Slovenské zjedzte, koľko chcete treba hľadať lupou

Na Slovensku je stravovanie typu all you can eat, teda zaplať a zjedz, koľko vládzeš, stále skôr netradičným marketingovým ťahom ako normálnym druhom gastronomickej ponuky.

Mnohí Slováci už pritom all you can eat vyskúšali. V reštauráciách západných veľkomiest či napríklad v hoteloch na letných dovolenkách. Práve v prímorských letoviskách sa v deväťdesiatych rokoch nezriedka objavili pred vstupom do jedální nápisy v slovenskom či českom jazyku "jedlo sa nevynáša". Veru, začiatky neboli jednoduché.

Väčšina Slovákov si však nadobudnuté skúsenosti nemohla overiť doma. Ak sa niekedy ponuka all you can eat objavila, išlo zväčša len o krátkodobú reklamnú akciu. Taký spôsob lákania zákazníkov pretrváva dodnes. Keď sme si chceli overiť, ako funguje all you can eat v jednej bratislavskej suši reštaurácii, prevádzkarka povedala, že to bola len akcia na prilákanie prvých zákazníkov.

"Klientov máme dosť a myslíme si, že ponuka je dostatočná," vysvetľovala ďalej zrušenie ponuky prevádzkarka. Nuž, kým v Spojených štátoch je all you can eat jednoducho jednou z možností stravovania, u nás je aj z tohto príkladu zrejmé, že sa stále berie ako luxusný nadštandard. Aj preto je takých reštaurácii na Slovensku len o niekoľko viac ako mrožov na Sahare.

Typický slovenský all you can eat jedák neexistuje
Koncept all you can eat už deväť mesiacov funguje v bratislavskej reštaurácii Rambla. Za sumu od 6,90 eura do 16,90 eura si tu človek môže vybrať spomedzi ponuky šalátov, zeleniny, španielskych tapas, zeleniny, nátierok, polievok a ďalších pokrmov. "Začali sme preto, že žiadna all you can eat reštaurácia v Bratislave nebola a my sme v tom videli veľký potenciál," hovorí Martina Himi z Rambly.

Na rozdiel od bufetového štýlu, ktorý Slováci poznajú z dovoleniek, sa v Ramble jedlo roznáša. "Tapas a šaláty ponúkame v šalátovom bare, teplé špeciality z kuchyne a grilu však roznášajú čašníci, aby sme zaručili absolútnu čerstvosť. Grilované jedlo nemôžeme podávať formou švédskych stolov počas celého dňa, znížila by sa jeho kvalita," dodáva Himi.
V reštaurácii sa premelú rôzne typy ľudí. "Cez obed tu strávia tak trištvrte hodiny, večer asi dve hodiny. Niektorí naozaj jedia, koľko len vládzu, iní zase radšej ochutnávajú," vysvetľuje Himi, no typického zákazníka opísať nevie. "Skôr viem povedať, kto naše služby nevyužíva. Sú to hostia, ktorí uprednostňujú individuálny prístup a fine cuisine," dodáva.

Podobne to vidí aj Darina Valášková z Hotela Gate One. Prevádzka ponúka all you can eat obed tiež od začiatku tohto roka. "Hostia sa priemerne zdržia tak pol hodiny až hodinu. Koľko kto skonzumuje, je rôznorodé, závisí od gusta klienta," hovorí Valášková, podľa ktorej v hoteli zaviedli all you can eat najmä preto, aby sa odlíšili od okolitých reštaurácií.

Do hotela na obedy podávané formou švédskych stolov chodia najmä manažéri a podnikatelia z blízkej biznis zóny. Občas však na bratislavské predmestie zavítajú aj zvedavci z centra. Hoci dve spomenuté nie sú jediné slovenské all you can eat reštaurácie, žiadna zatiaľ nevychádza z pôvodného amerického konceptu. All you can eat bufety vznikali v robotníckych štvrtiach Spojených štátov v 30. rokoch minulého storočia. Išlo o lacné reštaurácie, kde si aj chudobné rodiny mohli dovoliť jesť "vonku".

V Amerike začínali ako bufety pre chudobných
Tí, ktorí by chceli namietať, že tento štýl už dnes nefunguje, respektíve, že je vlastný len Spojeným štátom, sa môžu pozrieť na celkom nový príklad z Veľkej Británie. Len pred necelými dvoma rokmi tam vznikla sieť all you can eat reštaurácií pod názvom Taybarns. Za cenu od 6 do 8,50 libry tu má človek na výber mnoho jedál z 34 metrov dlhého pultu. 
Sieť je založená na príbehu oveľa staršej americkej spoločnosti Golden Corral, ktorá funguje už od začiatku sedemdesiatych rokov a dnes má takmer 500 prevádzok v štyridsiatich amerických štátoch. A to je len jeden z viacerých reťazcov, ktoré za oceánom dopĺňa ešte priehrštie jednotlivých prevádzok. Aj preto v USA existujú dokonca niekoľkostranové návody, ktoré radia, ako sa v all you can eat stravovať.

"Volám sa Nick a som ,allyoucaneatoholik’. Na jedno posedenie dokážem zjesť tridsať kilogramov. Pre mnohé bufety som pohromou a majitelia začnú plakať, len čo ma zbadajú prichádzať. Som majster v jedení a vy môžete byť tiež," začína sa článok jedného z amerických fanatikov all you can eat stravovania.
Aké sú jeho rady? V skratke: Nevyhladovať sa doma, pretože potom sa človek rýchlo nasýti. Zájsť pred návštevou reštaurácie na toaletu a spraviť si priestor na nové jedlo. Prísť skôr, pretože čerstvé jedlo je chutnejšie. Vynechať lákadlá v studenom bufete a vrhnúť sa hneď na mäso. Piť čo najmenej. A tak ďalej.

Samozrejme, nie každý berie návštevu all you can eat reštaurácie ako príležitosť ukázať, že sa doňho zmestí viac ako do hrocha. Experti však poukazujú na to, že stravovanie bez hraníc môže mať aj svoje riziká. "Podnecuje ľudí k tomu nezastaviť sa, keď zavelí žalúdok. Chcú za svoje peniaze čo najviac," povedal pre BBC Martin Caraher, expert na gastronómiu z City University v Londýne.

Caraher si všimol aj ďalšiu zaujímavosť. Hoci by sa mohlo zdať, že all you can eat je o ochutnávaní rôznych pokrmov, podľa neho však skôr zužuje výber. "Paradoxne si ľudia často berú rovnaký pokrm stále dookola. Veď keby ste mali pred sebou každý deň obľúbený hamburger či palacinky, nedali by ste si?" dodáva profesor.

All you can eat sa aj po dvoch dekádach od pádu železnej opony na Slovensku vníma stále ako výsada Západu. Tak ako však na Slovensko prichádzajú rôzne reťazce rýchleho občerstvenia, dá sa očakávať, že raz sa u nás objavia aj lacné all you can eat bufety. S nimi však zrejme all you can eat navždy stratí súčasné čaro nevšednosti.

Na čo lákajú v zahraničí
Na Slovensku je pre reštauráciu dobrým reklamným lákadlom, keď ponúkne menu all you can eat. V zahraničí, kde je tento koncept už okukaný, však majitelia reštaurácií a barov prichádzajú so stále bláznivejšími nápadmi, ako zaujať hostí...

1. Páchne to človečinou
   Len nedávno sa rozšírila zvesť, že v Berlíne vzniká nová reštaurácia Flimé, ktorá má ponúkať aj pokrmy z ľudského mäsa. To majú dodávať dobrovoľní darcovia. Hoci ide zrejme len o netradičnú reklamu a žart, reklama už stihla pobúriť niektorých nemeckých politikov.
2. Prsičká alebo stehienka?
   Sex predáva. Povedal si asi pred 27 rokmi zakladateľ reťazca rýchleho občerstvenia Hooters. Práve preto v jeho reštauráciách obsluhujú mladé sexy dievčatá vo veľmi sporom oblečení. Vlani otvorili prvú pobočku v Prahe, chystá sa aj bratislavská.
3. Zaplaťte, koľko chcete
   Zaplaťte a zjedzte, koľko chcete. To je staré. Vypite, koľko chcete a zaplaťte za to, koľko chcete - to už je slovo do bitky. Na takomto princípe začal nedávno fungovať pražský bar s čajovňou Big Lebowski. Podobné koncepty však fungovali už v USA v 60. rokoch.

Text: Milan Čupka pre Magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu