Akabský záliv Jána Bahnu

Akabský záliv považoval za svoj veľký rest. "Takú koncentráciu výnimočných kultúrnohistorických fenoménov, pamiatok a etník ako v severnom cípe Akabského zálivu azda nikde inde na svete nenájdete." O niekoľko desiatok kilometrov pobrežia Červeného mora s najsevernejším výskytom koralov sa delia Egypt, Izrael, Jordánsko a Saudská Arábia. O strategický pás zeme sa tisícročia bojovalo. "Aj dnes medzi štátmi vládne napätie a podozrievanie. Na takéto hranice sme už v Európe zabudli. Osemnásťročné Izraelčanky, vykonávajúce základnú vojenskú službu, turistov vypočujú a skontrolujú, prečo chcú ísť práve do ich krajiny," hovorí profesor Bahna.

Taba Heights
Výnimočné územie na rozhraní svetadielov. Od chrbta je chránené pohorím Sinaj. Človek je v Afrike, pozerá sa na Áziu a na Izrael, ktorý patrí zemepisne do Ázie, klimaticky do Afriky a kultúrne do Európy. Pobrežný pás v Tabe sa stal atraktívnym miestom na budovanie špičkových hotelových rezortov. Na protiľahlej strane svetielkuje jordánska Akaba a saudskoarabský Hagl. Hotel Hilton, pôvodne izraelský, teraz egyptský, leží úplne na hraniciach.

Taba Resorts
Štyri špičkové päťhviezdičkové hotely vytvárajú komplex s najvyšším turistickým i hygienickým štandardom. Je to strážená oáza tropickej zelene doplnená osemnásťjamkovým golfovým ihriskom. Dva z hotelov - Hyatt a Intercontinental - navrhla hviezda americkej postmoderny, architekt Michael Graves. Jeho asýrsko-mezopotámske architektonické formy tu našli svoj domov. Ich monumentalita, farebnosť a narábanie so slnkom sú v tomto prostredí prirodzené.

Jeruzalem
Taba je strategickým východiskom pre návštevy Izraelu a Jordánska. Po zložitých hraničných procedúrach prejdete cez Eilat, najbohatšie izraelské mesto. Popri Negevskej púšti, Mŕtvom mori, legendárnej pevnosti Masada a najstaršom meste sveta Jerichu turista dorazí do východného Jeruzalema. Staré mesto, večný a historický Jeruzalem sa skladá zo štyroch mestských častí, moslimskej, židovskej, kresťanskej a arménskej. Z Olivetskej hory sa pred vami otvorí panoráma s najvýznamnejšími biblickými miestami. Jeruzalem oslávil v roku 1996 tritisíc rokov od svojho založenia. Je to skutočne sväté mesto pre židov, kresťanov i moslimov s ich najvýznamnejšími svätyňami - Múrom nárekov, Chrámom Božieho hrobu a Skalným chrámom s mešitou Al-Aksa.

Múr nárekov
Zažil som pri ňom sviatok ortodoxných židov. Tam človek pochopí silu tejto komunity. Najsvätejšie miesto židovstva sa nachádza na juhozápadnej strane Chrámovej hory. Je súčasťou oporného múra. Svoje meno dostala preto, že sem kedysi prichádzali židia oplakávať zbúranie ich prvého chrámu rímskym cisárom Titom Vespasiánom. Muži a ženy sa modlia oddelene. Do škár vo vápencových blokoch vkladajú veriaci papieriky so svojimi prosbami, želaniami a poďakovaním priamo Bohu.

Krížová cesta
Historická trasa krížovej cesty vedie v súčasnosti cez bazár v palestínskej časti Izraela. Posledné zastavenia sa nachádzajú už priamo na Golgote v Chráme Božieho hrobu, ktorý stojí na mieste, kde došlo k ukrižovaniu, uloženiu do hrobu i zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. V chrámovom interiéri sa prejavuje stáročné súperenie medzi východnými a západnými cirkvami, takže celkový dojem z tohto priestoru vyvoláva zmiešané pocity. Dnes sa na správe chrámového labyrintu podieľa šesť kresťanských cirkví – katolícka, arménska, grécka pravoslávna, sýrska pravoslávna, koptská a etiópska. Cirkvi majú rozdelené priestory chrámu presne na centimetre. V spoločnom vlastníctve je hrobová kaplnka s dvojmetrovou náhrobnou doskou, ktorá zakrýva Ježišov hrob.

Pokladnica v Petre
O Petre sa hovorí, že je po Veľkom čínskom múre druhým najvýznamnejším novodobým divom sveta. Záhadný národ Nabatejcov tu vytvoril rozsiahle skalné mesto. Petra, arabsky Wadi Musa, vznikla na strategickej križovatke viacerých kamenných roklín. Ríša Nabatejcov zažila svoj rozmach od tretieho storočia pred naším letopočtom do roku 106 n. l., keď ju dobili Rimania a stala sa súčasťou provincie Arábia. Ešte aj v tomto období mesto žilo, až do definitívneho obsadenia Arabmi. Po stáročia bolo súčasťou významných obchodných ciest. Kontrolovala a chránila karavány. Až keď sa tieto trasy zmenili, mesto postupne zanikalo. Od 13. storočia do roku 1812, keď ho objavil švajčiarsky orientalista J. L. Burckhardt, bolo pre západnú civilizáciu zabudnuté. Prvým a najznámejším i najfotografovanejším objektom, na ktorý narazíte v rokline, je Pokladnica, náhrobná kaplnka niektorého kráľa vytesaná v červenom pieskovci.

Palácový monument v Petre
Po triapolkilometrovej ceste roklinou, miestami širokej len tri a pol metra, sa otvorí priestor, ktorý lemujú aj naďalej červené kamenné steny s desiatkami reliéfnych chrámových priečelí. Monumentálne sú steny s kráľovskými hrobmi. Architektúra kamenných portálov je eklektická. Svedčí to o internacionalizme, ktorým vtedy toto mesto na križovatke obchodných ciest žilo. Nájdu sa tu minimalistické asýrske portály, egyptské obelisky a najmä helenistické motívy. Z gréckych slohov prevláda korintský. Rimania tu nechali stopy v urbanistických konceptoch hlavnej stĺpovej ulice a prebudovali aj amfiteáter vytesaný v skale.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: archív Jána M. Bahnu