Mŕtveho Poirota aj slečnu Marplovú držala Christie v trezore
Len z Biblie a Shakespeara sa predalo viac kníh ako z diel Agathy Christie.
Počas posledných vyše päťdesiatich rokov sa jej meno každý deň objavuje vo všetkých novinách, ktoré uvádzajú program divadiel v londýnskom West Ende. Jej hru Pasca na myši uvádza londýnske Ambassadors Theatre nepretržite od roku 1952, čo je svetový rekord. Kráľovná detektívky, ktorá dala svetu Hercula Poirota aj slečnu Marplovú, sa narodila pred 120 rokmi 15. septembra.
"Detektívky? Tých čítam veľa. Mala som ich rada, už keď som bola dievča a potajomky ich čítala. Nemám rada romány, v ktorých je len brutalita. Tie ma naozaj nudia. Je to to isté dookola. Či ste na strane 17, alebo 45, niekto sa s niekým bije. Potom preskočíte na stranu 55 a vidíte, že vám nič neušlo: opäť niekto niekoho bije," povedala Agatha Christie koncom šesťdesiatych rokov v rozhovore pre juhoslovanský magazín Svijet.
Ak by ste všetky doterajšie americké vydania jej knižky Dom na útese postavili na seba, siahali by podľa informácií na oficiálnej stránke venovanej spisovateľke až po Mesiac. Z Agathy Christie mohla byť pritom celkom dobre aj speváčka. Bol to jej sen a pre spevácku kariéru mala aj určité predpoklady, zároveň však aj obrovskú trému. Christie bola veľmi hanblivá, a tak sa dala radšej na písanie. Prvé poviedky vytvorila podľa vlastných slov, keď mala asi šestnásť rokov. Písala, lebo sa nudila. A tiež preto, že jej chýbalo vzdelanie.
"Keď som mala 21 rokov, dokončila som svoju prvú knihu Záhada na zámku Styles. Poslala som ju jednému alebo dvom vydavateľom, ktorým sa nepáčila," prezradila v rozhovore zverejnenom na stránkach BBC. "Bolo to počas obdobia, keď som pracovala v ošetrovni, keď som prvýkrát dostala nápad napísať detektívny príbeh. Začala som uvažovať, aký druh detektívky by som vedela napísať. Keďže som bola obklopená jedmi, zrejme bolo prirodzené, že mi vyšlo, že smrť otrávením by mala byť metóda, ktorú si zvolím," cituje Agathu Christie jej oficiálna stránka. K napísaniu detektívneho príbehu, pri ktorom čitateľ až do konca nebude tušiť, kto je v skutočnosti vrahom, ju vraj posmelila sestra Madge.
Hneď v prvej knihe opísala vraždu otrávením tak precízne, že si vyslúžila nielen priaznivé recenzie v britských The Times či New York Times, ale aj v prestížnom odbornom farmaceutickom časopise The Pharmaceutical Journal. Záhada na zámku Styles, ktorá vyšla v roku 1920, bola prvým zverejneným prípadom Hercula Poirota, samoľúbeho belgického detektíva, ktorý sa neskôr objavil vo vyše tridsiatich ďalších románoch a v mnohých poviedkach.
Druhou obľúbenou postavou z dielne Agathy Christie je slečna Marplová. Prvým románom, v ktorom sa objavila, je Vražda na fare z roku 1930. "Na to, ako som napísala Vraždu na fare, si vôbec nepamätám. Neviem si spomenúť, kde, kedy a ako som ju napísala a prečo som ju napísala. Tiež si nepamätám, prečo som sa rozhodla vytvoriť novú postavu, slečnu Marplovú. V tom čase som však určite neplánovala, že táto postava bude pokračovať," prezradila spisovateľka v nahrávke, ktorú zverejnilo BBC Radio 4. Podľa vlastných slov vôbec netušila, že klebetná stará panna by mohla získať rovnakú slávu ako Hercule Poirot a konkurovať mu.
"Dnes mi ľudia stále píšu, že slečna Marplová a Hercule Poirot by sa mali stretnúť. Ale prečo by sa mali stretnúť? Herculovi Poirotovi, úplnému egoistovi, by sa nepáčilo, keby mu do jeho práce hovorila alebo keby mu dávala nejaké návrhy stará panna v rokoch. Hercule Poirot, profesionálny detektív, by nebol doma vo svete slečny Marplovej," povedala Christie. Prianie sa však čitateľom nakoniec splnilo. Nie však vďaka knihe, ale vo filme. V roku 1965 sa nakrátko stretli v komediálnej adaptácii detektívky Vraždy podľa abecedy.
Postavy Poirota aj Marplovej odišli spoločne s Agathou Christie. Ich posledné prípady napísala Christie oveľa skôr, ako vyšli. Vznikli počas druhej svetovej vojny, keď sa Christie obávala, že by ju nemusela prežiť. Potom putovali na vyše tridsať rokov do trezora a mali vyjsť až po spisovateľkinej smrti. Keď však Agathe Christie bolo jasné, že ďalšie knihy nenapíše, povolila ich vydanie. Posledný prípad slečny Marplovej Zabudnutá vražda vyšiel v októbri roku 1976, deväť mesiacov po spisovateľkinej smrti. Poirot zomrie v románe Opona. Ten vyšiel v septembri 1975. Už 6. augusta rovnakého roku však titulná strana New York Times hlásala smutnú správu - Poirot bol prvou fiktívnou postavou, ktorá mala v týchto novinách nekrológ, dokonca z prvej strany.
Poirot aj slečna Marplová vyriešili mnoho záhad, jedno tajomstvo, nad ktorým si lámalo hlavu množstvo spisovateľkiných priaznivcov, si však Agatha Christie odniesla do hrobu. V roku 1914 sa vydala za Archibalda Christieho, s ktorým absolvovala cestu okolo sveta a mala s ním jedinú dcéru Rosalind. "Vydala som sa za muža, ktorého som milovala, mali sme dieťa, miesto, kde sme žili a nevidela som žiaden dôvod, prečo by to tak nemalo zostať navždy," citovala spisovateľku jej oficiálna stránka. Lenže Archibald sa zamiloval do inej ženy a chcel rozvod. Keď v decembri 1926 odišiel za svojou milenkou, Agatha Christie na jedenásť dní zmizla. Objavovali sa rôzne teórie, medzi nimi aj tá, že ju jej manžel zavraždil. Archibald Christie sa však obhajoval. "Moja žena mi pred časom povedala, že keď sa jej zachce, môže zmiznúť a nikto ju nenájde. Toto ukazuje, že možnosť pripraviť takéto zmiznutie nosila vo svojej hlave," povedal vtedy. Po jedenástich dňoch objavili Christie v hoteli v Yorkshire, kde bola ubytovaná pod menom manželovej milenky. Či išlo o trik na zvýšenie publicity, pomstu nevernému manželovi alebo čokoľvek iné, spisovateľka nikdy neprezradila.
Christie napísala aj šesť romantických románov pod pseudonymom Mary Westmacott a pravú identitu autorky sa jej podarilo 15 rokov tajiť. Po rozvode v roku 1928 sa zoznámila s archeológom Maxom Mallowanom. Spoločne s ním absolvovala množstvo archeologických expedícií, na ktorých mu pomáhala ako oficiálna fotografka. Aj na týchto cestách získala niekoľko inšpirácií pre svoje príbehy. "Nápady prichádzajú znenazdajky, ani neviem ako. Hocikedy: keď počúvam operu, kráčam po ulici - prichádzajú zovšadiaľ. Ale tiež, keď dostanete dobrý nápad, ktorý sa vám páči, musíte z neho vybudovať uveriteľný príbeh. A zrazu sa vám jedna po druhej vynárajú jeho postavy. A potom príde ten nemilý deň, keď si musíte sadnúť a všetko, čo vám tak krásne vyrástlo, dať na papier," povedala pre Svijet. A dodala, že nápady si na rozdiel od iných spisovateľov nikdy nemusele kupovať. "Neviete si predstaviť, koľko dostávame listov: Nech sa páči, tu máte skvelý nápad na román. Odpovedáme: Tak potom si ho napíšte sami!" povedal Max Mallowan, s ktorým Christie prežila takmer polstoročie.
Agatha Christie
• Narodila sa 15. septembra 1890
• Keď mala jedenásť rokov, zomrel jej otec
• Archibalda Christieho si zobrala v roku 1914, o päť rokov neskôr sa narodilo jej jediné dieťa, dcéra Rosalind. V roku 1928 prvé manželstvo spisovateľky rozviedli
• Jej prvý detektívny román Záhada na zámku Styles, v ktorom prvýkrát predstavila postavu Hercula Poirota, vyšiel v roku 1920
• O desať rokov neskôr, v diele Vražda na fare, pribudla medzi jej slávne postavy obľúbená a všetečná slečna Marplová
• V roku 1926 vychádza Vražda Rogera Ackroyda s absolútne nečakaným rozuzlením
• V roku 1928 nakrútili podľa jej diela prvý film, neskôr vzniklo množstvo ďalších snímok a seriálov, medzi posledné patrí japonský animovaný seriál, v ktorom vystupujú slečna Marplová aj Hercules Poirot.
• Druhou životnou láskou Agathy Christie bol archeológ Max Mallowan, ktorého stretla v roku 1930. V rovnakom roku sa vzali a manželstvo im vydržalo až do spisovateľkinej smrti.
• V roku 1934 vyšla slávna Vražda v Orient Exprese, v roku 1937 Smrť na Níle a v roku 1939 Desať malých černoškov.
• Jediným vnukom Agathy Christie je Matthew Prichard, ktorý sa narodil v roku 1943
• K narodeninám kráľovnej Mary napísala v roku 1947 rádiovú hru Tri slepé myšky
• Hra Pasca na myši sa v jednom z londýnskych divadiel hrá nepretržite od roku 1952
• V roku 1971 získala Christie od kráľovnej titul dame
• Poslednýkrát sa Agatha Christie objavila na verejnosti v roku 1974 na premiére filmu Vražda v Orient exprese
• Agatha Christie zomrela 12. januára 1976
• V roku 1977 vychádzajú pamäti, ktoré Christie písala od roku 1950 do roku 1956
Text: Matúš Kvasnička pre Pravdu
Foto: ENCYCLOPEDIA BRITANNICA