The end – jemu zostanú spomienky a jej...deti

Muži nechcú byť za bábovky, ženy za ľahké koristi

Aj keď sa prirodzene bránime zovšeobecňovaniu a chceme vynikať ako individuality, predsa má mužský i ženský svet svojich spoločných menovateľov. Muži nechcú vyzerať pred ženami ako "bábovky" a tak hrajú často bezcitných. Niektorí s tým veľkí problém ani nemajú, takí čo sa cítia naveľa a ženy vo všeobecnosti považujú za hlúpejšie stvorenie, vhodné akurát tak na zábavu. Ženy sa rady predvádzajú, skúšajú, koľko im toho "spapká" to večne nadržané pohlavie...   

Ak snaha o harmóniu, tak z oboch strán
Iba veľmi zaľúbený muž si nechá skákať po hlave a prehliadne ženské kulehy a takisto len láskou zaslepená žena nevie rozlíšiť skutočný záhradný skvost od buriny. Vo vzťahu by však malo vládnuť toľko triezvosti, aby obaja jeho účastníci vedeli prečo sú spolu a chápali ako samozrejmosť snahu o udržanie harmónie. Ak sa snaží iba jeden, nemôže byť reč o vyrovnanom a šťastnom partnerstve. 

Chlapi sú tvrdí, ženy manipulátorky
Trápnymi hrami strácame to jediné, čo naozaj máme – svoju tvár. No neuvedomujeme si to, až oveľa neskôr, veľakrát až keď sa už nedá situácia zvrátiť. Pretvarujeme sa hlavne vtedy, ak chceme niečo dosiahnuť, ak chceme toho druhého niekam dotlačiť, alebo ho od niečoho odhovoriť. Rovnako muži i ženy, ale chlapi sú v tomto zákernejší a ženy zasa vedia dobre manipulovať.

Dnes vám to nevyšlo, možno nabudúce
Kiežby človek dokázal vždy rozmýšľať hlavne hlavou, nie hormónmi. Ľahko sa to povie, ale netreba sa vyhovárať donekonečna na chémiu a postavenie pohlaví v prvotnopospolnej spoločnosti. Každý zdravý jedinec je zodpovedný sám za seba a dokáže ovládať svoje myšlienky, pudy i konanie. Chcieť vidieť pravdu – to je cesta. Aj za cenu strát toho, čo práve máme. Možno pôjde iba o stratu ilúzií. Niekedy to naozaj nevyjde a aj žene ostanú okrem detí aj spomienky. A obom poznanie, že to nevyšlo, ale možno to vyjde nabudúce.

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK