Pre Sestričku roka sú jej pacienti druhou rodinou

Nikdy v živote to vraj neoľutovala, lebo pomáhať ľuďom ju veľmi baví. Emília Kunovská sa stará o pacientov so sklerózou multiplex a je im nielen zdravotnou sestrou, ale aj priateľkou. Za to, že dokáže obetavo pomáhať ľuďom s chorobou na celý život, si vyslúžila hrdý titul Sestrička roka.

Emíliu Kunovskú poznajú v trnavskom Klube sklerózy multiplex všetci - je to ich sestrička aj priateľka a pomocníčka. Starostlivosť venuje najmä ľuďom so sklerózou multiplex a pacientom venuje aj svoj voľný čas. Už sedemnásť rokov sa pravidelne stretávajú každý prvý utorok v mesiaci, či je to sviatok alebo všedný deň. Pár pacientov vtedy založilo klub sclerosis multiplex, ktorý sa rozrástol na vyše sto členov.

Sú veľmi aktívni a taká je aj ich sestrička. Hoci by sa už pomaly mohla tešiť na dôchodok, ona je ešte vždy čiperná a sily má na rozdávanie. "Ich choroba sa dá liečiť, ale je nevyliečiteľná," vysvetľuje Emília Kunovská. Väčšinou postihuje mladých ľudí v produktívnom veku a prevráti im život naruby. Cítia sa zle, prídu o prácu, trpia bolesťami aj depresiami. Choroba im obmedzí život a rodina to nie vždy zvládne. Často sa preto manželia rozídu alebo sa nedospelé deti stanú opatrovateľmi svojich rodičov. "Spoznala som život mnohých rodín s touto chorobou a som im za to vďačná," vraví sestrička pokorne.

Pacienti vravia, že s chorobou sa dá naučiť žiť, ak má človek podporu. Zo zbierky chodievajú na týždňové rehabilitácie, ktoré im pomôžu lepšie svoju chorobu zvládnuť a zároveň sa dostanú medzi ľudí, nie sú sami. "Mnohí chodia už len o palici, tak sa von dostanú len zriedka a aj spoločnosť je pre nich liek. Nie každý chce svoju diagnózu zverejniť, ale kto sa tak rozhodne, získa nových priateľov, ktorí mu poradia a pomôžu. "Keď sa o svojej chorobe dozviete, je to šok a musíte sa s tým nejako vyrovnať," priznáva predseda klubu Miloš Žambokréky.

Je to naša opora
"Milka znamená pre nás istotu a oporu. Pri nej strácame strach, vieme, že sa máme na koho obrátiť," hovorí o sestričke Kunovskej Monika Hebertová, jedna z najstarších členiek klubu. Choroba skleróza multiplex ju pripútala na invalidný vozík, ale stále žije aktívne. Ľudia s touto diagnózou sa začali navzájom vyhľadávať, až sa dohodli, že si založia svoj klub. A sestrička Milka je s nimi už trinásť rokov, vo svojom voľnom čase, pri práci aj pri zábave. Pre mnohých je to jediný kontakt so svetom okrem úzkej rodiny.
 
Sestrička Milka sa na rekondičných pobytoch stará najmä o pacientov na vozíčku, inokedy dohodne lekárske kontroly, poradí s liekmi. Vedia, že jej môžu volať kedykoľvek, vždy je ochotná a pomôže. Práve jednej pacientke znova vysvetľuje, ako si má pichať liek. Hoci ju to už zaúčala v nemocnici, pokojne to ešte raz pre ňu zopakuje aj v klube, kde sa vie dievča viac uvoľniť a lepšie vníma, čo jej sestrička hovorí a ukazuje.
"Sú pre mňa ako moja druhá rodina. Moje deti sú už veľké a manžel si už za tie roky tiež zvykol, že za nimi chodím. Ale nerobím to z povinnosti, som s nimi rada. Povieme si tu všetko, takže poznám už nielen pacientov, ale aj celú ich rodinu...," usmieva sa sestrička.

Choroba napáda nervy v tele
Jej pacienti si hovoria "esemkári", od skratky svojej diagnózy. Ale na tejto chorobe nie je nič ľahké. Nervové ochorenie, ktoré postihuje najmä mladých ľudí v produktívnom veku, sa prejavuje rôzne - niekto má malé problémy, napríklad so zrakom alebo cíti trnutie, iný má vážnejšie problémy s chôdzou. Choroba spôsobuje najmä poruchu stability, sťaženú chôdzu a únavu. Esemkári sa ľahko unavia a preto aj tí, ktorí môžu so svojou chorobou chodiť do práce, väčšinou musia aspoň zmeniť svoje pôvodné povolanie.  

Kedysi skleróza multiplex veľa pacientov priklincovala ku vozíku. Dnes nová interferónová liečba dokáže postup choroby zastaviť. "Výsledky sú veľmi dobré, dnes sa dá choroba rýchlo diagnostikovať magnetickou rezonanciou, aj sa dá liečiť lepšie ako len tabletkami alebo infúziami," vysvetľuje sestrička.
 
Emília Kunovská nielen zaúča "esemkárov" na novú liečbu, ale stará sa aj o iných pacientov na neurológii. Je staničnou sestrou v nemocnici a dohliada, aby mali pacienti urobené všetky vyšetrenia či dostali všetky lieky a prijali predpísanú liečbu. Drobná žena musí vynaložiť nielen veľa trpezlivosti, ale aj fyzickej sily, asi tretina pacientov je nepohyblivých. Najťažšie stavy bývajú po cievnej mozgovej príhode, pacienti s epilepsiou, s nádormi, bolesťami krížov, hlavy. V rodine pritom nikto v zdravotníctve nepracoval, kus svojej profesii si našla cestu sama. Na neurológii pracuje už 35 rokov.

Vždy chcela byť sestričkou
"Práca sestier je náročná. Ale ošetrovať ľudí sa mi odmalička páčilo. Mali sme doma chorú tetu, ležiacu, o ktorú som sa doborovoľne starala. Mame sa to veľmi nepozdávalo, ale mňa to tešilo. Túto prácu som si vybrala," spomína sestrička Kunovská. "Keď sa niekomu stav zhorší, je mi z toho smutno. Únava? Vôbec ju necítim. Našťastie som zdravá, takže všetko stihnem," dodáva s úsmevom.

Emília Kunovská má dve dospelé deti a štyri vnúčatá a všetci si už zvykli, že pre ňu sa práca nekončí odchodom z nemocnice. "Rodina mojim pacientom fandí. Aj keď ich preto trocha oberám o čas, nežiarlia. Vedia, že pre nich je to dôležité," vraví.

Táto práca jej ukázala, ako si treba vážiť svoje zdravie, lebo sa môže zmeniť z hodiny na hodinu. A ešte ju naučila trpezlivosti a tolerancii. Heslom jej "esemkárov" je Urob hoci len jeden krok, aj to je niečo! Žiť sa dá aj pomalšie, ale aktívne. Vedia, že tí, ktorí majú starostlivú rodinu, ktorá žije s nimi aj s ich chorobou, majú šťastie. A ich sestrička bude s nimi, aj keď odíde na dôchodok.

Text: Zora Handzová pre oŽene.sk
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu