Kričíte na svoje dieťa? Skúste to inak!

A keď búrka utíchne, cítia sa zahanbení a nešťastní - rodičia aj ich deti. Situáciám, keď máte "nervy na prasknutie," sa vyhnúť nedá. Ale dajú sa riešiť rôzne.

V prvom rade treba rozlíšiť medzi zvýšeným hlasom, ktorý je vo výchove úplne legitímny prostriedok na zdôraznenie slov a medzi krikom, keď sa človek prestáva ovládať. Krik je spravidla spojený s kritikou, vyhrážaním aj s urážkami - a nič z toho nevplýva na dieťa dobre.

Stačí, ak dieťa nesplní jednu, hoci oprávnenú požiadavku - napríklad nejde si večer umyť zuby - a už sa o sebe dozvie, že NIKDY neposlúcha, že je VŽDY neporiadne a ak sa okamžite nepohne, DOSTANE po zadku alebo bude mať ZAKÁZANÝ počítač...

Dobre, ale čo mám robiť, keď naňho/na ňu nič iné neplatí? pýtajú sa rodičia. Aj keď spravidla vedia, že krikom sa nič nevyrieši, nevedia si pomôcť. Pár dobrých rád však existuje - možno vám sadnú aspoň niektoré.

1. Ak cítite, že už - už idete "vybuchnúť," získajte čas - narátajte v duchu aspoň do dvadsať alebo na minútku odíďte do inej miestnosti a reagujte až s chladnou hlavou, potom, keď vlna hnevu opadne.

2. Ak dieťa kričí na vás, odveďte ho vedľa alebo ak ste na prechádzke či v obchode, zastaňte a povedzte - počkáme, kým prestaneš kričať.

3. Namiesto kriku šepkajte - dieťa tiež stíši hlas alebo si dá pauzu, aby vás počulo.

4. Hovorte krátko a jasne - keď je situácia vyhrotená, žiada si to jednoznačné riešenie, napríklad "teraz už musíš vstať, lebo zmeškáš do školy".

5. Otočte si dieťa tvárou v tvár - ale jemne a iba v situácii, keď naňho zvládnete nekričať! Očný kontakt dáva vašim slovám vyššiu váhu, dieťa vás jednoducho nemôže nevnímať.

6. Upozornite dieťa na dôsledky - a potom ich aj dodržte. Ideálne nie sú zákazy, z ktorých dieťa obviní rodiča - ale "tresty," ktoré si zapríčiní samo - napríklad ak si teraz neupraceš hračky, už si nestihneš pozrieť rozprávku.

Text: -zoh- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK