Nenápadný útočník - trpíte aterosklerózou už aj vy?

Na Slovensku zomiera až 56 percent ľudí na srdcovo-cievne ochorenia, ktoré sú viac ako z 90 percent podmienené práve aterosklerózou. Poruchy metabolizmu tukov sú jednými z najväčších rizikových faktorov. Najväčšie riziko spojené s touto civilizačnou chorobou predstavuje vznik krvných zrazenín, ktoré upchávajú životne dôležité cievy. V konečnom dôsledku môže táto zrazenina vyvolať napríklad infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu. Choroba vzniká ukladaním cholesterolu spolu s inými krvnými časticami v stene tepien.

Choroba je celosvetovo dlhodobou hlavnou príčinou úmrtí tak vo vyspelých, ako aj ekonomicky rozvíjajúcich sa krajinách. Toto konštatovanie vyslovil profesor Ján Murín z I. internej kliniky FNsP a LFUK v Bratislave. "Tento proces spôsobuje zúženie tepien a nedostatočný prísun kyslíka a živín do tkanív," dodáva.

Zatiaľ čo na začiatku 20. storočia pripadalo na srdcovo-cievne ochorenia menej ako 10 percent príčin z celkovej úmrtnosti, na začiatku 21. storočia zomiera na tieto ochorenia každý druhý človek. Na otázku, čo je priamou príčinou ich vzniku, profesor Murín hovorí, že na ňu neexistuje jednoduchá odpoveď. "Časť problému je genetická, a teda vrodená, ale príčinou sú aj rizikové faktory, ktoré jej proces v cieve urýchľujú. Sú to najmä hypertenzia, diabetes, fajčenie, nadváha, nedostatok pohybu. Diabetes je najmä u žien zničujúcim rizikovým faktorom," vraví profesor.

Nebezpečná je najmä preto, že ide o ochorenie, ktoré sa vyvíja postupne. "Nebolí a často sa prejaví náhlym úmrtím, srdcovým infarktom alebo mozgovou mŕtvicou," hovorí doktorka Ľubomíra Fábryová, prezidentka Slovenskej asociácie aterosklerózy. Našťastie už tento rok budeme mať na Slovensku ďalší liek – niacín, ktorého účinky na tuky boli známe už dávnejšie, ale liečba bola limitovaná jeho vedľajšími účinkami. Tieto však už boli odstránené.

Slovensko je v európskom rebríčku úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia na jednom z najhorších miest v Európe. Z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií vyplynulo, že horšie ako my sú na tom v rámci Európskej únie iba Rumunsko a Bulharsko, okrem nich v Európe ešte krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.

Začína sa v dvadsiatke
Mať zdravé cievy a srdce nie je samozrejmosť. Ateroskleróza veľmi úzko súvisí so zníženou fyzickou aktivitou a ľahko dostupnými energeticky výdatnými potravinami. Vek, pohlavie a genetická predispozícia sú faktory, ktoré nevieme ovplyvniť. Ale zdravý životný štýl, spôsob stravovania, pohybová aktivita, ako aj fajčenie sú faktory, ktoré závisia len od nás. Prevencia by sa však mala začať už v detskom veku, príkladom v rodine. Jej dôležitou súčasťou sú aj správne stravovacie návyky.

Už v mladom veku sú v cievach často prítomné tukové prúžky, ktoré sú počiatočným príznakom aterosklerotického postihnutia ciev. Existujú však aj dedične podmienené vysoké hodnoty cholesterolu, a tak sa skôr objavujú aj komplikácie aterosklerózy.

Lekári na Columbia University zistili, že masovú smrť  buniek aterosklerotických ciev má na svedomí stres. Takéto bunky produkujú veľa bielkovín Chop, ktoré  ovládajú funkciu mnohých génov. Vedci vraj gény Chop zablokovali a pokusným myšiam dávali jedlo s vysokým obsahom tuku. Napriek tomu netrpeli aterosklerózou. Podľa doktorky Fábryovej našťastie každú chvíľu dostávame informácie o nových objavoch. Vývoj lieku však často trvá desaťročia a často sa končí aj neúspechom.

Viac ako polovica
V roku 2008 zomrelo na ochorenia srdca a ciev takmer 30-tisíc ľudí, čo je viac ako polovica všetkých úmrtí, pričom na túto diagnózu zomierali viac ženy ako muži. Z údajov, ktoré poskytla doktorka Zuzana Podmanická zo Štatistického úradu SR, ateroskleróza bola priamou príčinou úmrtí stoosemdesiatich mužov a dvestoosemdesiatich žien. Podľa nej v príčine smrti "ateroskleróza" došlo v roku 2008 k poklesu oproti predchádzajúcim rokom, dôvodom je však predovšetkým zmena v súvislosti so skvalitňovaním štatistiky príčin smrti.

"Hlavným rizikovým faktorom je čoraz vyšší počet ľudí s nadváhou. Vývoj je jednoduchý: vyššia váha, nadváha a obezita vedú k diabetu asi po 50. roku života. A diabetes je možno najsilnejší rizikový faktor aterosklerózy a srdcovo-cievnych chorôb," vraví profesor Murín. Ako ďalej hovorí, k svojmu telu sa správame macošsky. "Čoraz viac fajčíme, necvičíme, priberáme. "Keď som pred tridsiatimi piatimi rokmi skončil medicínu, žilo na Slovensku 3,5 percenta diabetikov. Dnes je to už sedem percent, čo je stopercentný nárast," hovorí.

Nevyberá si
Súčasná medicína, teda v tomto prípade kardiológia, ktorá sa zaoberá chorobami srdca, urobila obrovský pokrok, ale v "pretekoch" s narastajúcim počtom ochorení zaostáva. Svetoznámy odborník na liečbu kardiovaskulárnych ochorení profesor Richard Češka povedal, že spoločnou príčinou týchto ochorení je ateroskleróza, dlhodobý chorobný proces, ktorý postihuje steny tepny.

Predispozícia na ňu je daná geneticky. Podobne ako nájdeme rodiny, v ktorých sa vyskytujú nádorové ochorenia, sú rodiny, ktorých príslušníkov vo zvýšenej miere ohrozujú srdcové ochorenia. Existuje rozdiel aj medzi pohlaviami. Ženy sú proti srdcovo-cievnym ochoreniam chránené do menopauzy oveľa viac ako rovnako starí muži. U tých sa prvé prejavy objavujú pred 55. rokom, u žien priemerne o desať rokov neskôr. Škodlivý vplyv fajčenia je jednoznačný, nikotín zrejme môže priamo poškodiť vnútornú vrstvu cievnej steny. Zvlášť nebezpečné je fajčenie už v detstve a denne vyfajčených 10 a viac cigariet.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa prvýkrát začalo uvažovať o možnosti spojenia medzi stravovacími návykmi a počtom srdcových záchvatov. Po dlhých rokoch diskusie sa až v osemdesiatych rokoch 20. storočia podarilo americkým vedcom jednoznačne dokázať súvislosť medzi stravovacími návykmi a rizikom vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Vysoký krvný tlak je príčinou a zároveň aj dôsledkom aterosklerózy. Zvýšený tlak na cievnu stenu poškodzuje jej transportné vlastnosti, čo uľahčuje prestup škodlivých molekúl (napr. LDL) do cievnej steny, a tým aj jej kôrnatenie.

Veľkú časť škodlivých usadenín tvorí cholesterol. Náš organizmus ho syntetizuje v pečeni z dodaných tukov alebo ho prijíma priamo v potrave, najmä vo vaječnom žĺtku a v tučnom mäse. V prípade nesprávnej výživy môže byť prítomný v tele vo väčšom množstve, ako je to žiaduce. Najdôležitejším transportérom cholesterolu je už spomínaný LDL. Väčšina cholesterolu v aterosklerotických plátoch cievnych stien pochádza práve z tohto LDL.

Všetko však môžete mať pod kontrolou. Treba len, aby sme si riziká uvedomili, a rozhodnúť sa, že s tým chceme niečo urobiť. Podľa profesora Češku treba dodržiavať zdravú životosprávu, ale ani tá nie je samospasiteľná.

Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK