Viac ako nevera ničí vzťahy nedostatok tolerancie

Oni o tom len menej hovoria, pretože neradi rozpitvávajú vzťahy. Z rozdielnych názorov a nedostatku tolerancie pramenia búrky, ktoré síce vyčistia vzduch, ak ich je však priveľa,  ničia život obom pohlaviam.

To, že mužov "vytáčajú" nákupné maniačky, hysterické a žiarlivé ženy, asi nikoho neprekvapí. Spolužitie však otravuje aj rad menej nápadných prejavov, ktoré robia vo vzťahu dusno. Väčšine mužov sa nepáči, ak sa život ženy krúti len okolo nich. Majú pocit, že sa tak na nich vytvára priveľký tlak. Muž sa potom cíti zodpovedný za partnerkino šťastie a naplnenie, čo nepovažuje za fér.
Rád žene dopraje jej vlastné hoby, ak ním však má byť nakupovanie, nech neráta s jeho sprievodom. Väčšina mužov nevie, ako kombinovať farby a aké topánky sa hodia k akej kabelke. Vôbec ich to nezaujíma a ich jediným cieľom je skončiť nákupné utrpenie a pobrať sa domov. Isteže, aj muži sa niekedy vyberú nakupovať, vtedy však presne vedia, čo chcú. Žena to pri nákupoch vie zväčša približne, ale to jej nebráni brázdiť aj obchody s celkom iným zameraním.

Ani doma by sa žena nemala muža pýtať, čo si myslí o jej aktuálnej odevnej kreácii. Na výstrahu môže poslúžiť príklad zo života. Žena si doma s nadšením skúša nové šaty a pýta sa partnera, ako v nich vyzerá. Ten, vyrušený z práce, len zdvihne zrak od počítača, ledva sa na partnerku pozrie a dobromyseľne povie: Vyzeráš, ako vyzeráš, a pokračuje v práci.
Ďalším bodom, ktorí muži nenávidia, je totiž vyrušovanie vo chvíli, keď sa venujú inej činnosti. Neznášajú ženino očakávanie, že prídu vždy, keď ich zavolá. Podľa vlastných slov si vtedy pripadajú ako pes, ktorý má poslúchnuť na povel. Žena predsa vie, že práve robia čosi iné. Ak niečo chce, môže prísť za nimi.  Režisér a scenárista Václav Marhoul upozorňuje: "V prípade opakovania povelu prichádza rebélia, a to zásadná a ku konfliktu vedúca!"

Ak pár zažije uvedené prípady na vlastnej koži, ukáže sa, ako sa vie navzájom tolerovať. Psychologické výskumy často dokazujú, že tie tolerantnejšie vo vzťahu sú ženy. "Viac im záleží na zachovaní rodiny, snahe neublížiť deťom, majú záujem udržať vzťah, aj keď ešte nemajú deti, bývajú citovo viac angažované, prípadne ekonomicky závislejšie od partnera," vymenúva dôvody psychologička Monika Gajarová. Muži radikálnejšie napríklad riešia neveru.

Ženy sú z uvedených dôvodov náchylnejšie odpustiť, muži sa s úlohou paroháča zmieria len málokedy. Muži oveľa menej ako ich partnerky tolerujú pracovnú vyťaženosť. "Mýtus, že žena sa má starať o domácnosť a rodinu živí muž, a teda on má právo na budovanie kariéry, je v našej spoločnosti  ešte stále hlboko zakorenený," podotýka psychologička. Zaujímavosťou však je, že ženy sú menej tolerantné voči partnerovej matke a jeho záľubám, aj keď by sa dal predpokladať opak.

Len neopisuj každý krok
Pomyselný rebríček otravných ženských vlastností sa začína sklonom žien urobiť si o veci záver skôr, ako majú k dispozícii všetky fakty. Len o čosi menej mužov rozčuľuje, keď ženy robia plány bez toho, aby ich s nimi konzultovali.
Mužov tiež rozčuľuje ženský spôsob rozprávania. Keď sa muž opýta, čo sa stalo, očakáva podstatu, nie podrobný opis celého dňa od okamihu, keď žena vytiahla päty z domu, až kým sa doň nevrátila. A potom sa ženy čudujú, že ich muži nepočúvajú. Muži chcú fakty, nie počúvať o problémoch pri hľadaní miesta na parkovanie, o kreténskom šéfovi, kolegyni, ktorá si obliekla rovnaké tričko. Jednoducho to nechcú počuť.
Muži tiež neznášajú, keď sa ich ženy pýtajú na radu a potom sa ňou neriadia. Žena sa napríklad mužovi sťažuje, že v práci ju kolegyňa za chrbtom ohovára a pýta sa, čo má robiť. Muž jej poradí, aby nepríjemnej kolegyni pred všetkými povedala, že je hlupaňa a za chrbtom ju tiež trochu poohovárala. Žena poďakuje za radu, ale keď sa jej na druhý deň muž opýta, či to urobila, povie: eh, nemala som šancu. Muž sa čuduje, ako nemohla mať šancu, keď kolegyňa sedí hneď vedľa nej. On by totiž problém s iným mužom riešil priamo.

Mužský únik
Mužskú potrebu slobody sme už spomínali. Aj preto muži neznášajú, keď ich ženy kontrolujú – stále sa pýtajú, čo robia, kam idú a kedy sa vrátia. Na druhej strane, ženy nechápu mužskú potrebu unikať do mužských spolkov, z ktorých sú ony vylúčené.
Aby bol antirebríček úplný, doplňme ešte ženský zvyk oznamovania celkom očividných vecí. Žena napríklad povie, že niečo spadlo a dodá: nestihla som to chytiť. Mužovi je okamžite jasné, že to nemohla zachytiť, keď daná vec leží rozbitá na zemi na tisíc kúskov. Niekedy muži dokonca ženy upodozrievajú, že  celkom jasné veci oznamujú len preto, aby získali čas a videli ich reakciu. Tým nezostáva nič iné, len povedať: áno, miláčik, pokúsim sa to opraviť alebo aspoň upratať, aj keď oznamuješ celkom očividnú vec, ale ľúbim ťa.

Hádka je prospešná
"Partnerské vzťahy sú málokedy také zdravé a vyrovnané, aby sa muž a žena nemuseli v niektorých veciach  navzájom prispôsobovať. Na miere podriadenia sa partnerovi možno ukázať, nakoľko je konkrétny vzťah zdravý," hovorí psychologička.  Podľa nej platí takzvaná Darwinova teória o tom, že prežije a dlhodobo úspešný bude len ten, kto sa vie lepšie prispôsobiť podmienkam -  aj vo vzťahoch.  Kto sa vo väčšine prípadov podvolí vôli partnera, sú ženy. Otázne je, či  možno podkladať ich ústupky za úspech. Vzťah navonok síce môže dlhodobo a na pohľad úspešne fungovať. Muž je v takomto partnerstve naozaj spokojný, pretože manželka ho necháva rozhodovať, ale ona sa môže vnútorne trápiť.

"Každý vzťah si žiada veľkú dávku tolerancie a istú mieru prispôsobenia sa, ale nesmie to ísť na úkor osobnosti  ani jedného z partnerov," hodnotí Gajarová. Vzťahy bez hádky podľa psychologičky neexistujú. Partneri, ktorí spolu nemajú konflikty, komunikujú len na veľmi povrchnej úrovni alebo jeden ustupuje tomu dominantnejšiemu z dvojice. Takýto vzťah rozhodne nemožno pokladať za rovnocenný. "Nepokladám vo vzťahoch za prospešné vyhýbať sa hádke. Týmto spôsobom sa uvoľní nahromadené napätie a stres. Treba však samozrejme poznať mieru a nedovoliť, aby sa hádky stali permanentnou súčasťou spolužitia," tvrdí psychologička, podľa ktorej sa dá naučiť hádať sa konštruktívne bez hádzania tanierov a revu ako z pralesa. Intenzita a spôsob hádky sa odlišujú u každého páru. Zdravšie je však radšej sa pohádať hoci raz za týždeň a po hádke pokračovať v normálnej komunikácii, ako pohádať sa raz za rok, a to tak, že potom sa pár nerozpráva možno aj mesiac.

Sebavedomie je sexy
Ako sa muži hrozia ženskej otázky Na čo myslíš?, ženy sa desia predstavy, že muž bude chorý. Aj opatera chorého dieťaťa je jednoduchšia ako starostlivosť o muža, ktorý si porezal prst. Nehovoriac o katastrofe, aká nastane, keď dostane chrípku.
Prispôsobivé ženy si síce zvyknú na veľa vecí, ale nikdy sa im na mužoch nebude páčiť detinské správanie. Pod to patrí najmä sťažovanie sa na čokoľvek. Podľa ženskej predstavy by totiž muž mal ťažkosti využiť ako lekciu, z ktorej sa dá poučiť, nie nariekať – tým očarí máloktorú ženu.

Nesympaticky tiež pôsobí, ak muž hádže vinu na iných. Pôsobí vtedy ako obeť, ktorá sa bojí prevziať zodpovednosť. Navyše si sám spôsobuje stres a depresie, z čoho môže ochorieť - a chorý muž je antiafrodiziakum.
Ženám sa nepáčia ani muži, ktorí musia mať pravdu za každú cenu. Kto odmieta vlastné chyby, stráca šancu zbaviť sa ich. A nenadchnú ich ani muži, ktorí plačú. Ak sa nestala skutočná tragédia, chlap, ktorý plače pred ženou, stratí svoj mužný imidž. Ženy majú rady silných, emocionálne stabilných mužov, schopných chrániť ich. Páči sa im síce citlivosť, ale nie neschopnosť ovládať svoje emócie.

Aby to nebolo jednoduché, u slabšieho pohlavia neuspeje ani arogancia – ak muž v niečom vyniká, ženy to rady objavia samy. Kto ich chce očariť, musí byť sebavedomý a charizmatický, to pôsobí sexy, zatiaľ čo neistota a závislosť odrádzajú. Väčšina žien hľadá silného partnera, o ktorého sa môže oprieť.

Zo zoznamu sympatických sú okamžite vyškrtnutí nielen sukničkári a neverníci, ale aj držgroši, čo volia vždy tie najlacnejšie vína a reštaurácie a nemíňajú peniaze na kvety a iné "zbytočnosti". Naopak, charizmatickým mužom ženy prepáčia aj špinavé ponožky pohodené na zemi či inak rozčuľujúcu zdvihnutú záchodovú dosku.

Text: Katarína Sedláková a Zuzana Hlavačková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK