Príbeh: Snaha o dieťa bola úspešná, manželstvo nie

Lenka sa vydávala pre štrnástimi rokmi z veľkej lásky. Brala si muža o ktorom bola presvedčená, že jej bude oporou v dobrom i zlom. Najskôr sme sa rozhodli, že s dieťaťom chvíľu počkáme a tak sme si užívali jeden druhého, chodili na spoločné dovolenky, stretávali sa s kamarátmi. Po troch rokoch nám obom začalo chýbať dieťa. Netrvalo dlho a ja som sa mohla pýšiť rastúcim bruškom. O deväť mesiacov sa nám narodila krásna dcéra. Nič mi nechýbalo, mala som skvelého manžela a vytúžené dieťa. Keď dcéra podrástla a začala chodiť do školy, rozhodli sme sa, že je čas na súrodenca. My sme však mienili a príroda rozhodovala.

Ani po roku snaženia som stále nebola tehotná. Nasledovalo niekoľko vyšetrení. Záver bol jasný. Obaja sme zdraví, príčina neúspechu sa nenašla. Skúšali sme to ešte ďalší rok. Meranie bazálnej teploty, folikulometria u gynekológa, sex v čase ovulácie. Záver bol vždy rovnaký, negatívny tehotenský test. Po dvoch rokoch sme sa dostali do centra asistovanej reprodukcie, kde sme chodili ďalšie dva roky. Absolvovali sme päť umelých oplodnení. Všetko bez úspechu, navyše so značnými finančnými stratami. Obaja sme z toho začínali byť dosť nervózni a tak sme zavrhli umelé oplodnenie s tým, že takto to ďalej nepôjde. Náš účet bol totiž už úplne vybielený.

Až o dva mesiace, som zistila, že zázraky sa stále ešte dejú. Otehotnela som prirodzenou cestou. Ani nedokážem opísať, aká som bola šťastná, dojatá a zároveň prekvapená. Celá natešená som túto správu oznámila manželovi a čakala, že bude rovnako rád ako ja. A on ma vtedy doslova „zabil“ vetou: „To je fajn, ale ja už žiadne dieťa nechcem.“ Vyvalila som na neho oči a myslela, že sa mi sníva. Bohužiaľ, bola to tvrdá realita.

V návale starostí a túžbe po bábätku som si totiž nevšimla, že on si príliš často esemeskuje, skrýva telefón a býva dlho v práci. Vtedy, keď mi oznámil, že dieťa nechce, som všetko pochopila. Neskoro. Najviac mu však neviem odpustiť, že keď už mal iné plány, vôbec mi o nich nepovedal. Tváril sa, že túži po drobčekovi a pritom zbabelo čakal, až na to prídem sama. O týždeň si zbalil veci a už ho nebolo. Celé tehotenstvo som čakala, že snáď si to rozmyslí, no nestalo sa tak. Naša mladšia dcéra má už rok a ešte svojho otca nevidela.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK