Dáša Čejková o vzťahoch: Exspiračné lehoty
Možno tú otázku riešia mnohé mamy. Tú otázku, pomocou ktorej chcú pátrať po odpovedi, akú partnerku či akého partnera by si malo nájsť ich dospelé dieťa.
Čo je dôležité pre manželstvo? Peniaze? Možno. Podobné názory? Určite. Spoločné hobby? Áno, áno. A ešte charakter, zodpovednosť. Dajú sa však takéto vlastnosti rozoznať a triezvo posúdiť po niekoľkých mesiacoch randenia? V čase, keď sú obaja zamilovaní (a uvedomia si to aspoň raz za deň)?
Nie je to skôr tak, že až v priebehu niekoľkých rokov spoločného života sa dá zistiť, čo môžu od toho druhého, ale napokon aj sami od seba čakať? Keď dokážu odhadnúť, koľko zrady ešte unesú a koľko nehy ešte rozdajú? Sociológovia tvrdia: sme naprogramovaní na krátkodobú vernosť. Záručnú lehotu manželstiev a partnerstiev stanovujú na takých pätnásť rokov relatívne znesiteľného spoločného života.
Po uplynutí tejto exspirácie ďalšie rekonštrukcie neodporúčajú, vraj hrozí riziko, že sa krížom-krážom popraskané a prestrieľané múry manželstva zrútia a na dlhý čas do zeme zadupú citový život oboch aktérov. Pritom v rámci opatrnej evakuácie z takejto trosky by sa dalo nájsť a odniesť si niekoľko paberkov. Paberkov, čo sa po očistení a natočení iným smerom môžu zmeniť na memento. Dá sa však o tomto rozprávať s deťmi, hoci dospelými, ale dychtivo a nadovšetko zaľúbenými? Dá. Netreba však čakať, že sa vyhnú chybám, ktoré urobili aj ich rodičia.
Text: Ďáša Čejková pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu
