Presunúť na hlavný obsah

Svet obchádza strašidlo nespavosti

Zdravie a relax

Nespavosť sužuje viac ako 290 miliónov ľudí na svete a ich počet ustavične rastie.

Dôvodom je uponáhľaný život a nezdravý životný štýl. V spánku sa však stávame fyzicky aj duševne nečinnými. Keď spíme, znižuje sa naša telesná teplota, klesá krvný tlak a spomaľuje sa dýchanie. Jednoducho, naše telo relaxuje. V gréckej mytológii bol spánok považovaný za dar a istá báj hovorí o tom, že boh Hypnos každú noc zostupoval na zem a na všetky živé tvory zosielal spánok, ktorý ich zbavoval trápenia a starostí.

Nedostatok spánku ovplyvňuje kvalitu nášho života. Ak je človek nevyspatý, zhoršuje sa jeho myslenie, sústredenosť, zvyšuje sa prah bolesti. Spánkový deficit negatívne ovplyvňuje aj kardiovaskulárny a imunitný systém. Chronické zdravotné problémy sa u ľudí, ktorí trpia nespavosťou, vyskytujú až o 30 percent častejšie ako u "spáčov". Zvyšuje sa aj riziko depresií, stavov úzkosti a závislostí.

Častým dôvodom chronickej únavy však býva chrápanie. Krv je menej nasýtená kyslíkom, čo je jedna zo základných podmienok regenerácie organizmu. "Ak niekto v noci chrápe, má vysoký krvný tlak, problémy so srdcovou arytmiou a pociťuje únavu, mal by sa dať čím skôr vyšetriť. Bez kvalitného spánku nemáme psychickú pohodu a dostatok energie," hovorí doktorka Mariana Kubovčáková, lekárka z bratislavského spánkového laboratória Buona Notte.

Každý potrebuje spať inak
Jednoznačná odpoveď na otázku, koľko spánku človek potrebuje, nie je možná. Každý potrebuje spať inak. Podľa severoamerickej National Sleep Foundation je pre dospelého človeka optimálna dĺžka spánku medzi siedmimi a deviatimi hodinami. Dejiny však poznajú niekoľko výnimočných ľudí, ktorým stačili štyri hodiny spánku a menej. Patrí medzi nich napríklad Napoleon, Thomas Alva Edison či Margaret Thatcherová.

Mnoho ľudí je presvedčených, že spať dobre znamená spať osem hodín. Potrebná dĺžka spánku sa však počas života mení. Kým malé deti spia oveľa viac ako osem hodín, starí ľudia zvyčajne menej ako šesť.

Nespavosť je fenoménom súčasnosti. Na sledovanie toho, ako spánkový dlh pôsobí na ľudí, sa podujali vedci z Chicagskej univerzity. O ich štúdii sa písalo v časopise Lancet. Jedenásť dobrovoľníkov spalo len štyri hodiny denne. Ich laboratórne vyšetrenie už po týždňovom nedostatku spánku vykazovalo známky stresu, znížené spracovanie glukózy, nižšiu hladinu hormónu podporujúceho činnosť štítnej žľazy a dokonca aj problémy so srdcom.

Ďalšia, iba nedávno zverejnená štúdia odhalila, že popoludňajší spánok môže zvýšiť schopnosť pracovať a uložiť informácie. Jej výsledky vedci zverejnili v časopise Current Biology. "V spánku a v sne sa mozog snaží vyriešiť to, čo je dôležité a čo by si mal uchovať a, naopak, čo vyhodiť," vysvetlil autor štúdie Robert Stickgold. Štúdia skúmala 99 študentov, ktorí mali za úlohu zapamätať si komplex labyrintu na počítači. Po niekoľkých pokusoch, keď mali vo virtuálnej 3D verzii labyrintu trafiť z neho von, si polovica študentov na 90 minút zdriemla. O päť hodín neskôr znovu podstúpili test a tí, ktorí spali, mali desaťkrát lepšie výsledky ako tí, ktorí nespali. Pri monitorovaní činnosti mozgu spiacich študentov vedci zistili, že nie je podstatné, aký je spánok hlboký. Doteraz sa so snením spájala len REM fáza, čiže hlboký spánok, sny sa u študentov však objavili už po jednej minúte aj v NREM fáze, čo znamená, že snívame, aj keď náš spánok nie je až taký hlboký.

Text: Dorota Hudecová pre magazín Pravdy
Foto: PAGANTHERAPY.COM