Talent je dar, nesmú ho však ničiť ctižiadostiví rodičia

Talentovanému dieťaťu treba prejaviť podporu a pomôcť mu rozvíjať jeho schopnosti. Nič sa však nesmie preháňať, dieťa tlačené nasilu len jedným smerom prežije nešťastné detstvo.

Talent má ten človek, ktorý je v niektorej oblasti lepší ako ostatní. Nadanie je dedične podmienené, ale rozvíja sa aj v priebehu života. Ľudia dedia určité vlohy, ale tie musia dostať priestor na to, aby sa prejavili ako mimoriadne schopnosti. Až vtedy možno hovoriť o talente. Športovom, umeleckom alebo aj vedeckom.

"Talent je niečo ako diamant, ktorý je skrytý hlboko v zemi. Keď ho nájdete, ani si nemyslíte, že je to diamant, lebo vyzerá ako obyčajný  kameň. Treba mať dobré oči, aby ste vytušili, čo sa dá z neho vybrúsiť," vyhlasuje profesor RNDr. Anatolij Dvurečenskij, DrSc., matematik  a člen Slovenskej akadémie vied.

V jeho očiach je talent, aj vedecký, odveká detská túžba spoznávať okolitý svet a jeho zákonitosti a preto sa stále pýtať: Prečo? Podľa Dvurečenského talent treba dlho a namáhavo brúsiť, až sa zo surového diamantu vybrúsi krásny briliant.

Športové talenty
V športe sa dá talent dobre merať, a to na čas, vzdialenosť, na rýchlosť či na body. Dá sa zistiť, kto je lepší a najlepší. Ale ani to, že dieťa podáva v určitom veku skvelé výkony, ešte nie je zárukou talentu. Možno je lepší preto, že v tomto roku rovesníkov biologicky predstihol, možno viac trénuje, možno sa začne na určitý šport špecializovať skôr. Keď onedlho výkonnosť poklesne, z veľkého talentu sa môže rýchlo stať priemer, varuje Iveta Cihová, prodekanka Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Skutočný talent potrebuje dobrý všeobecný základ a mimoriadne priaznivé zoskupenie vlastností a schopností, ktoré umožňujú dosahovať výnimočné výkony. A to sa ani v športe cieleným drilom nahradiť nedá.

Hľadať talenty na gymnastiku, krasokorčuľovanie alebo na balet treba začať skôr ako pri futbale či pri maľovaní, ale presná veková hranica neexistuje. Učiteľka budúcich učiteľov telocviku Iveta Cihová je presvedčená, že oveľa dôležitejšie, ako zameriavať sa od malička na vrcholový výkon, je viesť dieťa k všestrannej pohybovej príprave, aby dostalo základy pri loptových hrách aj pri gymnastike a atletike.
"Odborníci zistili, že už vo veku pár týždňov alebo mesiacov vedia deti počítať tak do troch. Keď sa však v tom necvičia, musia sa začať učiť počítať odznova napríklad v škole, keď sú väčšie. Podobne ako plávať," pripomína profesor Dvurečenskij.

Na veku nezáleží
"Talent sa môže prejaviť v rôznom veku, ale dieťa musí dostať šancu. Niekto mu musí dať do ruky hudobný nástroj alebo futbalovú loptu," potvrdzuje aj Mária Tóthová-Šimčáková, detská psychologička. Ak rodičia vo svojom dieťati talent v ranom veku neobjavia, nemusí byť ešte premrhaný, o pár rokov môže aj samo prísť na to, v čom je výnimočné a začne ho to baviť.
"Moja skúsenosť z práce s deťmi ma presvedčila o tom, že čas na prejavenie talentu sa dá len ťažko vtesnať do škatuliek," tvrdí akademická maliarka a pedagogička Dana Zacharová. Jej recept na odhalenie detského talentu je: poskytnúť dieťaťu veľmi skoro čo najviac rôznych prostriedkov na sebavyjadrenie (farbičiek, skladačiek, hračiek), ukázať, ako sa používajú a pozorovať, čo si dieťa prednostne vyberá a ako to používa.

Ako talent udržať
Profesor Dvurečenskij je presvedčený, že kľúč k odkrytiu mimoriadnych schopností dieťaťa je v tom, keď sa podarí udržať u dieťaťa prirodzenú zvedavosť aspoň do dvanástich až pätnástich rokov a vhodne ju podporovať. Nenápadne podať zaujímavú knihu, alebo zobrať dieťa na výstavu, ktorá mu otvorí oči pre netušené poznatky a udrží záujem aspoň do maturity. "Tu niekde sa môže vynoriť vedec, možno aj prvý slovenský nositeľ Nobelovej ceny," vyhlasuje uznávaný akademik. Všimnite si, že každé malé dieťa sa snaží rozobrať každú hračku, lebo chce vedieť, čo je v nej, chce vedieť, ako to funguje. Niečo z toho zvedavého dieťaťa by sme si mali zobrať aj do dospelosti, radí profesor.

Keď je nadanie nevýhodou
Mať doma talentované dieťa nemusí byť len výhoda, môže to byť aj poriadna drina. Poznajú to rodičia mladých športovcov, ktorí s nimi vstávajú na ranné tréningy, aj rodičia malých hudobníkov, ktorí s nimi presedia hodiny pri cvičení. A samozrejme najmä nadané deti samy. Rodičia stoja pred neľahkou úlohou, ako svojmu nadanému dieťaťu pomôcť rozvíjať sa a neraz to nezvládnu.

"Premrhaný talent nie je ten, ktorý sa objaví neskoro, ale skôr ten, keď rodičia vychovávali dieťa jednostranne a tlačili ho do vecí, do ktorých sa mu nechcelo, až s tým dieťa po pár rokoch seklo," upozorňuje psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.
 
Medzi klientmi má chlapca zo športovej školy, ktorý má talent, ale hoci je v ňom dobrý a vie to o sebe, nebaví ho to a robí to len z donútenia. "Má talent, ale nechce ho a odmieta ho, lebo mu súťaživosť nesadne osobnostne. Športovec musí zvládať nátlak a stres pri súťaži, on je na tréningoch výborný, ale nič ho nemotivuje, takže nemá výsledky. Pri prvej príležitosti ujde. Také deti by boli oveľa šťastnejšie v bežnej škole a športu by sa venovali ako záľube, tak by v ňom boli dokonca úspešnejšie," varuje psychologička.
 
Nátlak rodičov
Mnohí rodičia chcú mať zo syna hokejistu alebo z dcéry tenistku bez ohľadu na ich telesné danosti, deti tak často robia aj vrcholovo športy, ktoré nie sú pre ich telesnú konštrukciu vhodné. Rodičia sa vopred s lekárom neporadia a idú za svojím cieľom. "Ak dieťa začne so špecializovaným tréningom privčas a jeho organizmus nie je na takú záťaž pripravený, dochádza k zraneniam," varuje aj prodekanka Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského Iveta Cihová.

Aj podľa profesora Dvurečenského treba byť veľmi opatrný. "Spýtajte sa brusičov diamantov, že nie každý kameň sa stane briliantom, niektoré prasknú a musia sa odhodiť. Dieťaťu treba v prvom rade zaistiť, aby prežilo krásne detstvo," zdôrazňuje akademik. Neraz sa stane, že dieťa prejaví talent na hudbu alebo matematiku, rodičia ho dajú  veľmi skoro na vysokú školu a dieťa je nakoniec nešťastné a nesplní očakávanie netrpezlivých rodičov. "Takých prípadov je veľmi veľa, napríklad jedno veľmi mladé dievča vo Veľkej Británii sa nedávno dostalo tuším na Oxford študovať matematiku. Nakoniec nevyštudovala a stala sa prostitútkou," podotýka profesor.

"Poznala som chlapca, ktorý si triede medzi nadanými deťmi vôbec neveril a pripadal si hlúpy. Pritom v bežnej triede by bol výborný. Prečo ho rodičia vyčlenili do rivalitného prostredia, kde nemá úspech? Ja by som to vlastnému dieťaťu nikdy neurobila," vyhlasuje psychologička.

"Čoraz častejšie počúvam stiesnených rodičov, ktorým povedali, že ich dieťa nie je zrelé na školu, lebo napríklad psa nakreslilo väčšieho ako dom. Čo ak malý umelec považuje psa za dôležitejšieho alebo ho jednoducho vidí bližšie? Rodičia nepoznajú kritériá na školskú zrelosť a ja vidím pred sebou inteligentné, šarmantné dieťa, so zmyslom pre humor, ktoré len potrebuje pohodu a kreslí s obrovskou chuťou a jedinečne," upozorňuje výtvarníčka Dana Zacharová. Šablóna na posudzovanie dieťaťa môže pomôcť, ale nemala by nahradiť úctu k individualite, aby sa nestratilo láskyplné pestovanie jedinečných schopností.

Talent môže obmedzovať
Môžu mimoriadne schopnosti v jednej oblasti človeku ubrať v inej? Napríklad vedec musí byť veľmi úzko špecializovaný, aby bol vo svojom odbore vynikajúcim odborníkom. Deti však mávajú záujmy všestranné. Nehrozí, že ak dieťa vyniká v jednej oblasti, zaostáva v iných?
Keď dieťa trénuje päťkrát v týždni, aj dvojfázovo, a ešte cez víkend máva zápasy, naozaj mu neostane čas na nič iné. Podľa psychológov každé dieťa potrebuje získať všeobecné vedomosti a zručnosti a popri tom, skôr "ako bonus", sa venovať určitej oblasti a samozrejme potrebuje aj čas na relaxovanie, keď nemusí robiť vôbec nič. Niektoré deti sú svojou záľubou také pohltené, že keby mohli, nerobili by vôbec nič iné. Ale to už nie je pre dieťa zdravé.

"Nikdy netreba vyložene podporovať iba jednu stránku dieťaťa a zanedbávať pritom ostatné stránky života. Všimli ste si, koľko napríklad matematikov, ale aj fyzikov či lekárov sú dobrí hudobníci?" pripomína profesor Dvurečenskij. V tomto ročníku súťaže Talenty novej Európy ho zaujal mladý Bratislavčan. Je to chemik, ktorý sa zúčastňuje na matematických, chemických a fyzikálnych olympiádach, hrá však aj na klavíri a súťažne tancuje. Veľa absolventov matematických gymnázií nakoniec nejde študovať matematiku alebo fyziku, ale medicínu alebo právo. No keď lekár alebo právnik má vyvinuté matematicko-logické myslenie, tak je to podľa matematika len na prospech veci.

"Obligátne sa ako príklad jednostranného talentu používa Albert Einstein, ale ja poznám veľa iných príbehov. Ak zlý žiak zažije úspech tam, kde sa cení jeho individuálny prejav, ako moji malí výtvarníci, keď možno prvýkrát v živote zažijú pochvalu, výrazne sa zlepšia aj vo všetkom ostatnom," tvrdí maliarka Dana Zacharová. Talent je pre ňu najdominantnejšia forma sebavyjadrenia, ktorá spätne ovplyvňuje aj tvorcu. Také krídla. A dospelí môžu dieťaťu pomôcť otvoriť klietku v jeho vlastnom vnútri, aby zistilo, že jeho jedinečnosť môže byť prínosom aj pre okolitý svet.

Kúpený talent
Niekedy si však talent možno aj kúpiť, napríklad pri športe. Generácia dnešných olympijských hokejistov ešte vyrástla v podmienkach, keď posúdili ich pohybové schopnosti a predpoklady a keď ich vybrali ako talentovaných, všetci získali výstroj zadarmo. Dnes mnohé športy trénujú len deti rodičov, ktorí si to môžu dovoliť. "Dnes sa do hokejovej triedy namiesto výberu robí nábor. Má sa  prijať dvadsať najlepších a prihlásil sa pritom len dvadsaťpäť záujemcov," vysvetľuje telocvikárka Iveta Cihová. Podľa štatistických predpokladov medzi desaťročnými deťmi je iba 0,13 percenta športových talentov. Keď teraz pre peniaze talenty unikajú a nemôžu sa rozvíjať, tak  o pár rokov nebude mať kto kvalitne krajinu reprezentovať. V športe, v umení ani vo vede.

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK