar, Imro, Ivan, Igor, Izidor, Ignác, Ivor, Ilona. Irena....

Dnes sa rodičia snažia predovšetkým prekvapiť menom dieťaťa okolie. Jiří Macháček dal svojej dcérke staré české meno Berta. Kedysi to bolo meno veľmi časté, obyčajné, ale dnes je už také zriedkavé, že znie až afektovane. Mená zostávajú, ale ich pôsobenie je vždy iné.

Herca Sväťa Malachovského často ľudia volajú Sveťo a z toho im vyplýva, že sa vola Svetozár. On je však poctivý Svätopluk a so svojím archaickým menom je veľmi spokojný. Spolu s kolegom Reném Štúrom, s ktorým vytvárajú dvojicu komikov, prezentujú na plagátoch zaujímavú zmes mien.

Český moderátor Bořek Slezáček pomenoval svojho malého syna Kolja. Možno ho ovplyvnil chlapček z rovnomenného Svěrákovho filmu, možno je to podoba mena Koloman. V každom prípade v záplave mien, ktoré sa dnes inšpirujú skôr Západom, je to rarita. A možno aj odvaha.

Ako sa rodia umelecké mená
Každému človeku asi hrozilo, že sa mal volať nejako inak. Rodičia radi vyberajú z viacerých možností a matky často podliehajú vplyvu toho, čo práve čítajú alebo vidia na obrazovke. Nebola to len Scarlett alebo Carmen, ale aj Danka a Janka (z knihy Márie Ďuríčkovej) a Maťko a Kubko (z knihy Mariany Grznárovej).

Zaujímavé je, že speváčka Hana Hegerová sa pôvodne volala Carmen a keď začala pôsobiť v Prahe, zmenila si meno na Hana. Presne naopak to urobila Hana Zaňáková, ktorá si zvolila pseudonym Lucie Bílá. Z praktických dôvodov, lebo meno sa vyskytovalo dupľovane, sa premenovala Jana Petrů na Petru Janů. Naša spisovateľka Zuzka Zguriška sa volala napríklad Ľudmila Dvořáková (rodená Šimonovičová) a literárne meno si vymyslela.

Inak, pseudonym alebo umelecké meno je vďačný priestor na slobodnú voľbu mena, ktoré si človek vymyslí už v dospelosti sám či s manažérom. Môže tak vyjadriť svoj vkus i cieľ. Novým menom sa môže presláviť a do starého mena sa potom skryje, keď chce byť chvíľu anonymný a mať pokoj - napríklad aj v styku s úradmi.

Meno skrátka veľa zmôže. Je ako šém, ktorý oživí Golema. Zvláštne je, že toto meno, zatiaľ nikto nedáva, hoci do dnešnej doby by sa hrubokrký a holohlavý Golem celkom hodil.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: UNICEF