Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Manžel pije a ja už nevládzem

S manželom žijeme už 20 rokov, máme deti dospelé, ale stále bývajú s nami, sme v podstate ešte mladí, máme 41 rokov. Myslela som si, že sa ľúbime tak ako na začiatku, ale manželovo správanie mi neustále dokazuje, že je to tak iba z mojej strany. Celých 20 rokov pije. Donedávna to boli hádky, ponižovanie, búchanie a trieskanie. Vykrikovanie našich intímnych záležitostí. Keď je triezvy, tak je úplne iný človek a nechcela by som ho vymeniť. No nechce ísť na liečenie a ani prestať piť. Doteraz som mu to odpúšťala, ale aj ja mám pud sebazáchovy. Teraz síce netrieska, ale vždy, keď si vypije, 3 až 4-krát do týždňa, tak na mne stále hľadá chybu, len aby zakryl to, že si vypil. Keď má vypité, stále som v napätí, lebo som si toho s ním už dosť užila, on sa stále musí do mňa obúvať, nenechá ma v noci spať atď. Už neznesiem, aby pil, prosila som ho, aspoň nech je to len raz do týždňa a on nie. A pritom ja mu naopak vždy urobím, čo mu na srdci a na očiach vidím. Neviem, či zotrvávať v takomto vzťahu, pretože ja už nemôžem žiť s jeho alkoholom. Jemu asi na mne nezáleží a neľúbi ma, keď nemá záujem s tým niečo robiť. Každý týždeň to s ním v kľude riešim, ako mi to vadí, ako to jemu škodí, a on na obranu, že "no, mal som chuť". A keď začnem na neho tlačiť na riadnu odpoveď, tak vytiahne niečo staré a vyriešené, nejakú prkotinu. Deti to vidia tiež a majú na to taký istý názor bez môjho ovplyvňovania. Mám v tomto vzťahu zotrvať, keď ma nerešpektuje a neberie do úvahy, čo mi vadí?

Adriana

Po prečítaní vašich riadkov si asi mnoho čitateľov povie, že vám niet čo závidieť a mnoho čitateliek si zas povzdychne, že na vlastnej koži pozná život, aký opisujete. Pýtate sa, či v tom vzťahu máte zotrvať. Možno očakávate, že vám poviem, aby ste odišli. Možno si myslíte, že vytiahnem otrepanú poučku o nenapraviteľnosti alkoholikov, o naivite ich obetí, ktoré si s vetou "Kvôli mne prestane" líhajú do postelí, aj z nich vstávajú, ošetrujú modriny, pozerajú do prázdnych peňaženiek a utekajú v noci s deťmi z domu. Nenapíšem vám, aby ste odišli. Pretože aj keby som to napísal, vy neodídete. Váš list je plný smútku a trpkosti, ale zároveň aj plný lásky. Píšete, že ho ľúbite, že mu splníte, čo mu na očiach vidíte, že by ste ho triezveho nevymenili za nič na svete. To nie je východisko, s ktorým sa dá odísť od manžela. Hoci aj popíjajúceho. Píšete, že ste to dvadsať rokov znášali. Ako sa vám to podarilo? V čom bolo to tajomstvo, ktoré vám umožňovalo napriek 20 rokom spolužitia s manželom a jeho alkoholom ešte stále napísať, že ho ľúbite a nevymenili by ste ho. Viete, ja nedokážem z vášho listu vyčítať, či je váš manžel alkoholik, ktorý by naozaj mal ísť na liečenie alebo či je to chlap, čo si rád vypije a je vtedy nepríjemný. Kým si váš manžel myslí, že s jeho popíjaním je všetko v poriadku, tak s ním nepohnete. Nasilu sa nezmení. Skúste prestať vyčítať a začnite vyjednávať. Áno, naďalej mu urobíte, čo mu na očiach vidíte, ale nesmie mať vypité. Ak bude napríklad v sobotu opitý, tak v nedeľu nevarte nedeľný obed, vysvetlite mu, že vás alkohol vo veci varenia demoralizuje a s piesňou na perách odkráčajte k matke, ku kamarátke alebo na plaváreň. Ak potrebuje ísť s kamarátmi do krčmy, dohodnite si jeden deň v týždni, kedy je to v poriadku, ale nesmie vás zobudiť, ani vám inak znepríjemňovať život. Viem, že po rokoch stereotypného fungovania v kombinácii "chlap, čo si vypije" a "žena, čo ho miluje a preto mu to vyčíta, ale odpúšťa" bude ťažké zmeniť spôsob komunikácie, ale stojí za to aspoň sa o to pokúsiť.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený.

Text: Maxim E. Matkin pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK