Príbeh: Chce zmeniť budúcnosť počítačov

Verí, že všetky veci naokolo sa správajú podľa fyzikálnych vzorcov. Nech okolitý svet vyzerá akokoľvek zložito, podlieha určitým zákonitostiam.

Peter Rabatin by chcel študovať kybernetiku. Fyzika ho baví a chce vidieť, ako funguje v praxi.  Ako študent si vybral ťažkú úlohu.  Zaoberá sa témou, ktorá je predmetom záujmu vedcov už tridsať rokov: 2D kryštalizácia. Určite poznáte notebook, mobil a časopisy, ktoré vyrobili typografické stroje. A všetky tieto aj mnohé iné technológie sa môžu vyvíjať a zlepšovať aj vďaka pokusom mladého vedca, ktorý skúma zmenu skupenstva látok.

Nové pokusy
Kryštalizácia v dvojrozmerných systémoch bola aj témou Petrovej študentskej vedeckej odbornej práce, "Zaujala ma oblasť fázových prechodov, keď malou zmenou teploty, tlaku alebo iného parametra dochádza k zmene stavu látky. Napríklad topenie, tuhnutie, vyparovanie," vysvetľuje Peter. Rád skúma veci na rozhraní.

"Študoval som štruktúru molekúl na príklade vody, keď prechádza z kvapalného do pevného skupenstva. Zostavili sme model, v ktorom sme pomocou kompresora rôznou intenzitou fúkania sledovali rýchlosť náhodného pohybu častíc, ich teplotu a smer pohybu," vysvetľuje mladý vedec. Táto téma ešte nie je preskúmaná, existujú len dohady a hypotézy. "Takýto model ešte nikto neskúmal," hovorí. Keby sa dala vyrobiť jedna pevná a bezporuchová kryštalická vrstva, nanotechnológie by umožnili miniaturizáciu mikrosúčiastok do najrôznejších zariadení. Budúcnosť harddiskov v počítačoch či vo fotoaparátoch alebo vlastnosti polovodičov, ktoré sa zmenia pod vplyvom zmeny kryštalickej mriežky, to všetko ovplyvňuje Petrova vedecká téma.
Vedu mu priblížila profesorka
K pokusom so zmenou stavu látky ho priviedla profesorka fyziky Mária Švíková, keď raz na hodine s pomocou magnetiek predvádzala model pohybu molekúl pri premene látok z jedného skupenstva do iného. "Pripadalo mi to zaujímavé," spomína Peter. Profesorka si všimla, že študentovi otvorila brány do sveta vedy a ďalej motivovala jeho zvedavosť.

S pokusmi začal pod vedením profesorky ešte v druhom ročníku. "Pokusy trvali dlhé hodiny, ale náročné bolo vymyslieť metodiku. Išlo to na úkor môjho voľného času aj na úkor voľna mojej profesorky," priznáva maturant. Pre predstavu: pokusy zaznamenával na pätnásť videí a každé z nich spracúvali asi tridsať hodín. Na záznamy a vyhodnotenia si zostavil špeciálny počítačový program. Popri škole sa však stihol venovať aj cyklistike, kanoistike a turistike. 

Ocenenie z Paríža
Pre prácu o kryštalizácii v dvojrozmernom svete si musel naštudovať anglickú odbornú literatúru. Pomáhal mu aj spolužiak Jakub Jenča. Vlani so spoločnou prácou vyhrali prvé miesto na súťaži mladých vedcov Slovenska a v európskom finále získali čestné uznanie parížskych univerzít. "Za odmenu sme boli na exkurzii po laboratóriách, videli sme aj urýchľovače častíc, bolo to úžasné!" spomína Peter. Doma na Slovensku ich ocenili aj ako najkvalitnejší žiacky technický projekt a dostali sa medzi slovenské Talenty novej Európy.

"Na moju stredoškolskú prácu určite nadviažem - buď ja, alebo niektorí mladší spolužiaci, ktorí prejavili o túto tému záujem. Škoda toho nechať, keď sme prišli k prvým výsledkom. Lenže treba ich overiť na veľkom množstve údajov, aby sa dal urobiť definitívny záver. A to chce veľa času," uzatvára maturant.

Text: Zora Handzová pre magaazín Pravdy
Foto: archív Petra Rabatina