Deti túžia po peniazoch a úspechu. Chýba im však tolerancia

Sú nároční a žiadajú drahé dary a značkové veci. Chýba im tolerancia, zažívajú krízu autorít, sú agresívni voči spolužiakom, učiteľom aj rodičom. Aj taký je obraz súčasnej mladej generácie.

Na deti sa začalo pozerať ako na ľudí až v prvej polovici minulého storočia, pripomína známy  austrálsky rodinný terapeut Steve Biddulph. Dovtedy mnohé z nich zomreli, kým sa dožili dospelosti a ostatné nikto nepovažoval za dôležité. "Ale kyvadlo sa prehuplo na opačnú stranu. Dieťa je teraz najdôležitejším členom rodiny," píše vo svojej knihe Prečo sú šťastné deti šťastné. A tento posun nebol dobrý ani pre rodičov, ani pre deti, varuje.

Nároční sú rodičia aj deti
"Mám pätnásťročného syna a som z neho zúfalá," zdôveruje sa matka jedináčika. "Snažili sme sa ho vychovávať, ako najlepšie vieme, vybrali sme mu dobrú súkromnú školu, ale on sa k nám správa hrozne. Mňa znevažuje, som preňho hlúpa, otravná, ničomu nerozumiem, tak načo sa ho vôbec na niečo pýtam! Nie som preňho nič," sťažuje sa. Ak mu o niečo ide, vie byť sladký ako med, no väčšinou je jedovitý a sebecký, rodičia nie sú preňho žiadnou autoritou, nerešpektuje pravidlá. V škole je to však jednotkár.

Pesimisti na základe takýchto skúseností vyhlasujú, že vyrastá generácia bezohľadných ľudí, ktorí neuznávajú žiadne autority. Ide im len úspech, moc a peniaze. "Ako každá generácia, aj oni sú len obrazom svojej doby," podotýka psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. Individualizmus, materiálny blahobyt a stres, to sú kľúčové znaky typické pre súčasnú rodinu.
Systematický reprezentatívny výskum psychologických charakteristík detí sa posledných päťdesiat rokov nerobil. Deti sa však určite líšia od rodičov, tí zase vyrastali inak ako ich rodičia a sú tiež iní. A nie je to len tým, že žijú medzi čoraz dokonalejšími technickými vymoženosťami, v dobe globalizácie informácií, kultúry, obchodu aj myšlienok. Za posledných dvadsať rokov sa zmenila spoločnosť. Na deti číha drogová závislosť, násilie, hry na hracích automatoch, rozširovanie náboženských siekt, prejavy záškoláctva, šikanovanie, problémové správanie. Upozorňuje na to  psychológ Štefan Matula, autor viacerých výskumov o patopsychológii mládeže.

"Politické zmeny priniesli aj nezamestnanosť, nárast kriminality, stupňovanie násilia v televízii, ale aj napríklad ohlupovanie ľudí neraz pochybným veštením budúcnosti. A ak k tomu ďalej prirátame technický pokrok, nároky na psychické kapacity rastú nielen u detí, ale aj u dospelých," vysvetľuje Matula. Deti pokladajú násilie a agresivitu za normu, lebo nedokážu tak ako dospelí racionálne prehodnotiť všetky katastrofické správy, ktoré počujú. Preto sa v ich správaní čoraz častejšie prejavuje zvýšená agresivita, egocentrizmus a ignorovanie autorít.

Kult tela
Dnešné dievčatá sa obliekajú oveľa vyzývavejšie. V dvanástich im ešte ani nestihnú narásť prsia, ale už nosia hlboké výstrihy a krátke sukne, aké by sa ich mamy hanbili obliecť aj v pätnástich. Súvisí to s väčším kultom tela, ktorý na deti odvšadiaľ útočí.  Aj záujem o sexualitu sa u  detí prebúdza skôr ako v ich rodičoch.

Školská psychologička Eliška Kostelníková je preto presvedčená, že osvetu o antikoncepcii treba robiť už medzi ôsmakmi a deviatakmi v základnej škole. "Väčšina z nich je síce ešte bez prvej sexuálnej skúsenosti, ale nemajú k tomu ďaleko," vyhlasuje.

Deti dospievajú rýchlejšie, majú väčší rozhľad, ale čoraz horšie správanie. Vyplýva to aj z toho, že pociťujú tlak zo strany rodičov. Ak je v rodine dieťa iba jedno, rodičia naň sústredia všetku pozornosť a majú naň privysoké nároky.

Rodičia sú nároční a kladú na deti neúmerné požiadavky. Takmer každý druhý rodič je presvedčený, že jeho dieťa je nadané a výnimočné. Chce, aby malo výborné výsledky v škole a popoludní ho preťažujú množstvom krúžkov a záujmových aktivít. Trojkári a štvorkári boli kedysi v škole bežní, dnes je to rarita. Podľa skúsenosti psychologičky je však medzi nimi veľa šikovných žiakov, ktorí nevedia zvládnuť stres, a preto nemajú také známky, aké by vďaka svojmu intelektu mohli mať. "Sme unáhlení, sme rýchli a chceme všetko hneď a to prenášame aj na deti," vyhlasuje Mária Tóthová-Šimčáková.

Sú nesamostatné
Problémom detí je aj chýbajúca samostatnosť. Čiastočne to súvisí s tým, že svet je menej bezpečný. Na cestách jazdí veľa áut, po uliciach sa potulujú kriminálne živly, na deti striehnu drogy. Rodičia preto chránia deti oveľa viac ako ich rodičia chránili ich. Kým predošlá generácia trávila detstvo na ulici medzi kamarátmi, dnes rodičia svoje deti nepustia von bez dozoru a všade ich vozia.

"Deťom rodičia kúpia mobil, keď majú osem rokov, ale kľúč od bytu im nedajú, lebo ich nepovažujú za také zodpovedné, aby mohli ostať doma dve hodiny samy," vyhlasuje psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. Pozná deti, ktoré v dvanástich rokoch nevedia ísť samy do školy a zo školy, do obchodu, niečo si uvariť, iba ak zaliať cereálie studeným mliekom. Rodičia nevedú deti k samostatnosti. Neuvedomujú si, že môžu pomáhať s obliekaním trojročnému dieťaťu, ale keď má sedem, musí to zvládnuť už samo. Tým, že urobia všetko za nich, držia deti v závislosti. Vyžadujú však od nich zodpovednosť a to bez samostatnosti nejde.
 
Liberálna výchova
"Keď som sa dozvedela, že spolužiaci môjho štrnásťročného syna sa na školskom výlete opili, zaskočilo ma to," priznáva matka gymnazistu. Keď však jej syn vzápätí dodal: "Neboj sa, mami, ja viem, koľko znesiem," ostala v šoku. Zarazilo ju aj synovo ubezpečenie, že veľa nepije, lebo si dá radšej marihuanu. "Podľa teba je zdravšie, ak sa moje spolužiačky každý piatok a sobotu opijú tak, že o sebe nevedia?" argumentoval tínedžer.

Podľa skúseností pedagógov nie je žiadnou zriedkavosťou, že na školskom výlete sa opijú už siedmaci. "O alkohole treba robiť osvetu ešte na prvom stupni. Deti ho nemusia kupovať, môžu ho vziať rodičom z baru a nevedia, čo sa stane," varuje Eliška Kostelníková.

Po stáročiach autoritárskej výchovy sa v polovici minulého storočia stala módou liberálna výchova. Dovtedy deti nesmeli takmer nič, ich potreby a názory nebral nikto do úvahy. Teraz im rodičia dovolia takmer všetko, sú priateľskí a netrvajú na autorite. Lenže deti sú netolerantné voči svojim rodičom. Neakceptujú, keď musia na niečo čakať. Či už je to pozornosť rodičov, dary, uskutočnenie vlastných plánov.

Rodičia sa prispôsobujú deťom až neúmerne, ale deti ich nevedia tolerovať. Držia v rukách taktovku a dirigujú život celej rodiny. To ony určujú program na víkend, jedálny lístok, pravidlá domácnosti. Rodičia okamžite skáču, aby svojmu potomkovi vyhoveli a deti odmietajú chvíľu počkať. "Niekedy sa mi zdá, že im plníme želania ešte skôr, ako ich stihnú vysloviť. A tak ich oberáme o možnosť po niečom túžiť," myslí si Ivan, otec dvoch synov z Bratislavy.

Dieťa si len zaželá, že chce jesť alebo piť - a už sú všetci dospelí na nohách, aby ho obslúžili. Dieťa si zmyslí, že chce ísť do kina a všetci sa mu prispôsobia. Potreby dieťaťa dnes stoja nad potrebami dospelých, nad potrebami celej rodiny.

Deti sú sebecké
Deti sú sebecké, ale často len rovnako ako ich rodičia, ktorí im nedopriali mať súrodencov, lebo je jednoduchšie starať sa len o jediné dieťa. V rodine s dvoma a viacerými deťmi nie je priestor na egocentrickosť, starší súrodenci nutne preberajú časť zodpovednosti za mladších. Stačí však, ak je medzi dvoma deťmi v rodine veľký vekový rozdiel, potom už obe vyrastajú ako jedináčikovia. A tí sa nemajú kde naučiť rozdeliť sa s niekým iným, byť tolerantní a empatickí k potrebám druhých.

Súčasná rodina sa scvrkla len na základnú bunku: mama, otec a dieťa, prípadne dve deti. A často je ešte menšia, ak sú rodičia rozvedení a deti žijú len s jedným z nich. Starí rodičia, strýkovia, tety, bratranci a sesternice už žijú inde.

Niektoré deti sa dokonca stretávajú iba s jedným - dvoma rovesníkmi, s ďalšími ich rodičia nekontaktujú, žijú v sociálnej izolácii. Ako sa rozširujú kruhy na vode, tak by sa mal s vekom rozširovať aj okruh ľudí, s ktorými sa dieťa stretáva, aby sa naučilo komunikovať s rôznymi ľuďmi v rôznych situáciách. Odborníci to nazývajú sociálna kompetencia. Dnešné deti jednoznačne majú problémy s autoritami a cítia to najmä ich učitelia.

Učiteľ má o to ťažšiu pozíciu, že rodič ho nepodporí a jeho autoritu, naopak, znižuje, napriek tomu, že učiteľ sa na výchove dieťaťa podieľa polovicou času každý deň. "V každej triede v základnej alebo v strednej škole sedia priemerne traja problémoví žiaci, s ktorými si už pedagógovia nedokážu sami poradiť," uvádza psychológ Štefan Matula.

Z toho vyplývajú aj nasledujúce čísla, pretože oči si netreba zakrývať ani pred kriminalitou mladých ľudí. Deti do 18 rokov sú na Slovensku páchateľmi 12,2 percenta objasnených trestných činov. Z toho deti do 14 rokov majú na svojom konte viac ako tisíc trestných činov za rok a deti od 14 do 18 rokov takmer päťtisíc. V prevažnej miere sú to násilné činy, potom mravnostné a napokon majetkové a ekonomické. "Vek páchateľov sa pritom znižuje, preto bola na Slovensku znížená veková hranica trestnej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov," uvádza hovorca Prezídia Policajného zboru SR Viktor Plézel.

Učiteľka základnej školy Anna Chrenková rozdiely medzi generáciami nerobí. Deti sú vždy len deti – sú naším zrkadlom, robia iba to, čo sa od nás dospelých naučili. Problém vidí v dnešnej spoločnosti, kde dochádza k citovej otupenosti a nárastu agresivity a v rodine často nie je na výchovu detí čas.

"Deti treba chrániť pred zlou spoločnosťou, musíme ich odmalička učiť chápať určité mravné pravidlá a riadiť sa nimi. My dospelí, ktorí s na ich výchove podieľame, by sme im mali vysvetliť,  ako majú byť zodpovedné za svoj život aj za svoje zdravie," dodáva učiteľka. Ani tie najlepšie technické a materiálne podmienky nedokážu nahradiť citovú výchovu.

Materiálne založené
Na výchove sa zle podpísal aj materiálny dostatok. Jedlo, ktoré deťom nechutí, vyhadzujeme a čokoláda už vôbec nie je výnimočná a za odmenu, ale samozrejmosť. Kedysi bol "prídel" jedna tatranka na deň a dnes dieťa dostane niečo sladké na každú desiatu, ale aj popoludní a večer. Odmala deti dostávajú drahé dary alebo priamo peniaze, no pritom nepoznajú ich hodnotu, nevedia, aké úsilie je potrebné na to, aby ich človek zarobil. Ak dostanú všetko, čo chcú a bez akejkoľvek námahy, nevedia si to vážiť a sú od peňazí závislé. Majú značkové oblečenie, posledný technický model mobilu, biopotraviny...

"Keď som s deťmi robila aktivitu, pri ktorej mali napísať päť základných životných hodnôt, našli sa deti, ktoré napísali zdravie a šťastie. Boli to však tie, ktoré na vlastnej koži zistili, aká dôležitá je rodina a láska. No sú aj deti, ktoré medzi prvými uviedli peniaze, lebo sú zvyknuté, že na čo ukážu, to majú," hovorí psychologička.

Rodičia nevedia určiť deťom jasné hranice, nemajú jasno v tom, aké správanie od nich vyžadujú. A nezapájajú deti  primerane do života rodiny, aby pomáhali a vedeli sa prispôsobiť potrebám rodiny a požiadavkám rodičov a nielen aby ich určovali.

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK