Psychoporadňa Maxima E. Matkina: Neviem zabudnúť na bývalého

Milý Maxim, s priateľom sme spolu chodili rok. Našla som mu v mailoch konverzáciu s bývalou priateľkou. Písal jej veci, ktorými dal jasne najavo, že má o ňu znova záujem. Bolo to z obdobia, keď sme boli podľa môjho názoru veľmi šťastní. Asi len podľa mňa. Najskôr som ho už nechcela vidieť, v hneve som mu napísala kopec vecí. Zatiahli sme do toho priateľov, ktorých sme rozdelili na dva tábory. Bolo to detinské. Nakoniec sme si povedali, že to skúsime znova. Stretli sme sa dvakrát a priateľ mi napísal, že už necíti to, čo predtým, že mu už náš vzťah nič nedáva. Čo som mala robiť? Rozišla som sa s ním. Sú to už dva mesiace. A ja neviem zabudnúť. Písala som mu. Odpísal, že už ku mne nič necíti. Pýtam sa, ako dokážu city tak ľahko vyprchať? Prežili sme toľko krásnych chvíľ. Mám pocit, že mi srdce pukne každým dňom. Milujem ho ako na začiatku. On mňa už nie. Viem, že musím ísť ďalej. Lenže mám pocit, že bez neho to nemá cenu. Prosím, poraď mi, ako mám zabudnúť. Ako žiť ďalej, bez neho. Som naivná, lebo stále verím, že sa to dá do poriadku. Že sa len hrá, provokuje, robí to kvôli okoliu, kvôli svojej rodine a kamarátom. A zároveň viem, že kým budem v sebe túto nádej pestovať, dovtedy nezabudnem.

Iveta 22

Milá Iveta, chápem, ako ti je. A teraz asi je akési zvláštne obdobie, lebo dostávam mnoho listov s podobným obsahom. Najskôr popis búrlivej vášne, potom čosi o komplikáciách, nedorozumeniach, krivdách a neverách. Nakoniec rozchod, súženie a rovnaká otázka: Ako zabudnúť na bývalú lásku. A ja si pritom myslím, že bývalé lásky nemáme na to, aby sme na ne zabudli. Aj bývalé lásky majú miesta v našich srdciach, pretože sú to ľudia, ktorí nám boli kedysi najbližší, s ktorými sme zažili jedinečné veci. Bez našich bývalých by sme dnes neboli tými ľuďmi, ktorými sme. S bývalými láskami je len jeden problém – treba ich vedieť zaradiť do kategórie "bývalá láska" a nechať ich v nej. Teda im dať takú váhu, akú si zaslúžia – ako niečo, čo nás formovalo a čo bolo dôležité v našej minulosti a potom si zadefinovať, čím sú pre nás tí ľudia teraz. Môžu nám byť takmer ľahostajní, môžeme byť z nich trochu v rozpakoch, môžu byť pre nás stále blízkymi dušami, s ktorými si rozumieme aj bez slov, ale to neznamená, že sa s nimi chceme dávať znovu dokopy. Keby to bol taký skvelý nápad, dávať sa dokopy, tak by sme sa predsa kedysi – možno aj viackrát – neboli rozišli.

Ty to chceš vrátiť, pretože máš pocit, že sa stala chyba a chceš ju napraviť. Ale chyba sa nestala. Váš rozchod bol celkom v poriadku, každý riadok tvojho listu mi to potvrdzuje. Pýtaš sa, ako je možné, že city tvojho priateľa tak rýchlo vyprchali, že k tebe pár dní po rozchode už nič necíti. Lenže on k tebe cítil málo už v čase, keď ste spolu chodili. Zdá sa, že váš vzťah by sa dal charakterizovať tak, že ty si s priateľom chodila a on bol akosi prítomný. Možno nebol do teba zamilovaný tak, ako by si si priala a zaslúžila, a možno to tvoj priateľ ani inak nevie, pretože je ešte citovo nezrelý. Možno to bude iné o desať rokov a možno nikdy, možno je odsúdený na to, byť vo vzťahoch len prítomný a chcieť niečo, čo nemôže mať. Dva mesiace je krátka doba na to, aby si sa vyrovnala so vzťahom, ktorý trval rok. Ešte ťa to musí bolieť, keby to nebolelo, nebolo by to zdravé. Už mu nepíš, dal ti jasne najavo svoj postoj. Máš za sebou dôležitú životnú skúsenosť, ktorú zúročíš, keď príde niekto ďalší. A niekto ďalší príde, to mi ver, a potom mi napíšeš, že chvalabohu, že sa to predtým skončilo, lebo keby sa to neskončilo, nenašla by si svoje šťastie.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený.

Text: Maxim E. Matkin pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK