Maxim E. Matkin radí: Ako zbaliť chlapa?

Dočítala som sa ženskom časopise, že keď chcem zbaliť chlapa, tak nemám čakať na to, že ho nájdem v bare, ako sa na neistých nohách tacká pomedzi stoly, ale že skôr mám hľadať na ulici, v obchode na pošte. To radí nejaký expert na balenie báb. Ty si tiež taký expert, tak poraď nejaké zázračné triky a vety, ako na to. Som v hypermarkete, stojím v rade pri pokladni a predo mnou krásny chlap. Obrúčku nemá, ani ružový svetrík, v košíku nejaké konzervy a víno. Ako nadpriasť rozhovor a docieliť aspoň výmenu telefónneho čísla?

Nuž, milá Slávka, ak ti ide o zbalenie chlapa tradičného, teda nie psychopata ani lemry pasívnej hnilej, tak máš k dispozícii maximálne dva pokusy. Jeden nonverbálny a druhý verbálny. Ten prvý znamená niečo v zmysle očný kontakt - udržanie pozornosti - úsmev. Ak vyhliadnutá obeť tvoj pohľad zachytí a podrží ho, môžeš sa usmiať, najlepšie krátko a zdržanlivo, široké úsmevy si nechaj na neskôr, mohla by si vzbudzovať dojem, že si televízna moderátorka alebo berieš antidepresíva alebo oboje, čo – aj keby to bola pravda, s ktorou sa treba naučiť žiť – nemusíme hneď z úvodu vytrubovať do sveta. Ak onen príťažlivý exemplár muža úsmev opätuje, máš bod. Ak neopätuje nič, dokonca ani len pohľad, smutne čumí na svoje tenisky a obhrýza si nechty, pery alebo prívesok na kľúčoch od audiny, ešte stále tu máme druhý pokus. Pozrieš mu do košíka a na niečo sa spýtaš. Ak vieš niečo o vínach, spýtaj sa na tú fľašu, ak rozoznávaš len červené a biele, sústreď sa radšej na zvyšok jeho nákupu a spýtaj sa, kde našiel tú konzervu. Že aj ty ju ješ už od detstva alebo vždy keď si na lodi alebo ju dávaš psovi a nevedela si ju nájsť, zabudla si, že ju ešte vyrábajú, niekto v nej našiel dvojeurovú mincu, otvára ju mačetou, navrhoval obal alebo nejakú podobnú hlúposť. Bolo by fajn, keby otázka vyžadovala od chlapíka odpoveď dlhšiu než áno alebo nie. Jednak preto, že ti to umožní nadviazať rozhovor ďalej a jednak preto, že ak je to debil, budeš mať vo vete rozvitej viac možností to zistiť a z konverzácie vycúvať ešte skôr, kým ťa ešte silou mocou nebude chcieť odprevádzať domov alebo kým ho nenačapáš, ako si odpisuje tvoju ešpézetku. Jednoducho on ti niečo povie a ty mu na to tiež niečo povieš a potom sa to rozbehne a tam už moje rady nepotrebuješ, lebo tam treba ľahko konverzovať, usmievať sa, klopiť oči, pohadzovať vlasmi, krivkami a pohľadmi a nechať to na samospád, tam už jednoducho musí byť iniciatívnejší on, tak to jednoducho v našej mačistickej konzervatívnej spoločnosti chodí. Ak iniciatívny nie je a konverzácia sa nerozbehne, tak buď nemá záujem alebo je mamľas alebo je v tom zablokovaní potenciálnej milostnej romance boží zásah a treba ho rešpektovať. Lebo nie každý krásny muž či krásna žena je tu pre nás, netreba to brať osobne, je to jednoducho tak, že niektorí ľudia patria iným ľuďom alebo len sebe. Aj pre nás je pripravený niekto, koho chceme a kto nám chce patriť, je to takmer stopercentné, aspoň moja matka s obľubou hovorí, že na každé vrece sa nájde záplata. Takže to treba stále skúšať bez ohľadu na výsledok, lebo aj nepodarené pokusy sú vlastne tréningom a informáciou pre vesmír, že sa nevzdávame. A ak budeme rozdávať úsmevy, rozhodne tým neschudobnieme.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený.

Text: Maxim E. Matkin pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK