Štúr a Malachovský: Sadli sme si na prvý pokus

René Štúr: Sväťo je dobrák od kosti

Pamätáte si na prvé stretnutie so Sväťom Malachovským?
Bol som prvák na VŠMU a moja spolužiačka mi chcela predstaviť svojho nového priateľa. Ja som sedel na okne a hodinu som si krátil fúkačkou. Ten jej nový priateľ sa na mne dosť zabával a keď som sa otočil, uvidel som Sväťa.

Čím vás zaujal?
Je to "sympaťák" a dobrák od kosti.

Má nejaký zlozvyk, ktorý by ste chceli na ňom zmeniť?
Všetci máme nejaký zlozvyk a ak by som ho chcel meniť na Sväťovi, už by to nebol on.

Stretávate sa aj mimo práce?
Pretože sme spolu každý deň,  je pochopiteľné, že si musíme od seba aj oddýchnuť. Takže si v súkromí dávame od seba oddych. 

Spoločne ste pripravovali reláciu Ooops! Čo vás okrem humoru spája?
Kuchyňa, pretože obidvaja radi varíme. Dokonca sme v minulosti chodili aj na súťaž vo varení kapustnice, žiaľ, teraz už nestíhame.

Kde čerpáte inšpiráciu pri tvorbe zábavných relácií?
V bežnom živote, pretože sa stačí pozerať okolo seba a možno sa trošku viac zamerať na určité rozhodujúce momenty a humor je na svete.

O komikoch sa hovorí, že sú v súkromí dosť smutní a melancholickí ľudia. Ako je to vo vašom prípade?
Nemám pocit, že by som bol smutný, ale je pravda, že niekedy si chcem v spoločnosti len tak posedieť a ostatní odo mňa očakávajú, že budem ľudí zabávať.  Ak nič nerobím a len sedím a počúvam, ani sa nečudujem, že na nich pôsobím ako smutný. Bavím sa rád, ale nedá sa len stále zabávať.

Sväťo Malachovský: Reného mám pod kožou

Pamätáte si na prvé stretnutie s René Štúrom?
Pamätám si to veľmi dobre, prebehlo zhruba pred pätnástimi rokmi v poobedných hodinách na Ventúrskej ulici.

Ste typ človeka, ktorý rýchlo nadviaže s neznámymi ľuďmi kontakt?
Nie, u  mňa to chvíľu trvá.

A čím vás zaujal René?
Už len tým, že v jeho prípade to "pustenie pod kožu" trvalo len chvíľu, čo prekvapilo aj mňa samotného. Sadli sme si na prvý pokus.

Kedy ste zistili, že  sa humorom dokážete uživiť?
Nemáme pocit, že by sme robili niečo extra iné, jedinečné či vzácne. V našom prípade zohráva hlavnú úlohu to, že si rozumieme a to, čo robíme, nás neskonale baví.

Musia byť dvaja komici priateľmi, aby našli symbiózu aj v humore, alebo sa to dá zahrať?
V našom prípade priateľstvo funguje a preto odpovedám – áno, fungujeme, lebo sme aj priateľmi.

V relácii Ooops! ste si nejako špeciálne rozdeľovali úlohy?
Nie, fungujeme rovným dielom.

Dá sa humoru naučiť alebo musí byť vrodený?
Myslím si, že istú dávku exhibície musí mať človek už v sebe. A veľa sa dá aj remeselne naučiť či odpozorovať. 

Text: Martina Habláková pre Magazín Pravdy
Foto: Zdeno Gáfrik pre Pravdu