Kristína Farkašová: Oveľa radšej snívam, ako plánujem

V Česku však zažiarila aj v úspešnom filme Pouta. Po úlohe žeriavničky Kláry si ju filmári začali viac všímať a dostala úlohu v seriáli Vyprávěj. Bude hrať speváčku. Má však aj iný ako herecký talent. Vyrába tričká a tašky s vlastnými obrázkami. Rada kreslí aj po ľudských tvárach, keďže líčenie patrí k jej záľubám.

Ako vyzerá váš pracovný deň? 
Moje pracovné dni sa líšia, občas sú až kuriózne. Nedávno som napríklad začínala o šiestej ráno, skončila som o ôsmej večer a po celý deň som ochutnávala koláče. Nakrúcali sme pre reláciu Postav dom, zasaď strom tradičnú rubriku recepty, a to na štyroch rôznych miestach. Večer by ma už nikto neprinútil nič zjesť. A navyše ani  nemám rada sladké. Škoda, že sme nepripravovali napríklad suši. To by som si pochutila.

Dostali ste sa do tejto relácie aj vďaka tomu, že máte šikovné ruky?   
Išla som tradične na kasting. Vybrali mňa a Marcela Ochránka a napriek tomu, že sme sa predtým nepoznali, výborne sme si sadli. Na Marcelovi sa dokážem neskutočne zabávať. Niekedy musíme vypnúť kamery, aby sme sa dosmiali. Nikoho iného si v tejto relácií vedľa seba neviem predstaviť. Ak sa mám priznať, nemám veľmi rada záhradkárčenie. Máloktorý kvet u mňa prežije. Dokonca aj kaktus mi vyschol. Naša režisérka Bára Paššová to včas odhalila, a preto mi väčšinou pripadnú reportáže s kreatívnymi nápadmi a zvieratkami.
 
Manžel Kamil Mikulčík sa venuje hudbe. Budete spolu aj muzicírovať?
My to už robíme. Spievame si večer pri klavíri, vymýšľame pesničky, zložili sme pesničku kamarátke na svadbu.  Kamil komponuje, ja píšem texty a tvárim sa, že som jeho osobný hudobný dramaturg.
 
Spomínate na vlaňajšiu eurovíznu Moskvu, kde manžel spieval?
Pamätám. Bol to jeden z našich najdrahších výletov, čo sme absolvovali. Bola som tam chorá, čiže som si pozrela Moskvu iba v turistickom sprievodcovi. Určite to však považujem za výnimočný zážitok.

Tento rok ste chodili povzbudzovať súťažiacich v Eurosongu? 
Áno, dokonca som dosť účinkujúcich líčila a česala. Pomáhala som im s imidžom. Je to jedna z mojich záľub. Rada si kreslím po ľuďoch.
 
Ste v tom novátorská? 
Som, ale väčšine ľudí to prekáža.  Povedia: takto to nenosím. Inak boli všetci spokojní a všetky nevesty sa zatiaľ bez problémov vydali. Mám kamarátku, ktorú často líčim. Minule som jej nalíčila oči tyrkysovou a zlatou. Takmer odpadla, ale potom povedala, že ju všetci pochválili.

Spoliehate sa v živote skôr na náhodu alebo si plánujete veci dopredu? 
Mám rada náhody, hoci zároveň tvrdím, že náhody neexistujú. Sú to zhody okolností a mám rada, keď z nich vzniknú príjemné prekvapenia. Ja si plánujem skôr také drobnosti, veľké veci nie. Dodnes neviem, čím budem, "keď budem veľká". Mám sny, ktoré sa snažím plniť. Radšej snívam, ako plánujem. 

Najnaliehavejší sen? 
Potešilo by ma, keby som zasa nakrútila nejaký film. A chcela by som si zahrať aj v nejakom dobrom vtipnom seriáli.
 
Humor je vaša parketa?
Určite áno. Ja sa na seba veľmi rada zabávam. Účinkujem aj v Silných rečiach Jana Gorduliča. To mám veľmi rada. My sa ešte len učíme tento typ humoru - stand up. V Amerike je to tradícia - na niektorých ľudí, ktorí robia takýto druh humoru, bývajú vypredané haly. Česi sú v tom trocha ďalej. Hádam nám diváci dajú čas na zdokonaľovanie sa.  Ja som mala prvé rozprávanie o bratovi a druhé o mojom charitatívnom cítení. Hovorila som o tom, že sa vždy zamilujem do niekoho, kto má nejakú chybu alebo je to nešťastník.  Kamil by sa mal v princípe uraziť, ale on sa na tom zabával. V tomto je mojím fanúšikom. A s charitatívnym cítením,  to je pravda. Ja by som všetkých zachraňovala, ale za svetový mier budem bojovať, až keď budem miss.
   
Český film Pouta je však skôr vážny ako humorný. Ako ste sa dostali k úlohe slovenskej žeriavničky Kláry?
Tvorcovia filmu už rok hľadali predstaviteľku Kláry, keď som  mala ísť na kasting. Na kastingy chodím stále, asi raz za rok sa niečo podarí. Ja už tam idem viac-menej na kávu, nič od toho neočakávam. Nebýva to však jednoduché.  Dialógy väčšinou nahadzuje niekto,  kto nie je herec. Nakrúcajú nás v sterilnej miestnosti na  malú kamerku, takže nie je to nič ideálne. 

Je to pre vás adrenalín? 
Kedysi to bol pre mňa aj adrenalín, teraz súčasť práce. Keď som išla na kasting Pout, veľmi sa mi nechcelo. Neverila som, že by z toho mohlo niečo byť. V ten deň ma fotili od rána do popoludnia v dopravnom múzeu. Bola som unavená a prechladnutá, takže som účasť na kastingu zrušila. Nakoniec som sa však nechala zlomiť a išla som. Keď mi režisér Radim Špaček a  autor Ondřej Štindl začali vysvetľovať, o čo ide, že to je téma disidenti verzus  ŠtB, potešila som sa, pretože tieto témy sú mi blízke. Potom som išla na druhé kolo kastingu do Prahy.  Zasa som bola otrávená, že aj tak z toho nič nebude, tak sme si spravili s Kamilom dvojdňový  výlet do Prahy, ktorého súčasťou bol aj kasting. Bez viery vo výhru som sa zúčastnila a oni ma zobrali!

Vaša hrdinka sa volá Klára, zostala  nedotknutá režimom.  Chápali ste od začiatku tú postavu? Je naivná? 
Klára má skôr svoj vlastný svet, v ktorom si žije. Určite nie je naivná.
  
Vedeli ste zahrať žeriavničku? 
Žeriavnička som bola, iba keď som jazdila na žeriave, a to som zvládla po rýchlom školení. Tam bolo treba hrať úplne iné veci. Vzťah s disidentom, stretnutia s eštebákom, ktorý ničí všetkých naokolo. Klára nie je typická robotníčka. Stretáva sa so spisovateľmi, disidentmi.

Je asi intelektuálka so zlým kádrovým posudkom.
Nie, ona ho mala čistý, ale ten eštebák začal zariaďovať, aby ho mala zlý. Ten človek je hlavná postava filmu, volá sa Antonín a hrá ho  Ondřej Malý,  herec  z Hradca Králové. Je to neskutočne dobre napísaná a samozrejme aj zahraná postava. Dokonca sa o tom Antonínovi v kritikách píše ako o novom type  negatívneho hrdinu. Ohúril nielen kritiku, ale aj  divákov. Postavičky okolo sú len taký planktón,  on sa ich snaží zničiť a jedine Klára z toho vyjde víťazne, lebo jediná ho dokáže poslať do kelu. Nebudem však už viac prezrádzať, o čom to celé je. Film som videla celý až na premiére a bola som z toho hotová.
 
To vás tak prekvapil? 
Vždy mám rada to, čo urobím, ale neočakávala som, že ten film bude až taký pôsobivý. Keď som čítala, že to je najlepší český film za posledných desať rokov, tak som sa za počítačom rozplakala. Už som vďaka tomu dostala aj úlohu v seriáli v Prahe. Volá sa Vyprávěj a prvý raz som dostala úlohu bez kastingu! Tento seriál dostal cenu Týtý, nakrúcajú sa ďalšie diely a ja tam hrám speváčku v sedemdesiatych rokoch.
 
Takže film  Pouta vám priniesol aj šťastie. Ste teda úplne spokojná? 
No, keď som si film pozerala, pri  každom jednom obraze som si pomyslela,  že by som to mohla zahrať inak a lepšie. Teraz mi napadajú veci, ktoré som vtedy nevedela. Každá  veta, ktorú máte v scenári, sa dá povedať na tisíc spôsobov. Keď sa nakrúca, nepostupuje sa chronologicky, začiatok sa niekedy nakrúca na konci a podobne.  Hercovi môžu uniknúť súvislosti. Chýba mu predstava, ako to bude  vyzerať vcelku. Nevidí, čo nakrútili kolegovia.
  
V Prahe vás už teraz na ulici spoznávajú? 
Nie je to taký ten masový film. Neviem, koľko divákov ho videlo, ale rozhodne mám v Prahe svoju intimitu. Na našom filme sa dá zasmiať, nie je prepolitizovaný. Sociálna či politická situácia sa tam odráža len na vzťahoch jednotlivých postáv.

Popularita príde, až keď budete hrať v seriáli.
Uvidíme, do akej miery mi postavu rozpíšu. Mne je dobre, keď ma nezdravia ľudia v obchode len preto, že ma niekde videli. Mám rada pokoj.
 
Teraz si na živobytie zarábate moderovaním.... 
Áno, žijem v podstate z moderovania. Túto sezónu som moderovala asi sedem plesov. Návrhárka Janka Pištejová mi požičiavala šaty, vždy som bola krásna a občas som sa cítila ako princezná. Moderovanie ma veľmi baví. Je to skĺbenie herectva a vlastnej tvorby. Vďaka herectvu sa nebojím stáť pred ľuďmi a môžem uplatniť aj niečo z dramaturgie, ktorú som študovala. Nič si nepripravujem dopredu, musím rozmýšľať na mieste,  niekedy sa môže stať, že mi idú ústa rýchlejšie ako mozog, ale učím sa na vlastných chybách. Vlani sme moderovali s Michalom Hudákom, bolo to výborné. Raz sme sa tak rozosmiali, že sme nevedeli prestať a ostatní mali potom tiež dobrú náladu. A moderovanie je aj príjemný adrenalín.
 
Vaša fenka Pompi sa preslávila tým, že hrala aj v Štúdiu L + S.  Pokračuje v hereckej kariére? 
Pompi sa už herectvu nevenuje. Je to žena v domácnosti. Možno časom vydá knihu.

Objaví sa ešte niekedy váš prvý psík, ktorý existoval len vo vašej fantázii? Kam vlastne zmizol? 
Bol to imaginárny psík a možno zostal v nejakej električke. Keď som bola malá, nemohla som mať psíka, lebo moji rodičia správne usúdili, že psík v paneláku nie je to pravé orechové. A tak som si psíka vymyslela. Bola to kolia podľa filmového psíka Lassie. Chodila so mnou všade. Chodila som s ňou do parku vždy vtedy, keď som mala byť na hodine klavíra. Bola na vôdzke a do električky som jej dávala náhubok, vedela si sadnúť. Úžasný pes. Bezproblémový. Predpokladám, že ma ľudia pri týchto činnostiach pozorovali a som rada, že ma nikto nezatvoril do ústavu. 

Boli to vlastne etudy... 
V princípe áno, pantomimické, ale mne sa nezdalo, že hrám. Dodnes sa  mi zdá normálne mať imaginárneho psa. Verím heslu: Nezraď svoje túžby!! Keďže som psíka nemohla mať, mala som vymysleného a bola som spokojná. A teraz máme dvoch psíkov - Pompi a Borku.
  
Čo pre vás znamená jar? 
Na jar som šťastná! Vo februári už zomieram zo zimy, nemám ju rada, stačili by mi dva týždne snehu, lyžovačka  a potom hneď jar.  Milujem jar. Pred oknom do spálne máme čerešňu, keď sa ráno zobudím, prvé, čo vidím je rozkvitnutá čerešňa. Usmievam sa. 
  
A leto? 
Leto sú prázdniny! Tento rok som si vybavila mesiac voľna a ideme s Kamilom do Španielska na "road trip",  to znamená, že berieme len auto, psy a stan. Cez Provensalsko pôjdeme až do Španielska, kde sa nám bude páčiť, tam sa zastavíme.
 
Myslíte už aj na jeseň? 
Jeseň mám rada, lebo všetko vonia. Rada dýcham  napadané lístie. Zrekonštruovali sme rodinnú chatu v Tatrách. V rámci môjho psychického zdravia sa tam snažím každý mesiac chodiť na pár dní. Budem si tam užívať všetky ročné obdobia. Chodili sme na chatu od malička, s bratrancom sme hovorili, že všade dobre, na chate najlepšie. Potrebujem prírodu. Tam si čítam  a chodím na prechádzky. V Tatrách sa napríklad pozriete na oblohu a vidíte toľko hviezd, čo ste v živote nevideli, a keď sa tam dívate tri minúty, tak vidíte tri hviezdy padnúť. A vždy si niečo želám. A verím, že sa mi moje sny budú plniť.  Nemať sny je pomaly horšie, ako mať smrteľnú chorobu.

Kristina Farkašová
Herečka  sa narodila  1. júla 1982 v Bratislave, vyštudovala  dramaturgiu na VŠMU. V roku 2004 začala hrať v Radošinskom naivnom divadle, účinkovala aj v pražskom Činohernom klube. Hrala vo filme Poslední  plavky a Pouta. Diváci ju poznajú z televíznych seriálov - Rádio Fresh,  Rodinné tajomstvá, Ordinácia v ružovej záhrade. Začína účinkovať v seriáli Vyprávěj.  Na Jednotke moderuje reláciu Postav dom, zasaď strom.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu