Núdza rodí nápady, čo menia svet

Zrazu však príde kríza a staré osvedčené recepty nefungujú. Práve vtedy je čas prebrať sa z tvorivej kómy. Keď šancu dostanú šikovní a ich netradičné riešenia, rodia sa myšlienky, ktoré menia svet. Žuvačky, počítačový softvér či holiaci strojček. Mnohé z vecí, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, vznikli v krízových časoch.

Katastrofy ako vojna, hospodárska kríza či životu nebezpečné choroby môžu byť správnym časom na radikálne kroky. Kým traumatické udalosti jedných zväzujú, druhých oslobodzujú. V dobrých časoch sa málokomu chce vykročiť z pohodlného stereotypu.

Chester Carlson počas epidémie tuberkulózy vymyslel suché fotokopírovanie a urobil kariéru vďaka rastu spoločnosti Xerox. Samuel Morse bol pôvodne nádejným výtvarníkom, keď však jeho monumentálne plátna neuspeli na sólo výstavách, rozvíjal svoj druhý talent a začal práce na telegrafe. Až ten mu napokon priniesol slávu.

Coco Chanel tiež nemala na ružiach ustlané. Pochádzala z chudobnej rodiny, vyrastala v sirotinci, no nepriaznivými životnými okolnosťami sa nenechala odradiť. Prvé úspechy zaznamenala so svojimi vydarenými klobúkovými kreáciami, no nezaspala na vavrínoch. V čase rodiaceho sa feminizmu ženy oslobodila z korzetov, neskôr vymyslela nesmrteľné malé čierne koktailové šaty a elegantné kostýmy. Americký časopis Time ju ako jedinú osobu z módnej branže zaradil medzi sto najvýznamnejších osobností 20. storočia.

To, čo sa pri povrchnom pohľade môže zdať ako boj s osudom, v skutočnosti potvrdzuje, že nevyhnutnosť je matkou nápadu. Keď chudobná Gabrielle Chanelová mala prežiť, využila svoj krajčírsky talent. Keďže o nápady a tvorivosť nemala nikdy núdzu, časom prerazila až do najvyšších aristokratických kruhov a navždy sa zapísala do histórie.

Tisíc spôsobov, ako nerozsvietiť žiarovku
Je zbytočné preklínať krízu ako pôvod všetkého zla. "Kríza má podobný mobilizačný účinok ako stres alebo tréma, môže ľudí naštartovať k najlepšej stratégii prežitia. Nasmeruje k efektívnejšiemu využitiu síl, lepšie cielenej komunikácii so zákazníkmi či k inováciám," vysvetľuje Zora Pauliniová, trénerka osobného rozvoja spoločnosti KNO. Podľa nej kríza môže priniesť mnohé pozitíva.

Pre zamestnávateľov aj zamestnancov je totiž príležitosťou zastaviť sa a prehodnotiť doterajší vývoj, prípadne motivuje pohnúť sa inými smermi. Keď hospodárstvo prekvitá, vedenie podnikov myslí len na úspech. Každý nápad musí viesť k úspešnému produktu - a najlepšie ihneď. Skutočnosť však vyzerá inak. Za väčšinou úspešných nápadov stojí rad stroskotaných pokusov.

Aj Thomas Edison potreboval deväťtisíc pokusov, kým sa žiarovka - jeho najdôležitejší vynález - rozsvietila. Dalo by sa to povedať aj inak: Edison 8 999-krát zlyhal. Ale on to tak nevidel. Po tisícom neúspešnom pokuse mu ktosi povedal: veď ste stroskotali, prečo to už nevzdáte? A Edison odpovedal: Nezlyhal som, veď teraz poznáme tisíc spôsobov, ako žiarovku nerozsvietiť.

Až v kríze si mnohé firmy uvedomia, že staré nápady rýchlo stroskotávajú. Keď klesne obrat aj obchody a zákazníci majú hlboko do vrecka, manažéri sú zrazu náchylní skúsiť aj nové riešenia. Boeing napríklad založil kreatívny tím, ktorý mal vymyslieť lepšie a lacnejšie riešenia, ako znížiť náklady na výrobu lietadiel. Tím nedostal nijaký rozpočet, a predsa našiel nezvyčajné riešenie: od roku 2001 sa sedadlá v lietadle vystielali senom - bolo to lacnejšie a lepšie. Len nikomu predtým nenapadlo hľadať riešenie na farme.

Hrdinskí lídri vyšli z módy
V čase krízy sa však nemenia len stratégie a výrobky, ale je čas zmeniť aj prístup k zamestnancom. "Mnohí slovenskí manažéri vedú ľudí ešte stále skôr direktívne. Málokedy delegujú úlohy, nevedia ľudí správne zapojiť," hovorí trénerka osobného a firemného rozvoja Pauliniová. Zamestnancov totiž nemotivujú len peniaze, ale aj štýl vedenia - najmä to, ako manažér zadáva úlohy a ciele, aké prostredie pripravuje zamestnancom, akú ponúka spätnú väzbu a ako ľudí vťahuje do riešenia problémov.

"V časoch krízy a rýchlo sa meniaceho prostredia, ktoré prináša nové výzvy, je potrebné cieľavedomé vedenie. To zahŕňa sledovanie trendov, prácu s intuíciou pri nachádzaní nových riešení a motivovanie ľudí prostredníctvom jasnej vízie," hovorí Pauliniová. Podľa nej sa čas hrdinských lídrov, ktorí strhávali a viedli masy, pominul. Dnes správny líder vťahuje ľudí do rozhodovania a akcie, aby vedeli prijať zodpovednosť. Jasná vízia pomáha firmu stabilizovať.

Hoci si niektorí manažéri myslia, že kríza ospravedlňuje direktívne riadenie, nie je to celkom tak. Jednoznačnosť a jasné určenie smeru sú v poriadku. Nie však razantné presadzovanie lídrovho názoru bez ohľadu na spätnú väzbu, najmä na zrelých a skúsených pracovníkov to pôsobí demotivujúco.

V čase krízy sa manažéri snažia šetriť zdroje, kde sa dá. Neradi siahajú na benefity pre zamestnancov, zato výrazne obmedzujú rozpočet na vzdelávanie. Je to však veľmi ošemetný krok, pretože konkurencieschopnosť v čase krízy je priamo závislá od nových informácií, zručností a postojov. Ak už sa šetreniu naozaj nedá vyhnúť, Pauliniová radí určiť si strategické témy a ľudí, ktorých by sa škrty v rozpočte na vzdelávanie týkať nemali.

Silnejší a odolnejší
Nuž, či človeka kríza zmobilizuje alebo ochromí, závisí len od jeho postoja. Nech je kopa problémov akokoľvek veľká, málokedy sa naskytne toľko možností a príležitostí veci zmeniť a zlepšiť ako teraz. Ak zákazníci nekupujú staré výrobky, je šanca priniesť na trh nové. Kríza na pracovnom trhu je príležitosťou zmeniť štruktúru firmy. Optimistickí manažéri hľadajú nové, efektívnejšie modely financovania. Z krízy napokon firma môže vyjsť silnejšia a odolnejšia, a to isté platí aj o ľuďoch.

Väčšina slávnych vynálezcov sa kríz neľakala. Keď Edisonovi, najúspešnejšiemu vynálezcovi všetkých čias, zhorelo laboratórium a požiar mu zničil prácu niekoľkých desaťročí, len sucho povedal: konečne sme sa zbavili starých rárohov.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: PROFIMEDIA