Deti s poruchami učenia už nikto neodpíše

Niekedy ich učitelia či rodičia považujú za lajdákov alebo hanbu rodiny. Pritom deti môžu trpieť špeciálnymi vývinovými poruchami učenia, ktoré vznikajú ako dôsledok jemného poškodenia centrálnej nervovej sústavy.

Vývinové poruchy učenia bývajú často dedičné. Rodičia s dyslexiou by mali počítať s tým, že ich dieťa bude trpieť rovnakými problémami. Pravdepodobnosť je až päťdesiatpercentná. V žiadnom prípade však poruchy učenia nesúvisia s inteligenciou a nie sú prekážkou ďalšieho vzdelávania.
Deti s poruchami učenia majú ťažkosti s udržaním pozornosti, sústredením, pochopením učiva, písaním, pravopisom, matematikou. Ak sú navyše stresované a nedocenené, je to závažnejší problém ako samotná porucha.

"Poruchy učenia a správania sú najčastejšou príčinou, ktoré rodičov s deťmi privedú k psychológovi a následne k špeciálnemu pedagógovi," hovorí špeciálna pedagogička Janka Zajacová. "Keď sa s rodičmi podrobne porozprávame, zistíme, že s deťmi boli problémy už v škôlke, len im nikto nevenoval pozornosť."

Pri nástupe do školy by dieťa malo spĺňať určité predpoklady - psychické, telesné, fyzické a spoločenské. Ak nespĺňa čo i len jeden z nich, môže to byť začiatok jeho neskorších problémov s učením, ale aj so začlenením sa do kolektívu. "My špeciálni pedagógovia už ani veľmi nehovoríme o dyslexii či dyskalkúlii, ale skôr o deficite čiastkových funkcií. Stačí, ak má dieťa narušenú jednu zložku, napríklad v zrakovom vnímaní, a problém je na svete. Môžem však hovoriť len o tom, že má problémy s porozumením, rýchlosťou alebo technikou čítania. Nemôžem ešte povedať, že je dyslektik," prízvukuje Zajacová. "Ak hovoríme o dieťati s deficitom čiastkových funkcií, jeho vývojová úroveň nie je harmonicky rozvinutá. To následne spôsobuje poruchy učenia alebo správania, ktoré sa prejavia zvyčajne v školskom veku," dodáva.

Diktát ako zložitá vec
Najjednoduchšie je vysvetliť si pojem čiastková porucha na príklade, ktorý vo svojej knihe Deficity čiastkových funkcií opisuje rakúska psychologička Brigitte Sindelarová: "Peter chodí do druhej triedy základnej školy a chystá sa písať diktát. Čo všetko musí jeho mozog zvládnuť? Aby slová boli správne napísané, musí mu v hlave prebehnúť mnoho rôznych čiastkových myšlienkových procesov. Musí učiteľku počúvať, nesmie sa nechať rozptyľovať okolitými zvukmi, nesmie počúvať suseda, ktorý rozoberá svoje pero, nesmie počúvať ruchy z ulice ani to, že školník buchoce na chodbe. Zo všetkých zvukov musí počúvať iba hlas učiteľky a sústrediť sa naň.

Čiastková funkcia, pomocou ktorej môže urobiť tento úkon, sa volá sluchová pozornosť. Vetu, ktorú učiteľka vyslovila krátko, musí podržať vo svojej pamäti. Na to používa čiastkovú funkciu – sluchovú pamäť. Potom musí slovo rozdeliť na hlásky, čo vyžaduje čiastkovú funkciu sluchovej analýzy a tak ďalej. Ak bezchybne urobí všetko, čo má, prichádza ďalšia fáza. Musí vyhľadať správne tvary písmen k príslušným hláskam, čo vyžaduje čiastkovú funkciu zrakovej pamäti. Navyše musí dať pozor, aby nezamenil medzi sebou tvary písmen, ktoré vyzerajú podobne, čo si vyžaduje čiastkovú funkciu – zrakového rozlišovania. Potom musí počuté hlásky spojiť s videnými písmenami..."

Jednoduchý diktát zrazu vyzerá ako zložitá vec. U väčšiny ľudí sa všetky čiastkové funkcie rozvíjajú rovnomerne a písanie diktátu zvládnu bez problémov. Ak však dieťa trpí deficitom niektorej funkcie, prejaví sa to ako príznak porúch učenia alebo správania.

"K poruchám učenia by sme mali pristupovať inak. Pojem dyslexia je už taký sprofanovaný, že ak má dieťa aj ten najmenší problém, už ho označia za dyslektika. Rodičia za mnou často prídu s jasnou diagnózou. V prvom rade im musím vysvetliť, že nesmú byť prekvapení, ak im nejakú poruchu dys- nepotvrdím," hovorí o skúsenostiach z praxe špeciálna pedagogička. Aby mohla stanoviť diagnózu, potrebuje poznať intelekt dieťaťa a vyšetriť všetky čiastkové oslabenia. "Problémy s učením môže spôsobiť aj to, že dieťa sa nepripravuje na vyučovanie, nemá podnetné sociálne prostredie alebo dostatočný intelekt, a nie porucha učenia," vraví Zajacová.

K čomu vedie opisovanie z tabule
Je jedno, či si problémy všimne rodič, alebo učiteľ, takéto dieťa musí prejsť predovšetkým dôkladným psychologickým vyšetrením. Dôležité je zistiť jeho intelekt, ktorý sa skladá z dvoch zložiek. "Dieťa môže mať jednu zložku veľmi vysokú a jednu veľmi nízku. Prvá zložka je verbálna – to sú komunikačné schopnosti, a druhá neverbálna, tej hovoríme názorová. A práve v nej môže byť narušené zrakové vnímanie," hovorí Zajacová.

Ak psychológ zistí, že niečo nie je v poriadku, posiela dieťa k špeciálnemu pedagógovi. Ten dieťa testuje ďalej a zisťuje, ktoré čiastkové oslabenia spôsobujú nedostatky, stanoví diagnózu a nastaví tréning. "Ak má dieťa narušené zrakové vnímanie, môže mať problémy naučiť sa čítať. Cvičeniami sa dá čítanie trénovať. Nenaprávam však dyslexiu, ale iba to, čo ju spôsobuje. Často do celkového hodnotenia nepíšeme, že dieťa trpí dyslexiou. Napíšeme, že má poruchu rýchlosti či techniky čítania alebo poruchu porozumieť textu," hovorí o novom prístupe Janka Zajacová.

Podľa nej je dnes škola veľmi náročná, nezostáva čas ani priestor na názornosť. Na prvom stupni základnej školy deti často sedia v laviciach a niečo odpisujú alebo prepisujú. "Mnoho učiteľov si myslí, že deti si musia písať poznámky. Často sa stane, že sa potom sústredia len na to, aby opisovali z tabule a nemajú čas počúvať výklad. To by sa malo zmeniť, škola by mala byť viac kreatívna, brať do úvahy vývinové hľadisko. U malých školákov problémy často spúšťajú aj zle nastavené osnovy," vraví. Už od prvákov či druhákov sa vyžaduje náročné abstraktné myslenie. Dieťa by však malo pracovať s trojrozmernými úlohami, ktoré si názorne predstaví," myslí si Zajacová.

Slovná slepota
Zmienky o dyslexii sa objavili už v polovici 19. storočia. Vtedy ju výstižne nazývali slovnou slepotou. Rozhodujúci význam pre výskum, diagnostiku a nápravu špecifických porúch čítania mal však až americký detský psychiater Samuel Torrey Orton.

Svetová neurologická federácia v roku 1968 definovala špecifické poruchy učenia ako poruchy, ktoré sa prejavujú problémami v nadobúdaní školských vedomostí a poznatkov v bežnom vyučovacom postupe pri primeranej inteligencii. Poruchy učenia objavili lekári. Keď profesor Jacques Lordat z lekárskej fakulty vo francúzskom Montpellier ako 52-ročný utrpel úraz mozgu, stratil schopnosť slovne sa vyjadrovať aj schopnosť porozumieť písaným slovám. Po určitom čase sa jeho porucha upravila a sám Lordat ju v 18. storočí opísal ako amnesia verbale, teda strata slovnej pamäti. Výskum pokračoval, ale až v roku 1977 bol v USA schválený zákon, ktorý zaisťoval práva amerických detí s poruchami učenia na vhodné ohodnotenie. V roku 1981 podobný zákon schválili vo Veľkej Británii.

Géniovia a ostatní dyslektici
Americký rocker Ozzy Osbourne má čosi spoločné s nositeľkou Nobelovej ceny Carol Greiderovou. Takisto Winston Churchill so zakladateľom Microsoftu Billom Gatesom. Všetkých menovaných spája dyslexia. Nie všetci dyslektici sú však géniovia. Sú medzi nimi ľudia intelektovo nadpriemerní, ale aj priemerní. Podľa literatúry je vyšší výskyt dyslektikov u chlapcov ako u dievčat.
Aby sme neopomenuli ďalších géniov, ktorí trpeli touto poruchou. Patril k nim aj Leonardo da Vinci, Albert Einstein, Walt Disney, Pablo Picasso, ale aj žijúce celebrity ako Steven Spielberg, Tom Cruise, Johny Deep, Jamie Oliver. A bolo ich oveľa viac, napríklad aj slávny rozprávkar Hans Christian Andersen, vynálezca žiarovky Thomas A. Edison či americký prezident John Fitzgerald Kennedy.

Za špecifické poruchy učenia dieťa nemôže. Takisto nemôže za to, že jeho nervový systém dozrieva oneskorene. Aké sú pravé príčiny porúch, zatiaľ nevieme. Ovplyvňuje ich však veľa faktorov. „Spôsobiť ich môže čokoľvek: lieky, ktoré matka v tehotenstve užíva, jej strava, ťažký pôrod," vymenúva Zajacová. Niektoré poruchy majú na svedomí samotní rodičia, ktorí kladú na svojich potomkov prehnané požiadavky. Pseudodyslexiu spúšťa aj strach z učiteľa.

Aj keď detí s poruchami učenia pribúda, dnes sa už budúcnosti obávať nemusia. Dnes ich už nikto neodpisuje. Študujú a môžu sa z nich stať úspešní ľudia. "Kedysi boli, žiaľ, odsúdení na učňovskú školu bez maturity. Našťastie tie časy sú už za nami. Aj keď je jasné, že z dieťaťa, ktoré má problém s počtami, nikdy nebude úspešný matematik, môže byť úspešný v humanitných smeroch," konštatuje Janka Zajacová.

Najznámejšie poruchy učenia

Dyslexia. Pôvod slova je odvodený z gréckeho slova lexis, to znamená slovné vyjadrovanie alebo reč. Označuje celý rad špecifických porúch učenia. Týmto slovom sa označuje jedna zo špecifických porúch učenia, odlišuje sa ním porucha čítania od ostatných porúch písania a pravopisu. Najčastejšie chyby dyslektikov: vypúšťanie písmen, pridávanie písmen, nečitateľné slová či písmená, zamieňanie písmen, zamieňanie akusticky podobných písmen, zrkadlové alebo obrátené písanie, nesprávne písanie čísiel.

Dysgrafia je odvodená tiež z gréckeho grefein - písať. Ide o špecifickú poruchu písania. Chyba postihuje tvar a radenie písma, nie jeho obsah. Písmo je neobratné, neusporiadané alebo nečitateľné.

Dysortografia je porucha pravopisu. Vzťahuje sa len na rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások a rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík, rozlišovanie sykaviek.

Dyskalkúlia je porucha matematických schopností. Prejavuje sa zámenou čísiel, dieťa má problém so sčitovaním, odčítaním, násobením či delením.

Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK