Kyberšikanovanie hrozí deťom najčastejšie
Všetky podoby šikanovania cez internet sú nebezpečné.
Je jedno, či ide o vyhrážky cez chat, krádež identity, či zverejňovanie fotografií alebo nahrávok z mobilu. Aj keď si mnohé deti riziká uvedomujú, pokojne zverejnia svoju fotografiu či osobné údaje. Pritom len malé percento z nich hľadá pomoc u rodiča či pedagóga. Väčšinou sa uzatvárajú do seba alebo tento problém komunikujú s kamarátmi. Pri kyberšikanovaní ide o zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych a nenávistných správ a zastrašovanie osôb. Je to najmä anonymita, ktorú internetové prostredie ponúka. "Jej zákernosť je aj v tom, že agresor môže šikanovať nepretržite. Toto šikanovanie nie je menej nebezpečné ako fyzické šikanovanie," prízvukuje Tóthová-Šimčáková.
Kedy môže byť dieťa šikanované
• ak zrazu prestane používať počítač
• keď sa zdá nervózne alebo neisté pri čítaní e-mailov alebo správ v mobile
• ak nechce chodiť do školy alebo do spoločnosti
• vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači
• ak sa z nevysvetliteľných príčin stane uzavreté
Čo môže ohrozovať
• Cyberbullying - kyberšikanovanie je šikanovanie pomocou internetu či mobilného telefónu
• Cyberstalking - online prenasledovanie, označuje sa tým zneužívanie online komunikácie, napríklad virtuálne prenasledovanie, obťažovanie a zastrašovanie cez internet
• Flaming - zverejňovanie urážlivých správ
• Grooming - vytváranie detskej identity dospelými na najrôznejšie, väčšinou pedofilné účely
• Happy slapping - "žartovné zauchá", druh šikanovania, ktorý spočíva v nakrútení útoku na nič netušiacu obeť a následné rozosielanie záznamu
• Hate speech - nenávistný prejav
• Phishing - týmto slovom sa označujú podvodné e-maily, prostredníctvom ktorých je príjemca pod nátlakom hrozby nútený vyplniť osobné údaje, ktoré sú potom zneužívané
Zdroj: zodpovedne.sk
Sú deti surfujúce na internete v bezpečí?
• Prístup k internetu má až 97,9 % detí, menej ho využívajú len deti na vidieku
• Mobil používa 95,7 % detí
• Pokiaľ ide o bezpečnosť internetu, najčastejšou odpoveďou - 40,9 % - bolo, že internet môže byť niekedy bezpečný a niekedy nebezpečný. Pritom iba 26,9 % detí malo strach zo zoznámenia sa s cudzími ľuďmi, závislosti sa obáva iba 11,5 %, zneužitia údajov len 7,7 percenta
• 40,4 % už vstúpilo na stránku s obsahom určeným osobám starším ako 18 rokov
• 51,8 % detí udáva, že nezverejnili žiadne osobné údaje
• Až 30,6 % pozná niekoho, kto sa podieľal na tvorbe fotografií alebo videí, ktorých cieľom bolo zosmiešniť alebo ponížiť niekoho
• 19 % opýtaných sa stretlo s sexuálnymi návrhmi prostredníctvom internetu alebo mobilu
• 17,7 % detí sa stretlo s cudzím človekom, ktorého predtým poznali len virtuálne. O tomto stretnutí nikomu nepovie až 31,5 % alebo o ňom povedia kamarátom (43,5 %). Rodičom o stretnutí povie iba 23,1% detí
• Až 28,7 % rodičov sa podľa vyjadrení detí nezaujíma o to, čo robia na internete
• Väčšina detí (63,5 %) tvrdí, že v rodine nemajú vytvorené pravidlá na používanie internetu
Zdroj: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Buďte obozretní
• Všímajte si, s kým vaše dieťa komunikuje
• Sledujte správanie, zvyky, pocity a prejavy dieťaťa
• Poučte ich o tom, aby na internet nedávali žiadne fotografie či videá
• Odtabuizujte témy sex a sexualita
• Oboznámte dieťa s tým, že aj na internete alebo pri mobilnej komunikácii číha nebezpečenstvo
• Nie je bezpečné dávať na internet alebo cez mobil svoje osobné údaje
• Vysvetlite dieťaťu, že s niekým, s kým sa zoznámilo cez internet alebo mobil, sa nesmie osobne stretávať
• Naučte sa sami viac o používaní počítača, internetu a mobilov
• Používajte internet spoločne so svojimi deťmi, nájdite spolu stránky, ktoré sú vhodné
Zdroj: zodpovedne.sk
Text: Dorota Hudecová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK